Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110231618
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8110231618.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne S. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J., na ul. Y. č. X
proti žalovanému Pharma plus, spol. s r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Čapajevovej č. 23, o zaplatenie
sumy 4020,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 26.3.2013 č. k. 16 C 245/2010 - 195 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalovaný je vlastníkom budovy
so súpisným č. XXXX, nachádzajúcej sa v J., na ulici Z. č. XX. V priestoroch tejto budovy sa nachádza

gynekologická ambulancia MUDr. B. R., kde bola žalobkyňa ošetrená dňa 2.2.2010 v čase od 8:15 do
8:40hod.Privychádzanízbudovysažalobkyňapodľavlastnéhotvrdeniapošmyklavmiestepoškodenia
dlažby a následne spadla. V konaní vypočutý svedok MUDr. J. R. vyhotovil znalecký posudok o
bolestnom žalobkyne. Bolestné stanovil na 270 bodov. Za najpravdepodobnejšiu príčinu úrazového deja
MUDr. J. R. označil buď pošmyknutie alebo zakopnutie o nejakú nerovnosť. Vychádzajúc zo správy
Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava dňa 2.2.2010 v čase od 8:00 do 9:00 hod. bolo

v lokalite mesta Prešov zamračené, bez atmosférických zrážok. Bolo bezvetrie. Teplota vzduchu sa
pohybovala okolo -13 °C, vlhkosť vzduchu bola 90%, povrch pôdy bol úplne pokrytý snehom do výšky
22 cm, bol zaznamenaný výskyt námrazy. Prízemná vodorovná dohľadnosť dosahovala 200 m, čo sa
definuje ako výskyt hmly.

Žalobkyňa v žalobe svoj nárok skutkovo vymedzila tvrdením o pošmyknutí sa na snehu, ktorým bola

znečistenádlažbavpriestorepredvchodomdobudovy.Tietoskutkovéokolnostianieinéakopoškodená
dlažba a námraza, boli podstatnými skutkovými okolnosťami tvoriacimi príčinu jej úrazu. V konaní
vypočutý svedok E. Y., zamestnanec žalovaného, pri svojom výsluchu uviedol, že sneh v rámci svojich
pracovných povinností odpratáva nie len z chodníka, ale aj z prístupu k hlavnému a vedľajšiemu vchodu.
Nikto sa pri tom nikdy nesťažoval, aby v priestoroch vstupu alebo na chodníku nebol odprataný sneh,
alebo aby tieto priestory neboli posypané. Žalovaný do spisu predložil účtovné doklady o nákupoch

posypovej soli. Ak z obdobia pred vznikom úrazu predložil doklad datovaný do obdobia roku 2009 a
nie roku 2010, uvedené nespochybňuje jeho tvrdenie o tom, že posypovým materiálom disponoval.
Posypová soľ nie je tovarom podliehajúcim skaze. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
pravidelnýchkaždoročnýchnákupovtohtomateriálu.Jevecoupodnikateľskéhosubjektuakosvlastnými
prostriedkami aj s hľadiska hospodárnosti nakladá a kedy kupuje to, čo potrebuje.

Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o porušení právnej povinnosti zo strany
žalovaného a ani vo vzťahu k existencií príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnostia škodou. Zo žiadneho dôkazného prostriedku nevyplynulo, aby žalovaný porušil svoju prevenčnú
povinnosť a neodpratal sneh. Za pochybné sa tiež považovalo tvrdenie žalobkyne o nafúkaní snehu
až ku vchodovým dverám. Podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava v čase

úrazu žalobkyne lokalita mesta Prešov bola bez atmosférických zrážok a nachádzalo sa v nej bezvetrie.
Sneženie nie je spomínané ani v predpovedi uvedenej v meteoinfo správe zo dňa predchádzajúcemu
dňu úrazu. Napadnutie nového snehu sa predpovedalo až v správe vydanej 2.2.2010 o 22:03 hod., teda
v čase po úraze.

Žalobkyňa chôdzi nevenovala náležitú pozornosť, čoho dôkazom je správa Operačného strediska
Záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, podľa ktorej dňa 2.2.2010 sa v lokalite úrazu
žalobkyne iná osoba nezranila. Okrem toho ak žalobkyňa videla nanosený sneh, už pri vchode do
budovy, musela vedieť, že obdobná situácia bude existovať aj pri jej vychádzaní z budovy. Ide o
prirodzený dôsledok pohybu väčšieho počtu osôb, ktorý je v ranných hodinách v budove, v ktorej sa
nachádzajú zdravotnícke zariadenia, obvyklý. Pokiaľ tento fakt nebrala do úvahy, resp. mu nevenovala

náležitú pozornosť a pri chôdzi sa pošmykla, nemôže byť ujma na zdraví prenesená do majetkovej sféry
žalovaného. Ide teda o dôsledok jej vlastnej neopatrnosti alebo náhody, ktorá postihuje toho kto bol
neopatrným alebo komu sa náhoda prihodila.

Obdobnýzáverkotázkeodškodňovaniaúrazovchodcovnaklzkýchčineupratanýchchodníkochvyplýva

aj zo zjednocujúceho stanoviska prijatého v októbri roku 2011 Občianskoprávnym a obchodnoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého závadami v schodnosti pozemnej komunikácie sa
rozumejú natoľko významné zmeny (zhoršenia) v schodnosti komunikácie, že chodec ani pri obozretnej
chôdzi rešpektujúcej stav komunikácie, či dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže ich výskyt
predpokladať a účinne na ne reagovať. Zjednodušene povedané pokiaľ chodec vie, že chodník nie

je uprataný, je na ňom námraza a napriek tomu sa na ňom pohybuje tak, že tieto faktory neberie do
úvahy potom v prípade úrazu nemôže očakávať, že bude odškodnený. Odškodnenie by mohol chodec
očakávať vtedy ak dôjde k nečakanej zmene, ktorú nemohol predpokladať (napr. dôjde k náhlej zmene
počasia a chodník sa nečakane zmení na poľadovicu). Pokiaľ totiž vstupuje na chodník, ktorý nesie
znaky zimného počasia, potom sa musí chovať podľa tejto situácie, ktorá je mu vopred známa a tej

prispôsobiť pohyb a svoje chovanie.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok

zmeniť tak, aby jej žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadovala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu sa vo
veci nesprávne rozhodlo. Dôkazom jej neopatrnosti pri chôdzi nemôže byť len úvaha o tom, že ak
pred vstupom do budovy videla nanosený sneh, musela si byť vedomá toho, že táto situácia sa pri
vychádzaní z budovy nezmení. Za dôkaz neopatrnosti nie je možné považovať ani výskyt nanoseného

snehu zo zvýšeného počtu pacientov v ranných hodinách. Ak žalovaný mal vedomosť o tom , že v
ranných hodinách sa v jeho budove nachádza zvýšený počet osôb, mal zabezpečiť odpratanie snehu
resp. vyčistenie vstupu do budovy. Ak tak neurobil a nezabezpečil schodnosť vstupu do budovy porušil
tým svoju povinnosť danú mu zákonom. Pokiaľ ide o svedka E. Y., tento sa k stavu čistoty vstupu do
budovy žalovaného v rozhodný deň vyjadriť konkrétne nevedel. Taktiež nie je zrejme či v tento deň urobil

nejaké opatrenia v súvislosti zo snehom a námrazou. V čase úrazu mala obutú vhodnú zimnú obuv bez
opätkov určenú na nosenie v zimnom období. Pri vychádzaní z budovy si počínala náležitým spôsobom
a chôdzi venovala riadnu pozornosť.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie je opodstatnené.

V danom prípade zamietnutie žaloby bolo odôvodnené neunesením dôkazného bremena žalobkyňou
vo vzťahu k tvrdeniu o porušení právnej povinnosti žalovaného, nakoľko zo žiadneho z dôkazných
prostriedkov nevyplynulo, aby žalovaný si nesplnil svoju povinnosť odpratať sneh.S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá. Medzi dôkazné prostriedky, vychádzajúc s ustanovenia §
125 O. s. p., sa zaraďuje i výsluch účastníka. Žalobkyňa pritom pri svojom výsluchu jednoznačne
popísalastavkomunikáciepredbudovoužalovanéhoakoajspôsobakýmdošlokpoškodeniujejzdravia.

Na pojednávaní konanom dňa 3.5.2011 len podrobne popísala svoj pád a teda upresnila popis úrazu
uvedený v žalobe jednou vetou. Takéto upresnenie tak nemôže byť považované za úplné odlišné
popísanie úrazového deja. Úrazový dej uvádzaný žalobkyňou sa pritom zhoduje s opisom úrazového
deja opísaného MUDr. J. R. na pojednávaní konanom dňa 28.2.2012. Na ňom vyslovil svoj predpoklad o
vzniku úrazu v dôsledku pošmyknutia sa alebo zakopnutia o nejakú nerovnosť. Nerovnosti pred vstupom

do budovy žalovaného sú zrejme z priloženej fotodokumentácie a existencia výskytu námrazy ako aj
súvislej vrstvy snehu vyplýva zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava zo dňa
8.6.2011 (č. listu 39 spisu). Za takejto situácie tvrdenie o neunesení dôkazného bremena zo strany
žalobkyne oporu vo vykonanom dokazovaní nemá.

Ani úvaha o tom, že ak žalobkyňa pred vstupom do budovy videla nanesený sneh, musela si byť vedomá

toho, že táto situácia sa nezmení ani pri vychádzaní z budovy, nie je dôkazom o neopatrnosti žalobkyne.
Ak totiž vstup do budovy bol pokrytý naneseným snehom žalobkyňa nemohla predpokladať existenciu
nerovností alebo zľadovatelého povrchu pod snehom.

Čosatýkazáveruonanesenísnehuvdôsledkuzvýšenéhopohybuosôbvbudovežalovanéhovranných

hodinách,tentobolvyhodnotenývneprospechžalobkyne.Ozvýšenompohybeosôbvrannýchhodinách
musel mať vedomosť žalovaný ako vlastník budovy a ako taký mal predpokladať možnosť nanesenia
snehu osobami vstupujúcimi do jeho budovy a reagovať na to odprataním snehu aj niekoľko krát za deň,
za účelom odstránenia závad v schodnosti.

Za dôkaz o splnení povinností žalovaného odpratať sneh sa nedá označiť výpoveď svedka E. Y.. Tento
svedok len všeobecne popísal svoje pracovné povinnosti, medzi ktoré patrilo i odpratávanie snehu. Či
si túto povinnosť splnil včas v deň úrazu žalobkyne sa z jeho výpovede zistiť nedá.

Priamo v rozpore s ustanovením § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách

v znení účinnom v čase vzniku úrazu je tvrdenie o možností chodca žiadať odškodnenie úrazu iba
pri nečakanej zmene počasia, ktorú nemohol predpokladať. V súlade s týmto ustanovením vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností zodpovedanú za škody, ktorých príčinou boli závady v
schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli
bez prieťahov odstránené. Jedným z predpokladov zodpovednosti je neodstránenie závad v schodnosti

bez prieťahov. Nečakaná zmena počasia teda nie je okolnosťou umožňujúcou priznanie odškodnenia
chodcovi, ale okolnosťou vylučujúcou priznanie odškodnenia. V dôsledku náhlej zmeny počasia nastáva
stav, kedy subjekt zodpovedný za schodnosť chodníka nie je objektívne schopný ihneď odstrániť závady
v schodnosti.

Závady v schodnosti chodníkov sú upravené v ustanovení § 12 ods. 5 vyhlášky .č. 35/1984 Zb. ktorou sa
vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Vychádzajúc z tohto ustanovenia závadami v schodnosti
chodníkov sú závady obdobné závadam v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu
ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Ustanovenie § 12 ods. 2, písm. c/ vyhlášky č. 35/1984 Zb. za závady
v zjazdnosti považuje tiež ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou. Za poveternostné

podmienky podstatne zhoršujúce schodnosť komunikácie vyhláška č. 35/1984 Zb. v ustanovení § 12
ods. 6, písm. e/ označuje aj hmly. Výskyt námrazy a hmly v čase úrazu žalobkyne priamo vyplýva zo
správy Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava zo dňa 8.6.2011 (č. listu 39 spisu).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného v prejednávanej veci boli splnené všetky základné predpoklady

zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Keďže súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia
vykonaných dôkazov a vec nesprávne právne posúdil nepoužitím správneho ustanovenia právneho

predpisu, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1, písm. h/ a ods. 2 O. s. p.
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.