Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/326/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111215095
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3111215095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery

Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu X., zastúpeného O. proti žalovanému D.,
zastúpeného K., o neplatnosť výpovede, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín,
č.k. 26C/142/2011-412 zo dňa 21. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, v poradí druhým rozsudkom, určil že skončenie pracovného pomeru žalobcu
výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 24.02.2011, doručené žalobcovi dňa 25.02.2011, je neplatné.

Návrh žalovaného, aby súd určil skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, zamietol.
Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, bola
podaná dôvodne, preto jej vyhovel.

3. Konštatoval, že pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny môže dať zamestnávateľ výpoveď
len za predpokladu, že zamestnanca v období posledných šiestich mesiacov písomne upozornil na
možnosť výpovede.

4. Mal preukázané, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného ako technik oblastnej správy domového a
bytového fondu, technický dozor nad drobnými stavbami, stavebnými úpravami, udržiavacími prácami
a stavebnými časťami stavby.

5. Žalovaný dal žalobcovi dňa 24.02.2011 výpoveď. Výpoveď bola doručená žalobcovi 25.02.2011.
Žalobca neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatnil na súde v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (§ 77 Zákonníka práce).

6. V danom prípade ide o skončenie pracovného pomeru pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Žalobca ako zamestnanec bol v posledných šiestich mesiacoch v

súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. V
upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 25.10.2010 zamestnávateľ žalobcovi oznámil,
že kontrolou, vykonanou dňa 06.09.2010, bolo zistené, že porušil pracovnú disciplínu tým, že si
v období od 09.06.2008 do 05.09.2010 riadne neplnil povinnosť predkladania zmlúv a objednávokz verejného obstarávania na ich zápis do evidencie elektronického informačného systému, keďže
nepredložil na zápis všetky takéto dokumenty, ako aj tým, že nesplnil príkaz riaditeľa na predloženie
všetkých chýbajúcich dokumentov v lehote do 09.09.2010 na ich zápis do evidencie

elektronického informačného systému, pričom túto povinnosť si úplne nesplnil ani do 25.10.2010,
hoci bol na túto skutočnosť už upozornený prípisom zamestnávateľa zo dňa 04.10.2010. K ďalšiemu
porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, pre ktoré s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer, malo
dôjsť tým, že nevykonal riadnu ohliadku poškodenej rímsy a nevyhotovil z nej zápis, nevyplnil formulár
č. 019-02 a nezaslal ho vedúcemu oblastnej správy, hoci bol na to povinný podľa organizačnej normy

zamestnávateľa č. ON 3-007-02 Zabezpečenie základnej prevádzkovej údržby (body 6.1.2,
6.1.3, 6.1.4), platnej a zverejnenej od 12.04.2010 na intranetovej stránke zamestnávateľa, ku ktorej
mal neobmedzený prístup od októbra 2007 a nezabezpečil opravu poškodenej rímsy, potreba ktorej mu
bola nahlásená nájomcom bytového domu X.. C. K. najskôr ústne začiatkom júla 2010 a následne aj
písomnou žiadosťou zo dňa 02.09.2010, v ktorej ho žiadal o zabezpečenie vykonania tejto opravy, hoci
bol na to povinný do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti, a ani písomne nevyrozumel žiadateľa

o ďalšom postupe tak, ako mu to ukladá bod 6.4 ON 3-007-02, čo bolo zistené kontrolou MO
SR, vykonanou v období od 16.11. do 18.01.2011.

7. Zo žiadosti o opravu rímsy X.. C. K. zo dňa 02.09.2010, adresovanej žalobcovi, súd vyvodil, že
k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu ohľadne nevykonania ohliadky poškodenej rímsy

malo dôjsť niekedy v 04/2010 (keďže predmetný list X.. K. bol zo dňa 02.09.2010 a oznamovateľ v
ňom uvádza, že už viac ako päť mesiacov spolu komunikujú so žalobcom o oprave rímsy). Zo strany
žalobcu tak malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny ešte v čase pred písomným upozornením zo
dňa 25.10.2010 a nie po tomto písomnom upozornení.

8. Predmetná žiadosť bola žalovanému doručená písomne dňa 02.09.2010 a žalobca bol podľa bodu
6.4 ON 3-007-02, organizačnej normy zamestnávateľa vydanej dňa 12.04.2010, povinný vybaviť žiadosť
v 30-dňovej lehote odo dňa doručenia písomnej žiadosti, t. j. najneskôr dňa 02.10.2010,
preto aj v tomto prípade by sa žalobca žalovaným vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny dopustil
v čase pred písomným upozornením.

9. Napriek uvedenému žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer tak, ako keby k takémuto
porušeniu pracovnej disciplíny došlo až po predmetnom písomnom upozornení. Z
uvedenéhotedasúdvyvodilzáver,žepopísomnomupozornenínaporušeniepracovnejdisciplínyzodňa
25.10.2010 zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu jeho pracovných povinností uvedených vo výpovedi

z pracovného pomeru, preto žalovaný nemohol dať žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce z dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení výpovede z pracovného
pomeru, a tak výpoveď považoval za neplatnú.

10. Ohľadne porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho v nevykonaní riadnej ohliadky poškodenej

rímsy, uviedol, že žalovaný nepreukázal v spore, že žalobca po nahlásení závady nevykonal ohliadku
poškodenej rímsy. Bolo nesporným, že žalobca opravu rímsy nezabezpečil, avšak, podľa názoru súdu,
z dôvodu, že žalobca nevedel predmetnú závadu identifikovať, a tak nemohol určiť, či sa bude jednať
o finančne náročnú opravu alebo nie. Kvôli hospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami
žalovaného a s poukazom na to, že byty v danej lokalite boli zaradené do odpredaja koncom roka 2009

(čo je zrejmé z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.02.2014), nemožno konanie
žalobcu hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny.

11. Podľa názoru súdu žalobca pri plnení svojich povinností nepostupoval svojvoľne, nerešpektujúc
svojho zamestnávateľa, naopak, vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi sa správal hospodárne v súlade

s jeho požiadavkami, čo potvrdzuje výpoveď svedka X.. C. F., ktorá nebola relevantným spôsobom
žalovaným spochybnená.

12. Čo sa týka porušenia pracovnej disciplíny žalobcom v období od 09.06.2008 do
05.09.2010 a dodatočne do 25.10.2010 ohľadne nepredkladania zmlúv a objednávok z

verejného obstarávania na ich zápis do evidencie elektronického informačného systému, hoci bol na
túto skutočnosť už upozornený prípisom zamestnávateľa zo dňa 04.10.2010, z písomných
upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, zo zápisníc z pracovných porád, z emailu O. S. o
chýbajúcich objednávkach a chýbajúcich zmluvách vyvodil, že k takémuto porušeniu malodôjsť aj zo strany iných technikov žalovaného, nielen žalobcu. Prax pri evidovaní objednávok a zmlúv
bola taká, že tieto zodpovední pracovníci zasielali na sekretariát, kde boli následne skenované
a evidované v systéme. Svedkyňa S. uviedla, že list zo dňa 04.10.2010 bol napísaný aj napriek tomu,

že niektoré zmluvy a objednávky už boli na sekretariáte, avšak ešte neboli zaevidované.
Dokonca ešte v roku 2010 sa evidovali zmluvy predložené na sekretariáte v roku 2009.

13. Ohľadne listu - dodržiavanie pracovných úloh vyplývajúcich z ON 3-03, verejné obstarávanie
- vyjadrenia k odstránení nedostatkov, svedkyňa S. uviedla, že pri jeho vypracovaní vychádzala z

evidencie objednávok a zmlúv v počítači, pričom pripustila možnosť, že tieto zmluvy boli napr. zo strany
žalobcu medzičasom zaslané na sekretariát a až následne skenované. Súd bol preto toho
názoru, že žalovaný v spore nepreukázal ani takéto porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, a
preto aj z tohto dôvodu súd výpoveď z pracovného pomeru považoval za neplatnú.

14. Pokiaľ žalobca nevyhotovil zápis z ohliadky, nevypracoval potrebný formulár a nezaslal

ho zamestnávateľovi, resp. vykonanie uvedeného v spore nepreukázal a svojím konaním žalovanému
nespôsobil žiadnu škodu, nepostačuje to na ukončenie jeho pracovného pomeru výpoveďou.
15. Zamietnutie návrhu žalovaného na skončenie pracovného pomeru žalobcu u
žalovanéhokudňuprávoplatnostitohtorozsudkuzdôvodu,žeodnehonemožnospravodlivopožadovať,
abyžalobcunaďalejzamestnával,atoajsprihliadnutím naopakovanéporušeniepracovnej

disciplíny a neochotu žalobcu s patričnou vážnosťou riešiť prijaté sťažnosti od nájomcov vo vzťahu k
spravovanému majetku, preto sa z tohto pohľadu žalobca javí vo vzťahu k žalovanému ako nespoľahlivý,
čo s poukazom na hodnotu zvereného majetku je pre žalovaného neakceptovateľné, odôvodnil tým,
že žalovaný v spore nepreukázal také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre skončenie pracovného
pomeru žalobcu u žalovaného.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Súdu vytýkal, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne,
ak výpoveď, danú žalovaným žalobcovi, bude požadovať za neplatnú, rozhodne podľa § 79 ods. 1,
2 Zákonníka práce tak, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného končí ku dňu právoplatnosti tohto
rozsudku, pričom nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával.

Zároveň žiadal rozhodnúť, že žalobcovi sa náhrada mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov nepriznáva.
Zastával názor, že súd prvej inštancie, napriek vyslovenému právnemu názoru v zrušujúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu, jednoznačne neustálil, či sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny, vo veci
rozhodol predčasne, bez adekvátneho právneho posúdenia. Zdôraznil, že žalobca si svoje povinnosti
predložiť chýbajúce dokumenty na zaevidovanie do Elektronického informačného

systému žalovaného nesplnil, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote. Na porade riaditeľa žalovaného
dňa 11.10.2010 bolo konštatované neplnenie uloženej povinnosti a porušenie pracovnej disciplíny a
následne bol žalobca na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce listom zo dňa 25.10.2010 upozornený. Ďalšieho porušenia
pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil svojím konaním vo veci opravy rímsy na byte na S. ulici č. XX v

R.. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že k porušeniu pracovnej disciplíny ohľadne nevykonania
ohliadkymalodôjsťniekedyv4/2010.KeďžežalobcamalpriamokomunikovaťsX..K.tzv.bezsúčinnosti
žalovaného, žalovaný nemohol o porušení pracovnej disciplíny žalobcu vedieť. Konkrétna žiadosť o
odstránenie závady bola žalovanému doručená až dňa 02.09.2010. Doručenie tejto žiadosti považuje
žalovaný na hlavný podnet na opravu a v tomto čase mal žalobca možnosť vyriešiť

hlásenú závadu, čím by splnil svoje pracovné povinnosti. Porušenie pracovnej disciplíny žalobcom bolo
konštatované až Sekciou kontroly - inšpekcia MO SR, ktorá v období od 16.11.2010 do
18.01.2010 kontrolu na nečinnosť žalobcu vykonala. Žalovaný mal preukázané porušenie pracovnej
disciplíny žalobcom až dňa 26.01.2011, kedy bol oboznámený s výsledkami šetrenia Sekciou kontroly -
inšpekcia MO SR. Nie je možné za vznik porušenia pracovnej disciplíny považovať už samotný prvotný

ústny podnet X.. K. z mesiaca apríl 2010, a to z dôvodu, že výsledkom šetrenia
Sekcie kontroly -inšpekcia MO SR mohol byť postup žalobcu považovaný za správny a bez pochybení.
Nesprávne posúdenie obdobia, kedy došlo zo strany žalobcu k porušeniu pracovnej disciplíny, viedlo
súd k nesprávnemu záveru, že druhé porušenie pracovnej disciplíny vlastne predchádzalo prvémuporušeniu. Mal za to, že výpoveď spĺňa všetky zákonné náležitosti a žalobcovi bola riadne doručená.
Pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozsudku, namietal, že konajúci súd riadne nezdôvodnil, prečo jeho návrh
zamietol. V konaní preukázal, že žalobca sa javí žalovanému ako nespoľahlivý vo vzťahu k vykonávanej

práci,neprechovávavočinemudôveru,ktorájepotrebnáprekorektnépracovnévzťahy,apretožalovaný
zastáva názor, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával.

18. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

19. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

20. Odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami vymedzenými v ust. § 365 ods. 1 CSP. Žalovaný
podaným odvolaním namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h)
CSP.

21. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

Skutkovú vadu môže vyvolať nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania. Nesprávnosť v
skutkových zisteniach môže byť vyvolaná chybným vyhodnotením návrhom na vykonanie dôkazov,
nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov; nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu
môže byť daná aj z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami.

22. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že napriek predchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu súd prvej inštancie jednoznačne neustálil, či sa žalobca dopustil porušenia pracovnej
disciplíny, a preto rozsudok, ktorým určil skončenie pracovného pomeru za neplatné, vydal predčasne,
bez adekvátneho právneho posúdenia. Z podaného odvolania sa tak javí, že žalovaný v odvolaní
namieta neúplnosť skutkových zistení. Závery súdu prvej inštancie považuje za predčasné, avšak

neuvádza, v čom neúplné skutkové zistenie skutkového stavu spočíva. V odvolaní totiž neuvádza,
že nejaký ním navrhovaný dôkaz nebol súdom vykonaný. Podľa názoru odvolacieho súdu vo veci
bolo súdom prvej inštancie vykonané náležité dokazovanie, v potrebnom rozsahu a správnym
smerom. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že žalobca porušil pracovnú disciplínu svojím
konaním tým, že od doby od 09.06.2008 do 05.09.2010 si nesplnil svoje povinnosti riadne a včas

predkladať zmluvy a objednávky z verejných obstarávaní na zápis do evidencie Elektronického
informačného systému žalovaného. Táto povinnosť žalobcovi vyplývala z interného predpisu ON č.
3-003-2 Verejné obstarávanie, účinného od 09.06.2008, podľa ktorého bol žalobca povinný predkladať
dokumenty z verejného obstarávania do 14 kalendárnych dní Oddeleniu rozvoja riadenia žalovaného na
zaevidovanie. Táto povinnosť žalobcu vyplývala aj z novšieho interného predpisu ON č. 3-003-8 Verejné

obstarávanie, účinného od 07.06.2010. Uviedol, že dňa 02.09.2010 bol žalovaným vydaný príkaz č.
1-034-1, aby všetky chýbajúce dokumenty boli predložené na zaevidovanie do informačného systému v
lehote do 09.09.2010. Dňa 07.10.2010 bol žalobcovi doručený e-mail spolu so zoznamom chýbajúcich
dokumentov, ktoré bolo potrebné predložiť na zaevidovanie. Na mimoriadnej porade riaditeľa, ktorá sa
konala dňa 30.09.2010, bolo konštatované nesplnenie uvedeného príkazu č. 1-034-1 a bola uložená

dodatočná lehota na predloženie chýbajúcich dokumentov, a to najneskôr do
08.10.2010. Na túto skutočnosť bol žalobca vyzvaný písomne listom, ktorý prevzal dňa 05.10.2010.
Žalobca si svoje povinnosti predložiť chýbajúce dokumenty na zaevidovanie do
elektronického informačného systému žalovaného nesplnil, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote.
Z tohto dôvodu na porade riaditeľa žalovaného dňa 11.10.2010 bolo konštatované neplnenie uloženej

povinnosti žalobcom a porušenie pracovnej disciplíny a dňa 26.10.2010 žalovaný doručil žalobcovi list
„Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“, v ktorom konštatoval porušenie pracovnej disciplíny
žalobcu a zároveň žalobcu upozornil na možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou
v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
23. Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny žalobcom ohľadne nepredkladania zmlúv a objednávok

z verejného obstarávania na ich zápis do evidencie elektronického informačného systému, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že takéto porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu žalovaný v
spore nepreukázal, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Je totiž vždy na zamestnávateľovi,
aby porušenie pracovnej disciplíny v spore o neplatnosť výpovede zamestnanca preukázal. V danomprípade žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Nepreukázal totiž, ktoré konkrétne zmluvy a objednávky
z verejného obstarávania neboli žalobcom na ich zápis do evidencie elektronického informačného
systému oddeleniu rozvoja riadenia žalovaného na zaevidovanie predložené. Z dokazovania,

vykonaného súdom prvej inštancie, najmä zo svedeckej výpovede X.. O. S. a svedka X.. N. K., vyplynulo,
že jednotliví vedúci oddelení a technici, vrátane žalobcu, porušovali prijaté zásady evidencie objednávok
a zmlúv. Porušovanie zo strany technikov spočívalo v tom, že nepredkladali zmluvy podľa poradia.
Technici mali resty v evidencii žiadaniek a objednávok v systéme elektronickej evidencie a boli na
to písomne upozornení. Podľa výpovedí X.. K. najväčšie resty mal žalobca. Z týchto svedeckých

výpovedí zároveň vyplynulo, že technici tieto dokumenty do systému sami nenahadzovali, nahadzovala
ich sekretárka riaditeľa. Povinnosťou technikov bolo len zaslať tieto dokumenty na sekretariát riaditeľa.
Svedkyňa S., ktorá upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 25.10.2010 vypracovala,
pripustila možnosť, že zmluvy boli napríklad zo strany žalobcu medzičasom zaslané na sekretariát a
až následne skenované. Z jej výpovede je preto potrebné vyvodiť, že už v čase, keď bol žalobca na
porušenie pracovnej disciplíny upozornený, boli dokumenty, ktoré sa mali „nahadzovať do systému“,

na sekretariát zo strany žalobcu zaslané. Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukázal, ale ani netvrdil, ktoré
konkrétnedokumentyžalobcanazaevidovaniedoelektronickéhosystémunepredložil,nemožnodospieť
k záveru, že žalobca porušil pracovnú disciplínu.

24. V podanom odvolaní žalovaný nedôvodne namieta záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého k

porušeniupracovnejdisciplínyzostranyžalobcuohľadnenevykonaniaobhliadkypoškodenejrímsymalo
dôjsť niekedy v 04/2010. V odvolaní namieta, že o porušení pracovnej disciplíny žalobcom žalovaný
nemohol vedieť, pokiaľ žalobca komunikoval priamo s X.. K., to znamená bez
súčinnosti žalovaného. Zdôrazňuje, že až písomnú žiadosť o odstránenie závady s jej popisom a
fotodokumentáciou zo dňa 02.09.2010 možno považovať za podnet na opravu, v ktorom čase mal

žalobca možnosť, aby svojím konaním závadu, hlásenú X.. K., vyriešil, a teda by splnil svoje pracovné
povinnosti.Uviedol,ženečinnosťžalobcu,atedaajporušeniepracovnejdisciplíny,bolokonštatovanéaž
sekciou kontroly - Inšpekcia ministerstva obrany MO SR, ktorá v období od 16.11.2010 do
18.01.2010 vykonala kontrolu na základe sťažnosti X.. K. na nečinnosť žalobcu. Porušenie pracovnej
disciplíny žalobcom mal žalovaný preukázané až 26.01.2011. V zmysle uvedeného tak žalovaný zastáva

názor,žeažpodanímsamotnejsťažnostiX..K. anazákladešetreniatejtosťažnostinestranným
orgánom možno objektívne ustáliť, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu.

25. Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúcej v nevykonaní riadnej ohliadky poškodenej
rímsy a nevyhotovenia zápisnice, nevyplnenia formulára č. 019-02 a jeho nezaslanie vedúcemu

oblastnej správy, súd prvej inštancie uvádza, že potreba opravy poškodenej rímsy bola nájomcom
bytového domu X.. C. K. nahlásená ústne začiatkom júla 2010 a následne aj písomnou žiadosťou zo
dňa 02.09.2010. Nakoľko z listu zo dňa 02.09.2010 vyplynulo, že nájomca už viac ako 5 mesiacov
komunikuje so žalobcom o oprave rímsy, súd vyvodil, že k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany
žalobcuohľadnenevykonaniaohliadkypoškodenejrímsytakmalodôjsťniekedyvapríli2010,vdôsledku

čoho malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny žalobcu ešte v čase pred písomným upozornením
zo dňa 25.10.2010. Zároveň však súd prvej inštancie uvádza, že rovnako v čase pred písomným
upozornením sa mal žalobca dopustiť vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny, ak žalovanému bola
predmetná žiadosť doručená dňa 02.09.2010 a žalobca bol podľa bodu 6.4 ON 3-007-02 povinný vybaviť
žiadosť v 30-dňovej lehote odo dňa doručenia písomnej žiadosti, t. j. najneskôr dňa 02.10.2010. Pokiaľ

sa nepochybne žalobca z listu, adresovanému žalovanému dňa 02.09.2010, dozvedel o poškodenej
rímse od oznamovateľa X.. K. a žalobca mal v pracovnej náplni 30 dní na vybavenie tejto žiadosti, v
danom prípade do 02.10.2010, čo predchádzalo dátumu 25.10.2010, kedy bol žalobca na porušenie
pracovnej disciplíny upozornený a zároveň mu bola oznámená možnosť ukončenia pracovného pomeru
výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, je názor súdu prvej inštancie, že po

predmetnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 25.10.2010 k žiadnemu porušeniu
pracovnej disciplíny zo strany žalobcu nedošlo, správny. Je bez právneho významu, že
žalovaný mal možnosť objektívne ustáliť, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu
až na základe šetrenia tejto sťažnosti sekciou kontroly - Inšpekcia Ministerstva obrany MO SR dňa
26.01.2011, kedy bol s výsledkami šetrenia oboznámený.

26. V posudzovanej veci súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou
zo strany žalovaného zo dňa 24.02.2011, doručené žalobcovi 25.02.2011, je neplatné. Nakoľko súd prvej
inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazovdospel k správnym skutkovým zisteniam a vec následne správne právne posúdil, odvolací súd v tejto
časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27. Vzájomnou žalobou sa žalovaný domáhal, aby v prípade, ak bude mať súd napriek tvrdeným a
preukázaným skutočnostiam za to, že výpoveď je neplatná, aplikoval na prejednávanú
vec ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce a rozhodol tak, že pracovný pomer žalobcu skončí ku dňu
právoplatnosti tohto rozsudku, pričom nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával, a to aj s prihliadnutím na opakované porušenie pracovnej

disciplíny a neochotu žalobcu s patričnou vážnosťou riešiť prijaté sťažnosti od nájomcov vo vzťahu k
spravovanému majetku, preto sa z tohto pohľadu žalobca javí vo vzťahu k žalovanému ako nespoľahlivý,
čo s poukazom na hodnotu zvereného majetku je pre žalovaného neakceptovateľné. Pre prípad, ak
bude mať súd napriek tvrdeným a preukázaným skutočnostiam za to, že výpoveď je neplatná, navrhol,
aby na prejednávanú vec aplikoval súd ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce a rozhodol tak, že náhradu
mzdy za čas, presahujúci 12 mesiacov, žalobcovi neprizná. Súd prvej inštancie návrh žalovaného, aby

súd určil skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, zamietol. Dôvodil výslovne len tým,
že žalovaný v spore nepreukázal také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre skončenie pracovného
pomeru žalobcu u žalovaného.

28. V podanom odvolaní žalovaný namieta, že súd prvej inštancie riadne nezdôvodnil, prečo návrhu

žalovaného nevyhovel.

29. Ustanovenie § 79 Zákonníka práce upravuje následky, ktoré vyvoláva právne relevantná skutočnosť,
a to, že skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo súdom vyhlásené za neplatné. Za
predpokladu, že zamestnanec svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou okamžitým

skončením alebo skončením v skúšobnej dobe prejaví podaním žaloby o vyslovenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru v zákonnej 2-mesačnej lehote a zároveň oznámi zamestnávateľovi,
že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, je takýto zamestnanec oprávnený
požadovať náhradu mzdy za obdobie odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. V období, v ktorom

zamestnávateľ zamestnancovi neprideľuje prácu, ani mu neumožňuje pracovať, je zamestnávateľ
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v rozsahu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce.
Povinnosťou zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu môže byť ukončená rozhodnutím súdu v
zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Uplatnenie tejto výnimky sa spravidla podmieňuje

tým, že zamestnávateľ preukázal tzv. ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého je v rozpore s dobrými
mravmi, alebo inak nespravodlivé žiadať od zamestnávateľa, aby prideľoval prácu zamestnancovi, s
ktorým neplatne skončil pracovný pomer.

30. V danom prípade odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, nezdieľa názor žalovaného, že od

žalovaného (zamestnávateľa) nie je možné spravodlivo požadovať, aby naďalej žalobcu (zamestnanca)
zamestnával. Žalovaný so žalobcom neplatne skončil pracovný pomer, a to podľa § 63 ods. 1
písm. e) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodu, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch
v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Pokiaľ
ide o porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce v nedostatkoch pri plnení povinnosti predkladať
zmluvy a objednávky z verejného obstarávania na ich zápis do evidencie elektronického informačného
systému, takéto porušenie pracovnej disciplíny, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nebolo preukázané.

Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s opravou a ohliadkou poškodenej rímsy na
ulici oznamovateľa X.. C. K., súd vychádzal zo záveru, že potom, ako bol žalobca upozornený na
porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou skončenia pracovného pomeru výpoveďou dňa 25.10.2010,
k žiadnemu ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo. Nevyhotovenie zápisu, nevykonanie
riadnej ohliadky, nevyplnenie formulára a nevykonanie opravy poškodenej rímsy preto nebolo súdom ani

posudzované ako porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ sa aj žalovanému žalobca javí ako nespoľahlivý
vo vzťahu k vykonávanej práci, a preto voči nemu neprechováva dôveru, ktorá je potrebná na korektné
pracovné vzťahy, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nezdieľa názor žalovaného, že od nehonemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, a preto uplatnený návrh žalovaného
považoval za nedôvodný.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

32. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému by v súlade s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný, žiadne
trovy v odvolacom konaní mu nevznikli, preto odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).