Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817203275
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951
proti žalovanému T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Y. G. XXX, XXX XX U. Y. G., okres E. v konaní o
zaplatenie 1.770,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca
č.k. 4Csp/66/2017-54 zo dňa 30. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Revúca č.k. 4Csp/66/2017-54 zo dňa 30. júna 2017 v napadnutej časti
prvej výrokovej vety o plnení žalovaného v mesačných splátkach vo výške 35,- Eur potvrdzuje.

II. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi úrok z úveru vo výške 11,50% ročne zo sumy 1.770,849 Eur od 17.03.2017 do zaplatenia.
III. Tretia výroková veta odvolaním napadnutého rozhodnutia zostáva nezmenená.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
1.843,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.841,62 Eur od 27.03.2017 do
zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 35,- Eur splatných k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca preukázal v konaní platné uzavretie Zmluvy o úvere medzi
ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXXXXXXXXX dňa 09.03.2015, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť
úver v 108 mesačných splátkach po 30,04 Eur. Žalobca poskytol žalovanému úver za fixnú úrokovú

sadzbu vo výške 11,50% ročne pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 13,86%, pričom
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zodpovedala 16,16%. Celková čiastka, ktorú
malžalovanýzaplatiťžalobcovimalazodpovedaťsume3.344,32Eur.Dátumprvejsplátkyboldohodnutý
na 13.04.2015 a poslednej splátky na deň 11.03.2024. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 100,- Eur a za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,74 Eur mesačne. Žalovaný
úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý mu žalobca poskytol nesplácal, preto ho žalobca listom zo dňa
11.01.2017 opakovane upozornil na úhradu dlžnej sumy a zároveň ho vyzval na úhradu omeškaných

splatných splátok v lehote do 16.01.2017 s tým, že inak od zmluvy o úvere odstúpi a dôjde k
predčasnému zosplatneniu úveru.3. Nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj Obchodné podmienky pre úvery občanom (ďalej OP) a
Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP) Prima banky Slovensko účinné od 15.12.2014, ktoré v čl.
2.8 upravujú predčasnú splatnosť úveru a v bode 2.9.1 podmienky, za ktorých dochádza k omeškaniu

žalovaného, ak nesplatí istinu úveru a nezaplatí úroky alebo nesplní iný peňažný záväzok vyplývajúci zo
zmluvy o úvere riadne a včas. Žalobca výzvou zo dňa 16.03.2017 oznámil žalovanému rozhodnutie o
predčasnej splatnosti úveru z dôvodu neplnenia podmienok úverovej zmluvy a vyzval ho na zaplatenie
celého dlhu do 26.03.2017. Z prehľadu splátok úveru do predčasného zosplatnenia ku dňu 16.03.2017
vyplýva, že nezaplatená zostala istina v sume 1.770,85 Eur, zmluvné úroky z úveru v sume 70,77 Eur

a nezaplatené úroky z omeškania v sume 0,79 Eur.

4. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu
spotrebiteľskú. V konaní zistil, že žalovaný základ ani výšku žalobcom uplatnenej sumy nenamietal
a súhlasil s úhradou v splátkach po 35,- Eur vzhľadom na zlú finančnú situáciu. Uviedol, že je
nezamestnaný a nemá ani nárok na dávku v hmotnej núdzi, pričom jednorázovo zaplatiť celú dlžnú sumu

nebol schopný, keďže má peniaze iba z príležitostnej práce. Sám žije v domácnosti s matkou, ktorá mu
prisľúbila pomôcť s úhradou splátok, avšak aj jej exekútor vykonáva zrážky z dôchodku. Má pritom 4 deti,
ktoré žijú s matkou, pričom ani na prispievanie pre ich výživu nemá dostatok finančných prostriedkov.

5. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.843,89 Eur pozostávajúcej

z nezaplatenej istiny úveru vo výške 1.770,85 Eur, zmluvného úroku vo výške 70,77 Eur, z úroku z
omeškania vo výške 0,79 Eur a z nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 1,48 Eur.

6. Žalobcovi nepriznal úrok z úveru, ktorý si uplatnil od splatnosti úveru vo výške 11,50% z dlžnej sumy
1.770,85Eurod17.03.2017dozaplateniasodôvodnením,žezmluvnýúrokmáprávožalobcaakoveriteľ

uplatňovať za poskytnuté peňažné prostriedky len do momentu predčasného zosplatnenia úveru, keďže
zmluvne dohodnuté úroky z úveru predstavujú osobitnú peňažnú náhradu pre veriteľa a sú splatné spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Z viacerých rozhodnutí súdov, ako aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. R 59/1998 vyplýva, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa istina
ďalej už zmluvne neúročí a veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len do

splatnosti dlhu, a nie aj po splatnosti úveru. Po splatnosti úveru má žalobca ako veriteľ nárok len na úroky
z omeškania, keďže po lehote splatnosti už žiadne prostriedky žalovanému ako dlžníkovi neposkytuje.

7. Žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný v zmysle § 565 Obč. zák. a čl. 2.9.1 Obchodných
podmienok pre úvery občanom vo výzve na predčasné platenie úveru, kedy určil ako deň splatnosti

dátum 26.03.2017. Súd bol preto toho názoru, že po odstúpení od úverovej zmluvy nie je možné na
prejednávanú vec aplikovať § 506 Obch. zák. a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov
z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, pretože podľa názoru súdu prvej inštancie
takýto výklad nemá oporu v žiadnom z ustanovení § 497 a nasl. Obch. zák.

8. Opakovane zdôraznil, že zmluvný úrok má charakter odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky,
pričom úrok z omeškania má sankčný charakter za porušenie zmluvných povinností zo strany dlžníka.
Medzi obidvomi úrokmi je pritom zásadný významový a obsahový rozdiel. Podľa jeho názoru nie je
možné, ba priam neprípustné, aby nesplnením povinností vrátiť peňažné prostriedky riadne a včas zo
strany dlžníka najmä za situácie, keď v dôsledku omeškania dlžníka nebola banka ochotná prijať od

neho ďalšie splátky úveru s odôvodnením, že to dá na súd, sa vyhlásením predčasnej splatnosti úveru
podľa § 565 OZ, a nie odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obch. zák. tak, ako to tvrdil žalobca, dostal
veriteľ do výhodnejšieho postavenia, ako keby dlžník úver riadne a včas splácal. Žalobcovi tak vznikol
nárok na vrátenie poskytnutých a nesplatených peňažných prostriedkov, ako aj právo na zaplatenie
zmluvných úrokov do splatnosti úveru, keďže veriteľ po lehote splatnosti peňažné prostriedky dlžníkovi

neposkytol a vzniklo mu aj právo na zaplatenie dohodnutých sankčných úrokov z omeškania vo výške
5%. Vzniklo mu tiež právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré súd priznal v uplatnenej výške 5%
ročne od 27.03.2017 do zaplatenia.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v rozsahu poskytnutých splátok súdom prvej inštancie v

prospech žalovaného ako dlžníka 35,- Eur mesačne, ako aj v časti, v ktorej bol jeho návrh na zaplatenie
úroku z úveru vo výške 11,50% z dlžnej sumy od splatnosti, t. j. od dátumu 17.03.2017 až do zaplatenia
zamietnutý, neuspokojil žalobcu a podal proti nemu odvolanie. Tvrdil v ňom, že sa s právnym názorom
súduprvejinštancie,žemupatriazmluvnéúrokylendosplatnostiúveruažepopredčasnomzosplatnenípatria žalobcovi už len úroky z omeškania nestotožnil, keďže ide o nesprávne právne posúdenie veci
s poukazom na § 365 ods.1 písm. h) CSP. Trval na tom, že má nárok na zaplatenie úroku z úveru od
poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení, čo vyplýva

z § 502 ods.1, ako aj § 503 ods.3 Obch. zák. Žalovaný je povinný nielen vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky, ktoré získal vo forme úveru, a to v dohodnutej lehote, ale zaplatiť aj požadované úroky,
inak sa dostáva do omeškania. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.
11Co/12/2017 zo dňa 31.01.2017, ale aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č.k. 33Cdo/212/2014 zo
dňa 21.08.2014 a na ďalšie rozhodnutia uvedené v jeho odvolaní, z ktorých vyplýva, že nielen súdna

prax, ale aj odborná literatúra považuje zmluvné úroky za odmenu za požičané peniaze s tým, že
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve na rozdiel od povinnosti
platiť úroky z omeškania, ktorá vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď nie
je dlžník v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať dojednané úroky a aj úroky z omeškania,
ktoré môže požadovať len pri omeškaní dlžníka, a to aj pri bezodplatnej pôžičke, pričom dohodnuté
úroky aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods.3 OZ. Majú však iný právny

dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. Úroky z omeškania preto nenahrádzajú od splatnosti
pohľadávky tie úroky, ktoré si strany dojednali v zmluve o úvere. Úrok z poskytnutého úveru je odplatou
za poskytnuté peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia až do ich vrátenia.
Trval preto na priznaní úrokov z úverov od splatnosti dlžnej sumy do jej zaplatenia.

10. Nesúhlasil zároveň s tým, že súd prvej inštancie priznal žalovanému možnosť hradiť dlh v
mesačných splátkach vo výške po 35,- Eur, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 24Co/322/2016 a v Prešove č.k. 17Co/53/2017, z ktorých vyplýva, že ak súd prvej inštancie mieni
rozhodnúť, že plnenie dlžníka sa má uskutočniť v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu
podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodňujú jeho záver, že s

prihliadnutím na nárok uplatnený žalobcom a osobné pomery všetkých účastníkov konania je vhodné
určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku a teda že peňažné plnenie je možné
uskutočniť v splátkach. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nevykonal v prejednávanej veci vo
vzťahu k úhrade priznaného plnenia žalobcovi žiadne dôkazy a svoje rozhodnutie nezdôvodnil, čím
došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej

inštancie pre nesprávne právne posúdenie veci zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť v plnom rozsahu s
tým, že žalovaný bude zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vrátane
náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručované, avšak ho v odbernej lehote neprevzal,
nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa

09.03.2015 Úverová zmluva č. XXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške
2.000,- Eur. Nedeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú aj Obchodné podmienky žalobcu, pričom
v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti, ktoré sú
uvedené v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie, ktoré sú uvedené v obchodných podmienkach, čo
vyplýva z bodu 1.1 úverovej zmluvy.

14. Jedná sa o náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. l) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplývajúcich
z bodu 1.2 v spojení s bodom 2.5.3 Obchodných podmienok (ďalej OP), z ktorých vyplýva anuitné
splácanie úveru, počet a termíny splátok, istiny aj úrokov a termíny splatnosti anuitnej splátky, čo platí aj

pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov,
u ktorých sú tieto údaje a povinnosti úhrady zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v texte
zmluvy o úvere. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nebolo zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy, sú
uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných Obchodných podmienok, a tým ajsúčasťou zmluvy. Žalobca bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods.1 cit. zák. overil,
pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver a úroky v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý
úver aj s príslušenstvom splatiť do 11.03.2024.

15. Po vyčerpaní poskytnutého úveru vo výške 2.000,- Eur, čo žalobca v konaní preukázal, žalovaný
svoje zmluvné povinnosti porušil, pretože prestal splácať jednotlivé splátky riadne a včas, v dôsledku
čoho ho žalobca po opakovanom upozornení v zmysle § 565 OZ na meškanie a možnosť predčasného
zosplatnenia úveru dňa 11.01.2017 následne, a to výzvou zo dňa 16.03.2017 vyzval na predčasné

splatenie úveru a rozhodol o predčasnej splatnosti úveru v súlade s úverovou zmluvou a Obchodnými
podmienkami pre úvery občanom. Ku dňu predčasného zosplatnenia úveru dňa 16.03.2017 došlo aj
k zániku zmluvy o úvere odstúpením od nej, pričom dlžná suma predstavovala čiastku 1.917,45 Eur.
Pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.770,85 Eur, pretože do dňa zosplatnenia uhradil
žalovaný na istinu len sumu 229,15 Eur, v dôsledku čoho zostala zo sumy 2.000,- Eur úveru nezaplatená
časť 1.770,85 Eur, z úrokov z úveru vo výške 70,77 Eur podľa zmluvy o úvere, ktoré bol žalovaný povinný

splatiť v rámci anuitných splátok do predčasného zosplatnenia pri úrokovej sadzbe 11,50% ročne tak,
ako to bolo dohodnuté v zmluve, z úroku z omeškania vo výške 0,79 Eur, ktorý žalobca vyúčtoval za
každú omeškanú dlžnú splátku odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti vo výške 5% ročne tak, ako bol
dohodnutý v zmluve v súlade s § 369 ods.1 Obch. zák., z poplatku 73,56 Eur za upomienky 15,- Eur za
každú a za výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 30,- Eur podľa Sadzobníka poplatkov, ktoré si

však žalobca v žalobe neuplatnil a z poplatku za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,48 Eur.
Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby na súd - 10.04.2017 neuskutočnil v prospech
žalobcu žiadnu úhradu.

16. Podľa bodu 2.5.1. Obchodných podmienok pre úvery občanom účinných od 15.08.2016 klient musí

vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o
úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak spláca sa istina úveru anuitným spôsobom.

17. Podľa bodu 2.5.2. Obchodných podmienok pre úvery občanom, pokiaľ nie je pre jednotlivé druhy
úverov určené alebo dohodnuté inak, platia sa riadne úroky ako súčasť anuitnej splátky.

18. Podľa bodu 2.5.3. Obchodných podmienok pre úvery občanom, prvá až tretia veta, splácanie
anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej
splátky úveru ( anuita ) je rovnaká, s výnimkou poslednej splátky a skladá sa z časti splátky istiny úveru
19. a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa

v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným
príslušenstvom

20. Podľa bodu 2.9.1. Obchodných podmienok pre úvery občanom, ak nastane akákoľvek zmena
okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné

splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere- istina aj príslušenstvo stanú
splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. Banka môže určiť, že
predčasne splatnou sa stane iba časť dlžných čiastok.

21. V súlade s bodom 2.5.1 OP pre úvery občanom musí žalovaný vrátiť, a teda splatiť banke všetky

peňažnéprostriedky,ktorémuposkytlavsúladespodmienkamizmluvyoúvere.Zmluvnýúroksižalobca
uplatnil aj po zosplatnení a žiadal ho platiť až do vrátenia dlžnej sumy, a to okrem úrokov z omeškania,
ktorých úhradu si uplatnil v súlade s § 502 a § 503 Obch. zák.

22. Podľa § 52 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení účinnom do 09.03.2015

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

23. Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.24. Podľa § 565 cit. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 09.03.2015
má spotrebiteľ povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do
jeho splatenia.

26. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch platí, že ak spotrebiteľ uplatní
právo podľa odseku 1 (odstúpi od zmluvy), je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo
dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr
do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi.

27. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej Obch. zák.) v znení

účinnom do 09.03.2015 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

28. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

29.Podľa§499Obch.zák.zadojednaniezáväzkuveriteľaposkytnúťnapožiadaniepeňažnéprostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

30. Podľa § 502 ods.1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

31. Podľa § 503 ods.3 Obch. zák. dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

32. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

33. Podľa § 232 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) lehota na plnenie je
tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa § 232 ods. 4 cit. zák. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

35. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa
nepriznania úroku z úveru po predčasnom zosplatnení úveru až do vrátenia úveru žalovaným, je

dôvodné. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že podľa zmluvy o úvere a OP, ktoré sú jej
nedeliteľnou súčasťou a v ktorej si dohodol v súlade s § 502 ods.1 Obch. zák. so žalovaným platenie
úroku z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia má nárok na úrok z úveru
až do zaplatenia, resp. vrátenia celej dlžnej sumy, a nielen do dňa odstúpenia od úverovej zmluvy, ktorý
je zhodný so zosplatnením úveru.

36. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka, ktorý kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú
právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa teda uplatní právna úpravaObchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide
o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného
zákonníka vylúčiť dohodou strán. sa bez ohľadu na povahu jeho účastníkov riadi vždy Obchodným

zákonníkom. Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v otázkach, ktoré
Obchodný zákonník neupravuje na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v ustanovení § 1 ods.
2,podľaktoréhosaprávnevzťahyuvedenévodseku1spravujúustanoveniamitohtozákona.Akniektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

37. Z obsahu § 497 Obch. zák. vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí
dohoda aspoň o uvedených náležitostiach, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných
prostriedkov skutočne došlo. Tým sa vlastne zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa § 657
OZ. Ďalšou odlišnosťou je to, že predmetom prenechania pri zmluve o úvere môžu byť len peňažné

prostriedky, zatiaľ čo pri zmluve o pôžičke je možné prenechať akékoľvek veci určené podľa druhu.
Zmluva o úvere musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, pričom
zmluva o pôžičke takéto dojednanie neobsahuje. Je tak vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o
úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, inak by zmluva mala len charakter
zmluvy inominátnej podľa § 269 ods. 2 Obch. zák.

38. Zo zákonného vymedzenia zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť dlžníka dohodnutý úver skutočne
čerpať, preto z tohto hľadiska zmluva o úvere predstavuje záväzok veriteľa mať zmluvou dohodnuté
peňažné prostriedky k dispozícii pre dlžníka po dohodnutú dobu, prípadne až do požiadania dlžníka,
ak nedôjde k zániku záväzku veriteľa skôr, napr. dohodou alebo výpoveďou poskytnutia úveru podľa

§ 500 Obch. zák. Výška úveru je spravidla dohodnutá v zmluve vo forme určitého limitu, do ktorého
môže dlžník úver čerpať. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu
na vrátenie úveru a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami
obsahujú úverové podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.

39. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, kedy
na jednej strane stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o

úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 09.03.2015 jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá nielen
podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ako osobitného právneho predpisu, preto spĺňa všetky v ňom uvedené
zvláštne požiadavky preto, aby bola zmluvou platnou.

40. V § 499 Obch. zák. je dohodnutá odplata za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa - žalobcu, s čím nesporne
súvisí aj § 502 Obch. zák., v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru.

41. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pojem odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver

je treba odlišovať od úrokov z úveru upravených v § 502 Obch. zák. Odplata za dojednanie záväzku
prichádza však do úvahy len vtedy, ak veriteľom je osoba, u ktorej je poskytovanie úveru predmetom
jej podnikania. Podmienkou vzniku práva na zaplatenie odplaty je, že bola vrátane jej výšky medzi
veriteľom a dlžníkom dohodnutá, pričom nezáleží na tom, či k čerpaniu dohodnutého úveru dlžníkom
skutočne došlo. Odplata predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o

úvere a skutočným čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať
zabezpečené. Pokiaľ by teda v zmluve o úvere, ktorú ako veriteľ uzatvorila iná osoba než tá, predmetom
podnikania ktorej je poskytovanie úveru, bola odplata za dojednanie záväzku dohodnutá, bolo by
nutné takéto dojednanie považovať za neplatné. Kogentnosť tohto ustanovenia je možné považovať za
záväznosť sledujúcu len ochranu dlžníka, preto aj neplatnosť by bola stanovená len na jeho ochranu.

42. Dohoda o úrokoch z úveru podľa § 502 Obch. zák. je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy
o úvere peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Mal by
však nárok práve na zaplatenie odplaty s poukazom na § 499 Obch. zák. Zmluva o úvere uzatvorenápodľa § 497 Obch. zák. nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok zaplatiť úroky patrí k
pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou s poukazom na § 269 ods.1 Obch. zák.
Pokiaľ preto veriteľ a dlžník výšku úrokov z úveru v zmluve nedohodnú, je dlžník povinný platiť úroky vo

výške stanovenej Obchodným zákonníkom. Táto nie je fixná, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle
požadujú banky v mieste sídla dlžníka a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

43. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obch. zák. má právo každý veriteľ, ktorý
uzavrel písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol,

a to až do splatnosti úveru. Úroky z úveru sú totiž obsahom, a teda súčasťou záväzku dlžníka, a teda
aj spotrebiteľa, na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol. Záväzok dlžníka v zmluve platiť zmluvne
dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Keďže bola zmluva o
úvere dohodnutá na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú úroky z úveru v takom prípade, keď dlžník splácal
dlh v splátkach, splatné spolu s každou splátkou. Celková suma úrokov musí byť dlžníkom zaplatená
najneskôr so zaplatením zvyšnej časti istiny úveru.

44. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má podľa
názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania,
t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné.

45. Vzhľadom k dispozitívnej povahe úpravy zmluvy o úvere nie je vylúčené, aby doba, po ktorú je dlžník
povinný platiť úrok, bola upravená dohodou strán odchýlne od výkladu § 503 Obch. zák. V zmluve je
najmämožnédohodnúť,žedlžníkjepovinnýplatiťúrokzúveruodposkytnutiaúverudodohodnutejdoby
splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov
úroky, nie je v rozpore s § 497 Obch. zák..

46. Odvolací súd je toho právneho názoru, že v zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške
11,50% ročne v primeranej výške, ktorá sa zásadným spôsobom neodchyľovala od úrokovej sadzby
vyhlásenej NBS pre poskytovanie úverov občanom ku dňu 09.03.2015. Súčasťou Zmluvy o úvere sú
aj Obchodné podmienky pre úvery občanom, z bodu 2.5.1 a 2.5.3 ktorých vyplýva, že úver musí byť

splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve o úvere, a to 11.03.2024. Záväzok dlžníka
platiť úroky splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1
Obch. zák., pričom tak, ako to vyplýva z § 503 ods.3 Obch. zák., je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu
od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne
zaviazal a tento jeho záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy.

47. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných úrokov
a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho opakovanej výzvy, zaslanej
žalovanému v súlade s OP, ide zároveň o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu od zmluvy o
úvere pre omeškanie žalovaného s vrátením po sebe idúcich troch splátok podľa § 506 Obch. zák., čo

síce postup žalobcu podľa § 565 OZ, na ktorom sa žalobca so žalovaným v OP dohodol nevylučuje,
avšak na súdom uvádzanú povinnosť žalovaného platiť zmluvné úroky z úveru len do zosplatnenia úveru
nemá podstatnejší vplyv.

48. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že sa vyhlásením

predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ, a nie odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obch. zák.
tak, ako to tvrdil žalobca, dostal veriteľ do výhodnejšieho postavenia, ako keby dlžník úver riadne a včas
splácal, pretože dlžník svoj záväzok splácať mesačné splátky úveru porušil a tieto prestal splácať tak,
ako to aj na pojednávaní sám potvrdil. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako sa mohol žalobca dostať
do výhodnejšieho postavenia tým, že úver zosplatnil a de iure zosplatnením úveru od zmluvy o úvere

odstúpil, keď nielenže nemal k dispozícii finančné prostriedky, ktoré poskytol žalovanému, ale nemal za
ich používanie žalovaným zaplatenú ani odplatu, resp. odmenu rovnajúcu sa úroku z úveru a navyše
ani finančné prostriedky, ktoré mu mal žalovaný priebežne vracať.
49. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý s odvolaním sa na
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/98, ktorým je uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 aplikoval na prejednávanú vec a rozhodol o zamietnutí
úrokov z úveru s odôvodnením, ...“ že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, pretože v opačnom prípade by na ťarchuspotrebiteľadochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiu,atojednakvpodobeúrokovzúveru,akoajúrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. „
50. Už z právnej vety citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá znie

„ Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky
sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona
vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania „ vyplýva, čo korešponduje aj s obsahom odôvodnenia
cit.rozhodnutia,že...okresnýsúdzamietolžalobuveriteľavočidlžníkovizúveruaručiteľovilenvtejčasti,
predmetom ktorej boli úroky z omeškania za omeškanie s platením dohodnutých úrokov s odôvodnením,

že zo zmluvy nevyplýva, že by sa účastníci dohodli, že úroky sa stanú samostatným záväzkom, ktorý by
sa samostatne úročil. NS SR dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej je čiastočne dôvodné,
a to vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. V odôvodnení uviedol, ...“ Žalovaný je podľa zmluvy povinný platiť z
poskytnutých prostriedkov úroky. Úroky sú splatné mesačne. Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom
omeškania s ich platením je povinnosť platiť úroky z omeškania. Je to zákonný dôsledok vyplývajúci
z ustanovenia § 369 ods. 1 bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Úroky z

omeškania patria za celú dobu, po ktorú je dlžník s platením úrokov v omeškaní. Platí to však len pre
omeškanie s platením úrokov z poskytnutých prostriedkov nie o úrokoch z omeškania. Keďže povinnosť
platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky z
omeškania nepatria.“ Najvyšší súd SR v tejto súvislosti upozornil, že dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a že od splatnosti je dlžník v omeškaní a

musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ), s ktorým názorom sa konajúci súd stotožnil, keďže logickým výkladom textu
judikátu je možné dospieť k názoru, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vlastne vyslovil tak, že
veriteľ má nárok na úroky z peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, pričom posledný dátum vrátenia,
a teda aj splatnosti bol stranami zmluvy o úvere dohodnutý na deň 11.03.2024.

51. Odvolací súd je preto toho názoru, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
R 59/98 je možné na prejednávanú vec aplikovať, avšak s takým výkladom, že pokiaľ žalobca ako veriteľ
odstúpil od zmluvy o úvere tým, že vyhlásil jej predčasnú splatnosť preto, že dlžník nesplácal úver riadne
a včas, a teda od zmluvy odstúpil, má právo na účtovanie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania

označovaných ako tzv. sankčné úroky v zákonnej alebo v dohodnutej výške s poukazom na § 369
Obch. zák. až do splatenia celej poskytnutej sumy, vrátane úrokov z úveru, pretože tieto sú súčasťou
peňažného záväzku dlžníka. Dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť
platiť aj z nich úroky z omeškania. S poukazom na obsah rozhodnutia R 59/1998 nie je preto možné
dospieť k názoru, že Najvyšší súd SR jednoznačne vyslovil, že veriteľ má nárok na úroky z peňažných

prostriedkov iba do splatnosti dlhu, keďže o takomto nároku nerozhodoval ani okresný súd a ani Najvyšší
súd SR. Navyše rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z právneho stavu v čase, keď výška
úrokov z omeškania nebola zákonom limitovaná. V súčasnosti je však toto rozhodnutie, vzhľadom
na zmenu právneho stavu, v tejto časti nepoužiteľné. Odstúpením od zmluvy o úvere veriteľom totiž
povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ani jeho záväzok zaplatiť dohodnuté úroky z

úveru, keďže sa len menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný túto povinnosť splniť, nezaniká. Táto
povinnosť nezaniká ani vtedy, ak od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpi sám spotrebiteľ. ( pozri §
13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a aj § 6 ods. 2 cit. zák.)

52. Aj z poznámky uvedenej k rozhodnutiu R 59/1998 vyplýva, že „Osoba prijímajúca úver
(dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka preberá jednak povinnosť poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia peňažných prostriedkov do dňa ich vrátenia aj povinnosť
platiť úroky. Výška úrokovej sadzby je spravidla dohodnutá priamo v zmluve, ak nie, ich výška sa

určí podľa § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka (vo výške obvyklých úrokov požadovaných za bankové úvery v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy). Úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale
stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Preto aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje
povinnosťou platiť z nezaplatenej splatnej sumy úroky z omeškania. Ide pritom o odlišnú situáciu, než

akú riešil judikát R 70/1994, podľa ktorého za omeškanie s platením úrokov z omeškania už dlžníkovi
nevzniká ďalšia povinnosť platiť úroky z omeškania.53. Povinnosť platiť úroky z omeškania tak bez ďalšieho vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so
splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky.
Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj podľa § 121 ods. 3 Obč. zák.,

aj keď majú iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe (porovnaj rozsudky NS ČR z
25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z 24. 7. 2014, sp. zn.
33 Cdo 1401/2014, Komentár. 2. vydanie Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1551 a 1856autorov Švestka, J.,
Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 až 880.

54. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní primeranosti výšky úrokového
zaťaženia nie je možné postupovať tak, že by sa obidve sadzby úrokov mohli spočítať a že by úroky z
omeškania mali nahradiť od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany písomne zmluvne dohodli.

55. Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný v
zmysle § 565 Obč. zák. a čl. 2.9.1 Obchodných podmienok pre úvery občanom vo výzve na predčasné

platenie úveru žalobcom má jediný dôsledok, a to že deň splatnosti - dátum 26.03.2017 je zároveň
dňom, ku ktorému žalobca od úverovej zmluvy odstúpil. Odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a
dôsledky sú upravené priamo v Obchodnom zákonníku, preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať §
506 a § 351 Obch. zák. a priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny
úveru až do úplného zaplatenia úveru, čomu zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v § 6 a § 13 ods.

3 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 09.03.2015. Vyplýva z nej,
že ak by to bol spotrebiteľ, ktorý by odstúpil od zmluvy o úvere, aj vtedy by musel zaplatiť veriteľovi
istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny,
a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy
veriteľovi, preto neexistuje žiaden dôvod na to, aby neplatil úrok z úveru do splatenia úveru aj vtedy,

keď od zmluvy odstúpil žalobca ako veriteľ. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa pritom vzťahuje len na
určitý okruh vzťahov, pričom ako jeden z dôvodov zániku zmluvy o úvere rovnako, ako aj Občiansky, či
Obchodný zákonník upravuje odstúpenie dlžníka od zmluvy a nie zosplatnenie úveru zo strany veriteľa.

56. Doručením výzvy žalobcu žalovanému, ktorý mešká s úhradou splátok na vrátenie celej časti dlhu,

a to ako úveru, tak aj príslušenstva bez ohľadu na to, či žalobca svoj písomný úkon nazve výzva na
splatenie dlhu alebo oznámenie o zosplatnení je úkonom, ktorým sa zmluvný vzťah k určenému dátumu
končí a má za následok vždy len zánik zmluvy jej odstúpením z dôvodu omeškania žalovaného ako
dlžníka so splácaním úveru. Ten, kto poskytuje úver, môže v určitých zákonom predvídaných prípadoch
požadovať predčasné splatenie úveru alebo jeho časti. Dochádza tak k tzv. zosplatneniu úveru. V

prípade,žejesplácanieúverudohodnutévsplátkachažalovanýniektorúsplátkunezaplatí,máúverujúci
právo na vyrovnanie celej pohľadávky. Jedná sa o stratu výhody splátok, ktorá je určitou sankciou
za nesplnenie povinnosti úverovaného, na základe čoho sa stane splatným celý dlh. Strata výhody
splátok však nenastáva automaticky, strany si ju musia dohodnúť v zmluve. Ďalšou podmienkou je
včasné uplatnenie tohto práva úverujúcim, ktorý právo na vyrovnanie celej pohľadávky musí uplatniť

najpozdejšie do splatnosti najbližšej splátky, napr. výzvou alebo žiadosťou o zaplatenie celého dlhu.
Pokiaľ úverujúci toto právo uplatní, úverovaný má povinnosť zaplatiť celý dlh naraz, a to bez zbytočného
odkladu od žiadosti úverujúceho. (Uznesenie NS ČR z 23. 11. 2005, sp.zn. 21 Cdo 426/2005)

57. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú,

aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu
- odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa § 499 Obch.
zák. za dohodnutie záväzku poskytnúť úver), tak aj úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie
povinností, tj. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné
úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona

ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ
požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky
a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa
§ 121 odst. 3 Obč. zák.. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porov.
rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z

24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014)

58. Keďže je v prejednávanej veci titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňoval svoje právo
spotrebiteľskázmluva,ktorájeregulovanáosobitnouúpravouazmluvnépodmienkydojednanévzmluveo úvere uzatvorenej predovšetkým podľa § 497 a nasl. Obch. zák. sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa, je treba pri absencii inak prejavenej vôle v zmluve o úvere vychádzať z toho,
že veriteľ má popri dojednaných zmluvných úrokoch ako úrokov z úveru nárok v prípade, že s vrátením

úverových prostriedkov vrátane úrokov z úveru mešká, na zaplatenie úrokov z omeškania, pokiaľ bola
ich výška zmluvne dohodnutá v dohodnutej výške, inak vo výške stanovenej zákonom. (Podľa § 9 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomná, na rozdiel od zmluvy o úvere,
ktorá písomná byť nemusí)

59. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí
peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté
úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania s
platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne
dohodnutétak,akovyplývazust.§517ods.2Občianskehozákonníka.

60. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 11,50 % ročne z dlžnej
sumy1.770,84 Eur aj po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru, t. j. za obdobie od 17.03.2017
do zaplatenia nie je správne, preto ho musel odvolací súd podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalobcovi

priznal právo na zmluvný úrok z úveru v uvedenej výške a žalovaného zaviazal na jeho úhradu tak, ako
je to uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia.
61. Pokiaľ ide o ďalšiu časť odvolaním napadnutého rozhodnutia, kedy prvou výrokovou vetou uložil
súd žalovanému povinnosť platiť dlh vo výške 1.843,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z tejto sumy od 27.03.2017 do zaplatenia v mesačných splátkach po 35,- Eur mesačne splatných k

poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie s následkom, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stane
zročný celý dlh, posúdil odvolací súd uloženie povinnosti žalovanému platiť dlh v splátkach po 35,- Eur
ako vecne správne.
62. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu uvedeným v odvolaní, že by rozhodnutie súdu prvej

inštancie ohľadom umožnenia povinnosti dlžníka splácať dlh v splátkach nebolo riadne a presvedčivo
odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nesporne vyplýva, že žalovaný nemá
žiaden finančný príjem, že nemá žiaden majetok, a to hnuteľný ani nehnuteľný, keďže býva v spoločnej
domácnosti s matkou, ktorá je dôchodkyňa a má 4 nezaopatrené deti, ktoré s ním nežijú a na výživu
ktorých matke neprispieva, ktoré skutočnosti vyhodnotil súd ako také osobné, majetkové a finančné

pomery, ktoré odôvodňujú uloženie povinnosti plniť dlh v splátkach. Podľa názoru odvolacieho súdu
nie je na mieste, aby s prihliadnutím na možnosti žalovaného a na výšku dlhu bolo rozumné určiť na
splácanie dlhu žalovanému vyššie splátky.

63. Odvolací súd je toho právneho názoru, že za danej situácie nie je možné a ani spravodlivé požadovať

od žalovaného plnenie vo vyšších splátkach, než v akej výške dospel aj súd prvej inštancie, v dôsledku
čohorozhodnutiesúduprvejinštancievprvejvýrokovejveteovýškesplátokposúdilakovecnesprávnea
toto podľa § 387 CSP potvrdil. V ostatnej časti zostal výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nezmenený.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti

na § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže
pomer ich úspechu a neúspechu k celému predmetu odvolacieho konania bol približne rovnaký.

65. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).