Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213609
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116213609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: E. X., Y..

X..,X.X.P.X,XXXXXW.,G.Č.:XXXXXXXX,zastúpenýzvolenýmzástupcomadvokátskoukanceláriou
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému: N. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. F. D. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 85,28
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 20.05.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 85,28 eur, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 03.10.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. Y., a rovnako tak Dodatok
k zmluve č. Y. zo dňa 09.12.2013, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle
predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať
telekomunikačné služby, poskytované žalobcom, SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo
XXXXXXXXXX. Ďalej žalobca uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá

mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Youth vo
výške 85,28 eur. a Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov/
telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje jeho
škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu,
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po
dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle

dodatkuvedomý,žemobilnýtelefón/telekomunikačnézariadeniejemupredávanýzacenu,uvedenúvčl.
1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu, dohodnutú v dodatkoch,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej
skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluve, do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu

žalovaný spôsobil, je nasledovný: akciová cena 1, - eur, predajná cena 165,- eur, poskytnutá zľava 164,
- eur a uplatnená škoda 85,28 eur. Žalobca ďalej uvádza, že cena poskytnutých služieb vyfakturovaných
v období 04/2014-08/2014 v sume 384,68 bola žalovaným uhradená po zaslaní pokusu o pokonávku,
preto si ich žalobca v tomto konaní neuplatňuje.3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli riadne doručené do vlastných rúk dňa 08.08.2016,
v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.

4. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 30.09.2016, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 09.09.2016.

5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.

6. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len

„ZEK“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

7. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

8. Podľa ust. § 44 ods. 1 ZEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych

automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

9. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11. Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Podľa ust. § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

13. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

15. Strany uzavreli dňa 09.12.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.Y., ku ktorej dňa
09.12.2013 uzavreli dodatok č.Y.. Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluvám upravovalo práva a
povinnosti žalobcu a žalovaného. Žalovaný sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24
mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku a) zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy akoúčastník služieb mu poskytovaných žalobcom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia
využívať tieto služby, a to v súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý
by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku

pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom
za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov, stanovených zákonom č.
351/2011 Z. z., b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ
mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu
pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú

SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neumožniť také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým
sa zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe
viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný
taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku

účastníka, uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje
peňažné záväzky voči žalobcovi a včas a riadne uhrádzať žalobcovi iné platby, ktoré je povinný platiť
žalobcovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči žalobcovi, avšak je povinný ich
uhradiť žalobcovi alebo prostredníctvom žalobcu tretej osobe.

16. V ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatkov si strany ďalej dohodli, že ak žalovaný počas doby viazanosti,
uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku, poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom
podľa uzavretých zmlúv v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby
prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku

pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy),
je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 164,- eur, pričom zmluvná pokuta predstavuje
rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy
z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal
telekomunikačné zariadenie žalovanému. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne žalobcovi

samotným porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu porušenia povinnosti žalovaným, pričom
totoprávoniejepodmienenévykonanímžiadnehoúkonuzostranyžalobcu(napr.odstúpenímodzmluvy
alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3
písmena c) tohto článku).

17. Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatkov účastník (žalovaný) súhlasí s tým, že ak počas doby platnosti
dodatku dôjde na základe jeho žiadosti, alebo z dôvodov jeho zavinenia, k dočasnej deaktivácii jemu
pridelenej SIM karty, a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa
zmluvy, že doba, po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby, sa mu nezapočíta do doby
viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi za túto dobu cenu

služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani povinnosti plniť svoje záväzky, dohodnuté
v písmenách a) a c) bodu 2.3 tohto článku.

18. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 85,28 eur, ktorý skutkovo
vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností

žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy
z predajnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, pri zohľadnení počtu celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaným, t. j. sume 85,28 eur.

19. Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 OZ. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované

ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu.
Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych
skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo
aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť judokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda
je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej

škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti
k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou

škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu
príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina

vzniku škody, existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade
spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie,
ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode.
Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť. Zavinenie, ako psychický vzťah, musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty,

teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí
preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s
týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny, nesie škodca,
ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

20. Žalobca uvádzal, že protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že tento porušil svoje povinnosti
a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku
k zmluve. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne
pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, a to akciovej cene, za

ktorú bol tento predaný žalovanému, a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej
výške, pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve, do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.

21. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému

záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť žalovaného za
škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho
dôkazné bremeno, bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe
zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom
vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob

ukončenia zmluvy je uvedený v ust. čl. 4 VP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. § 40 ods. 2 OZ sa
písomneuzavretádohodamôžezmeniťalebozrušiťibapísomne.Vprejednávanejvecižalobcapísomné
ukončenie písomne uzavretej zmluvy nepreukázal.

22. Pokiaľ sa týka vzniku škody, ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa

žalobcu mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho
úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v
rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
za nižšiu ako žalobcom deklarovanú trhovú cenu. Účel, sledovaný žalobcom podanou žalobou, bolo

možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a
akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného,
ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so

žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.23. S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento

protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd
poukazuje na to, že škoda, ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -
žalobcu, mala vzniknúť vtedy, keď žalobca predal žalovanému podľa dodatku zľavnený mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie. Až následne žalovaný nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za
služby, poskytované žalobcom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére žalobcu,

keď poskytol zľavu na mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí času došlo k
porušeniu povinnosti žalovaného riadne platiť za služby v roku 2014, ako vyplýva z pokusu o pokonávku
azpredloženýchfaktúr.Tedazčasovéhohľadiskažalobcazamieňapríčinusnásledkom,inakpovedané,
najskôr malo dôjsť k následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

24. Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za žalobcom

tvrdenú škodu, žalobu o zaplatenie 85,28 eur, spolu s jej uplatneným príslušenstvom, zamietol.

25. Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si žalobca uplatnil uvedený žalovaný nárok,
sa súdu javí ako účelový, v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli
súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď žalobca skutkovo

vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej
pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Žalovaný bol v danom prípade v celom rozsahu úspešný, nakoľko súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, tak ako je uvedené vo

výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.