Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312212848
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5312212848.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o deti: W. : E., nar. XX.XX.XXXX, toho
času plnoletý, zastúpený spoločnosťou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o.,
so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, maloletý V., nar. XX.XX.XXXX a maloletý Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca, deti rodičov: matka Ing. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Q. č. XXX, zastúpená spoločnosťou

JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná č. 2835/1A, Čadca a otec Y. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom J. Y. XX,
A., o návrhu matky na zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č.k. 6P/73/2012-325 zo dňa 26. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduČadcač.k.6P/73/2012-325zodňa26.novembra2015 zrušujeavec vracia
súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 13P/26/2011 zo
dňa 10.01.2012 tak, že výživné určené na maloletého E. W., nar. XX.XX.XXXX, zvýšil zo sumy 150,00
Eur mesačne počnúc dňom 01.12.2012 do 30.03.2015 na sumu 200,00 Eur mesačne a od 30.03.2015
naďalej na sumu 245,00 Eur mesačne, na maloletého V. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,00 Eur
mesačne na sumu 150,00 Eur mesačne počnúc dňom 01.12.2012 naďalej a na maloletého Y. W., nar.

XX.XX.XXXX zo sumy 90,00 Eur na sumu 140,00 Eur mesačne od 01.12.2012 naďalej. Zročné výživné
u E. W. ako maloletého za obdobie od 01.12.2012 do 30.03.2015 v sume 1.400,00 Eur a ako plnoletého
od 01.04.2015 do 26.11.2015 v sume 315,00 Eur mesačne, ďalej u maloletého V. W. od 01.12.2012 do
26.11.2015 v sume 1.800,00 Eur, u maloletého Y. W. od 01.12.2012 do 26.11.2015 v sume 1.800,00 Eur,
uložil otcovi povinnosť splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach na E. po 15,00 Eur
mesačne, na maloletého V. po 15,00 Eur mesačne a u maloletého Y. po 15,00 Eur mesačne k rukám

matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná
hoci i len jedna splátka.
Okresný súd dôvodil, že matka maloletých detí sa návrhom podaným dňa 05.12.2012 domáhala zmeny
rozhodnutia súdu č.k. 13P/26/2011 zo dňa 10.01.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené,
pričom maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť
prispievať na výživu E. sumou 150,00 Eur, Kristiána sumou 100,00 Eur a Y. sumou 90,00 Eur mesačne.

V čase podania návrhu matka odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného podstatnou zmenou pomerov
nastranedetí,keďžeodseptembra2012E.začalnavštevovaťStrednúodbornúškolutechnickúvČadci,
s ktorým štúdiom došlo k zvýšeniu jeho výdavkov. Naviac z dôvodu mimoškolských aktivít a záujmov v
oblasti športu taktiež došlo k zvýšeniu životných nákladov. Zmena pomerov nastala aj u maloletého V.
a maloletého Y., ktorí sú vekovo starší, navštevujú základnú umeleckú školu, maloletý V. má zdravotné
problémy (rázštep mäkkého podnebia).

Najstarší syn účastníkov konania E. bol v čase podania návrhu maloletý, plnoletosť dovŕšil dňa
30.03.2015, preto súd za obdobie od podania návrhu do dovŕšenia plnoletosti konal o výživnom ako premaloleté dieťa, následne od 01.04.2015 konal s E. W. ako účastníkom konania o zvýšenie výživného,
čo považoval za hospodárne, keďže aj po dovŕšení plnoletosti je naďalej odkázaný na výživné, pretože
sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o výživnom prihliadal súd na príjmovú a

sociálnu situáciu matky, ktorá má všetkých troch synov vo svojej osobnej starostlivosti. Matka pracuje
ako riaditeľka základnej školy s mesačným príjmom okolo 700,00 Eur, keďže došlo k zníženiu jej
funkčného platu. V čase rozhodovania súdu syn E. navštevoval maturitný ročník, v ktorom sú podstatne
vyššie výdavky ako počas bežného štúdia. Maloletý V. mal zvýšené výdavky v súvislosti so zhoršeným
zdravotným stavom (sledovaný je na Čeľustnej ortopédii v Bratislave a Imunologickom centre v Martine).

Matka dokladovala zvýšené výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou detí, ako aj bežné životné
náklady. Deti žijú s matkou v spoločnej domácnosti, kde matka uhrádza elektrickú energiu 60,00
Eur mesačne, internet 15,00 Eur mesačne, hradí poplatky za vodné a stočné. Otec okrem bežného
výživného deťom neprispieval inými finančnými príspevkami, resp. vecnými darmi.
Otec predlžoval súdne konanie do času, kým neodišiel z pracoviska v zahraničí. V Dánsku pracoval
ako kamenár, v konaní tvrdil, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo zo zdravotných dôvodov.

Súd na uvedenú argumentáciu neprihliadal, pretože po návrate na Slovensko otec sa opätovne
zamestnal v rovnakej pracovnej oblasti. Otec zámerne svoje príjmy skresľuje, nie je ochotný preukázať
výšku svojich príjmov a používa spôsob skrytého príjmu, ktorý nebol ochotný na výzvu súdu riadne
odôvodniť a preukázať. V danom prípade bolo teda veľmi problematické preukazovať otcovi detí, že
sa vzdal výhodnejšieho zamestnania v zahraničí, aké aktuálne dosahuje príjmy, a preto súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ust. § 63 Zákona o rodine, a teda vychádzal z domnelého mesačného príjmu
vo výške 3.961,80 Eur. Keďže na strane maloletých detí ako aj matky od posledného rozhodnutia došlo
k zmene pomerov, súd zvýšil výživné podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine tak ako je uvedené vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vzhľadom na obdobie, od ktorého bolo výživné zvýšené, súd
vyčíslildlžnévýživné,ktorépredstavujerozdielmedzipôvodneurčenýmvýživnýmazvýšenýmvýživným.

Prihliadajúc na výšku vyčísleného dlžného výživného, toto povolil súd otcovi splácať v splátkach.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieotec,ktorýžiadalrozsudok
okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Okresný súd rozhodoval podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine hoci otec opakovane zdôrazňoval,

že paralelne s daňovým priznaním v Dánsku podával daňové priznanie z príjmov fyzickej osoby
aj na Slovensku, ktoré daňové priznania súdu doložil a okresný súd z nepochopiteľných dôvodov
považovaltietodaňovépriznaniazanevieryhodné.Otecpočaskonaniažiadal,abysúdvykonalznalecké
dokazovanie znalcom z oblasti ekonomiky, avšak okresný súd jeho návrhy nebral do úvahy a v
rozhodnutí ani neuviedol, prečo tak neučinil. K otázke dokazovania príjmu otca namietal, že i keď mal

hoci nedôvodné pochybnosti o nepravdivosti údajov v daňových priznaniach otca, je zarážajúce, že
pokiaľ ide o predložené daňové priznanie za rok 2014, okresný súd nepostrehol, že číselné údaje
uvádzané na strane 5 daňového priznania nie sú údajmi uvedenými v Eurách, ale v Dánskych korunách,
ktorá skutočnosť je zrejmá na strane 6 daňového priznania. Z tohto daňového priznania vyplýva, že
otec mal celkový príjem 12.386,07 Eur a výdaj 1.549,10 Eur, teda čistý príjem mal 10.836,97 Eur, kde

samozrejmeniejezahrnutátáskutočnosť,žeotecmuseldochádzaťdoDánskaanepracovalnepretržite,
ale iba v čase, kedy ho zamestnávateľ do Dánska povolal. V Dánsku mal výdavky na ubytovanie,
stravu, platil povinné odvody tak ako tieto dokladoval výplatnými páskami. Otec sa snažil v rámci svojich
možností prekladať súdu do slovenského jazyka jednotlivé položky a v prípade, že mal súd pochybnosti
o schopnostiach otca, bolo jeho povinnosťou dať vykonať úradný preklad, čo by súbežne s nariadením

znaleckého dokazovania z oblasti ekonomiky bolo relevantným dôkazom na preukázanie príjmov otca.
Napriek skutočnosti, že otec dokladoval poštovými poukážkami, že nad rámec výživného uhradil istinu v
roku 2013 vo výške 2.015,00 Eur a v roku 2014 vo výške 200,00 Eur, súd uvedené okolnosti nezohľadnil
a úplne ich opomenul. Naviac pokiaľ súd zvyšoval výživné na plnoletého syna E., nijako nezdôvodnil
zvýšenie výživného na 200,00 Eur do 30. marca 2015 a na 245,00 Eur od 30. marca 2015. V konaní

otec preukazoval, že jeho zárobkové pomery sa zmenili, pracuje na území Slovenskej republiky, kedy
jeho príjem je podstatne nižší ako za predchádzajúce roky, nakoľko jeho zárobok sa odvíjal od pružného
pracovného času (3-8 hodín ) a napriek tomu, že súd si dal zaslať zo Sociálnej poisťovne výšku dávok
strhávaných z mesačnej mzdy, z nepochopiteľných dôvodov takýto doklad nepovažoval za relevantný.
Je zrejmé, že okresný súd sa vôbec nezaoberal základnou zásadou Zákona o rodine, podľa ktorej

výživné na maloleté deti sa určuje podľa potreby maloletých detí, ale tiež podľa možností a schopností
rodičov týchto detí. Výška výživného určená okresným súdom na tri maloleté deti pri príjme otca 500,00
Eur a matky 700,00 Eur mesačne je zjavne neprimeraná na možnosti a schopnosti rodičov, nakoľko
takúto výšku výživného nemohli rodičia plniť ani v čase, keď viedli spoločnú domácnosť. Okresný súdnezohľadnil, že matka detí je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, rozsiahlych lesných pozemkov,
dvoch osobných motorových vozidiel a túto skutočnosť nijako nevyhodnotil vo vzťahu k výške výživného,
ktoré určil na maloleté deti, naopak skutočnosť, že otec nemá vlastné bývanie, sa v rozhodnutí súdu

nijako neodzrkadlilo. Vzhľadom na závažné nedostatky rozhodnutia navrhol rozsudok okresného súdu
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Dal do pozornosti, že nielen zavinením otca konanie trvalo dlhšiu dobu.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie E. W., a to proti časti výroku II. Namietal, že došlo k
matematickejchybeprivýpočtezročnéhovýživného.Prizvýšenívýživnéhozosumy150,00Eurnasumu

245,00 Eur, za situácie, kedy výživné vo výške 150,00 Eur mal otec aj podľa potvrdenia exekútorského
úradu uhradené, došlo v danom prípade k zvýšeniu výživného o 95,00 Eur mesačne. Pokiaľ suma
95,00 Eur mesačne je vynásobená počtom mesiacov od 01.04.2015 do 26.11.2015, uvedené obdobie
predstavuje 8 mesiacov, čo potom predstavuje 95,00 Eur x 8 mesiacov v sume 760,00 Eur a nie iba
sumu 315,00 Eur ako uviedol súd v napadnutom rozhodnutí. Nakoľko sa táto chyba nachádza tak vo
výroku ako aj v odôvodnení na strane 7 rozsudku, na nápravu bolo potrebné podať toto odvolanie. Inak

s napadnutým rozhodnutím súhlasil a plne sa s ním stotožnil, preto žiadal rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutej časti zmeniť tak, že bude správne uvedená suma zročného výživného za obdobie
od 01.04.2015 do 26.11.2015 v čiastke 760,00 Eur a slovo mesačne bude vypustené.

K podaným odvolaniam sa účastníci a kolízny opatrovník maloletých detí písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 tento rozsudok
v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prioritneodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žeokresnýsúdrozhodovalopodanomnávrhuopätovne
po tom, čo uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6 CoP/84/2014-232 zo dňa 28. januára 2015 bol
zrušený rozsudok okresného súdu č.k. 6P/73/2012-209 zo dňa 29. júla 2014. Odvolací súd vo svojom
zrušujúcom uznesení poukázal na pochybenia v postupe okresného súdu pri vykonávaní dokazovania,
dôsledkom čoho bolo vydanie rozhodnutia na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Odvolací súd v závere svojho uznesenia konštatoval, že v ďalšom konaní okresný súd odstráni vytknuté
pochybenia a vykoná dokazovanie v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, jednak
podrobným výsluchom účastníkov, vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle § 129 O.s.p., to
všetko v nadväznosti na formulovaný právny názor odvolacieho súdu, pričom výsledné úvahy okresného
súdu sa v celej komplexnosti prejavia v novom rozhodnutí vo veci samej. Krajský súd pripomenul,

že pre rozhodnutie vo veci samej bude podstatné dôsledné porovnanie pomerov v čase posledného
rozhodovania a v aktuálnom konaní, a to jednak na strane maloletých detí ako aj na strane rodičov, ale
najmä povinného rodiča. Pokiaľ konanie prebieha od roku 2012 s ohľadom na precízne zistený skutkový
stav nie je vylúčené stanoviť výživné aj diferencovane za jednotlivé obdobia, a to všetko v nadväznosti
na zistené skutkové okolnosti (potreby maloletých detí, resp. príjmová situácia na strane rodičov).

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd je nútený

konštatovať, že okresný súd nepostupoval dôsledne v zmysle ust. § 226 O.s.p., neriadil sa právnym
názorom odvolacieho súdu.

Tak ako už bolo konštatované v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu, súd, ktorý má
rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie,

ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale
i vo svojom výroku. Musí ísť o zmenu pomerov zásadného charakteru, nemôže ísť iba o prechodnú,
resp. krátkodobú či dočasnú zmenu. Zmena pomerov sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je
založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému.
Vzhľadomnazákonnémožnostizmenypôvodnéhorozhodnutiaovýživnomvzmysle§78ods. 1Zákona

o rodine a § 163 O.s.p. bolo potrebné dôsledne skúmať, či v období od posledného rozhodnutia došlo
ku kvalifikovanej a relevantnej zmene pomerov, či sa jedná o závažnú zmenu pomerov, ktorá nemá len
prechodný charakter.Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, v rámci prípravy pojednávania zadovažoval
listinné dôkazy, avšak z obsahu zápisníc o súdnych pojednávaniach vyplýva, že okresný súd v tomto
konaní(napriekvýslovnémuusmerneniuzostranyodvolaciehosúdu)nevykonalžiadnedôkazylistinami,

ktorými odôvodňoval vydanie rozsudku vo veci samej v písomnom vyhotovení rozsudku. Tak ako
už uvádzal odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, opakovane zdôrazňuje, že súd
bol povinný príslušným procesným postupom zistiť obsah nielen listinných dôkazov predložených
účastníkmi, zadovážených zo strany okresného súdu, ale predovšetkým zistiť obsah spisu Okresného
súdu Čadca č.k. 13P/26/2011 v častiach týkajúcich sa rozhodujúcich okolností pre stanovenie výšky

výživného pre maloleté deti. Odvolací súd teda opakovane zdôrazňuje, že konanie vo veciach
maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom
je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude
musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov ( § 120 ods. 2 O.s.p.). Napriek tomu,
že zo strany otca boli konštatované obštrukcie a nespolupráca vo veci zisťovania jeho zárobkových a
majetkových pomerov, okresný súd mal postupovať v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a

vykonať dokazovanie na zistenie skutkového stavu, na základe ktorého by mohol ustáliť, či v súdenej
veci sú dané predpoklady pre zvýšenie výživného otca. Zárobkové schopnosti a možnosti otca okresný
súd zisťoval nedostatočne, resp. pokiaľ aj mal k dispozícii listinné dôkazy o zárobkových pomeroch
otca, tieto dôkazy nevykonal v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p., t.j. prečítaním listiny alebo jej časti,
alebo oznámením jej obsahu na pojednávaní.

Zistenie skutkového stavu je povinnosťou súdu, keďže sa jedná o konanie v zmysle ust. § 81 ods. 1
O.s.p. V uvedenej súvislosti je nenáležité konštatovanie okresného súdu, že pokiaľ otec svoje príjmy
zo zárobkovej činnosti nepreukázal, bolo potrebné vychádzať z predpokladaného mesačného príjmu v
zmysle ust. § 63 Zákona o rodine. V uvedenej súvislosti možno prisvedčiť námietkami otca z odvolania,

že okresnému súdu dokladoval pracovnou zmluvou, daňovým priznaním z Dánska, daňovým priznaním
fyzickej osoby na Slovensku, svoje zárobkové pomery, z ktorého dôvodu nebolo možné vychádzať pri
rozhodovaní o výživnom v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

Odvolací súd teda na podklade skutkových okolností (ako boli nedostatočne zistené v rámci

prvostupňového konania) opätovne dospel k záveru, že prvostupňový súd pri zisťovaní skutkového
stavu a určení výživného dôsledne nevychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 v spojení s § 75 ods. 1
Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 a § 120 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ sa okresný súd týmito zákonnými
ustanoveniami v konaní dôsledne neriadil, krajský súd mal opodstatnené pochybnosti o úplnosti a
správnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k riadnemu vykonaniu dokazovania, zhodnoteniu
všetkých zistených skutočností, pričom výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia aj v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ ide o právny rozmer posudzovanej veci opätovne
odvolací súd poukazuje na dôvody uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 6 CoP/84/2014 zo dňa 28.
januára 2015, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, a ktoré okresný súd nerešpektoval.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania v súlade s ust.
§ 224 ods. 3 O.s.p.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.