Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/231/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011471
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116011471.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci odsúdeného J. T., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.9.2016, č.k. 34PP/167/2016-23, na neverejnom
zasadnutí dňa 12.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. T., narodeného

XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 23.9.2016 spisová značka 34PP/167/2016 súd rozhodol
podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený podal na Okresný súd Trnava žiadosť o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava v konaní
spisová značka 0T/211/2015, v ktorom mu bol podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona uložený trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov (nariadený po neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia), so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia a na základe
rozhodnutia Okresného súdu Trnava v konaní spisová značka 0T/166/2014, v ktorom mu bol podľa §

360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, so zaradením
na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd
zistil, že odsúdený bol do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený
dňa 5.1.2016, jeho správanie a vystupovanie v predchádzajúcom ústave na výkon trestu odňatia slobody
z dostupnej dokumentácie nie je bližšie hodnotené, v terajšom ústave je na uspokojivej úrovni, slušné.
Adaptačné problémy odsúdeného boli spôsobené zlým psychickým stavom menovaného, disciplinárne

odmenenýanipotrestanýnebol.Resocializačnáprognózajepodľahodnoteniarizikasociálnehozlyhania
menej priaznivá, možno konštatovať, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie a ústav na výkon trestu odňatia slobody ho odporúča podmienečne prepustiť.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené materiálne
podmienky podmienečného prepustenia. Vzhľadom na opakovane páchanú trestnú činnosť má súd za
to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas

výkonu trestu odňatia slobody.
Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí,
ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil.

Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže

sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, aa) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a

dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku
podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, ktorou je v prípade
odsúdeného jedna polovica; túto podmienku splnil dňa 2.8.2016. Rovnako správne prvostupňový súd
posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa

ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu , ak možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.
Odsúdený bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, pre majetkovú, násilnú (nebezpečné vyhrážanie) a
všeobecne nebezpečnú (ohrozenie pod vplyvom návykovej látky) trestnú činnosť. Riaditeľ ústavu
na výkon trestu odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného, avšak je u neho zvýšené riziko

sociálneho zlyhania. Od odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z
celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru krajského
súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti
spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie
je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je

reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého
stupňa, odsúdený bol už v minulosti viackrát súdne trestaný, a to aj k podmienečnému trestu odňatia
slobody, pričom teda mal možnosti preukázať že trestná činnosť bola ojedinelé vybočenie z dodržiavania
pravidiel stanovených právnych poriadkom, napriek tomu sa opakovane dopustil trestnej činnosti a to aj
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a

pozitívne pôsobenie je možné počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť
odsúdeného J.Z. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.