Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113201058
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113201058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľa N. D.,

R.. X. X. XXXX, trvale bytom Č., K. XX, právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom,
Košice, Pollova 32, proti žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom v
Košiciach, Komenského 50, IČO: 36570460, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Kerecman, s r. o. so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36588725, v konaní o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru dohodou a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 330,69 € pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu, Advokátska kancelária JUDr. Peter
Kerecman, s r. o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36588725, a to do troch dní od dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 1. 2013 domáhal, aby súd určil, že dohoda
o skončení pracovného pomeru zo dňa 3. 12. 2012 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom
je neplatná. Zároveň žiadal, aby odporca zaplatil navrhovateľovi sumu jeho priemerného zárobku odo
dňa, keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu odporca umožní

pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru vo výške, ktorá bude súdu
vyčíslenávpriebehukonania.Taktiežžiadalnáhradutrovkonania.Návrhodôvodniltým,žekuskončeniu
pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom došlo na základe skutočností, že odporca v
mesiaci november 2012 pristihol kolegu navrhovateľa ako tankuje naftu do kanistra na čerpacej stanici.
Následne bola vykonaná kontrola na celej doprave u odporcu, na základe čoho bola zistená nadspotreba
pri prevádzke motorových vozidiel, konkrétne malo byť zistené, že za 7 rokov prevádzky vozidla K.
O., evidenčné číslo J.-XXX-E., čo bolo navrhovateľovi zverené od odporcu a odkedy bolo dané do

prevádzky, vznikla údajne nadspotreba 5 300 litrov nafty. Podobné rozdiely v nadspotrebe, ktorá bola
zistená pri kontrole, zistil odporca aj u ostatných zamestnancov, na základe toho potom s týmito
zamestnancami viedol pohovory, pričom pri tomto jednaní zamestnanci dostali tri možnosti, a to buď sa
priznajú, že kradli naftu alebo povedia, kto kradol a dostanú „generálny pardón“, alebo dostanú výpoveď
dohodou s odmietnutím výstupnej prehliadky, alebo dostanú výpoveď za hrubé porušenie pracovnej
disciplíny a zamestnávateľ ich dá na trestné stíhanie polícii. Následne navrhovateľ ukončil pracovný
pomer s odporcom dohodou a to dňa 3. 12. 2012. Spolu s tým podpísal aj potvrdenie zamestnanca o

odmietnutí podrobenia sa preventívnej prehliadke. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že s odporcom
mal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, teda pokiaľ by bol on ako zamestnanec spôsobil
nejakú reálnu škodu odporcovi, mohol si ju tento vymáhať od neho. Lenže zrejme žiadna reálna škody
nikdy nevznikla, pretože navrhovateľovi nebol nikdy predložený škodový protokol o vzniknutej škode,či schodku a preto nebol, či neexistoval ani dôvod výpovede. Navrhovateľovi bola predložená vopred
pripravená dohoda o skončení pracovného pomeru a pri jej podpise bol navrhovateľ uvedený do omylu
v pohnútke. Navrhovateľ túto dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal pod nátlakom, v omyle a

niejevyhotovenávsúladesozákonom,pretožejunepodpísalidvajačlenoviapredstavenstva,tedatento
právny úkon je neplatný od začiatku s poukazom na § 39 a 40 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ
ďalej v návrhu poukázal na ust. Zákonníka práce § 17 a § 79 Zákonníka práce a uplatnil si náhradu
škody ako aj náhradu mzdy, ktorá mu patrí v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci

alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Zároveň žiadal, aby odporca doložil do spisu
mzdové listy navrhovateľa za posledných 12 mesiacov.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 8. 2. 2013 a navrhol, aby súd návrh ako
nedôvodný zamietol a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že podľa jeho názoru bol
pracovný pomer s navrhovateľom skončený v súlade so Zákonníkom práce a pre takýto postup boli

splnené všetky formálne a obsahové aj hmotnoprávne podmienky. Dohoda obsahuje obe podstatné
náležitosti požadované podľa § 60 Zákonníka práce, a to vzájomný súhlasný prejav vôle zamestnanca a
zamestnávateľa,akoajoznačeniedňaskončeniapracovnéhopomeru.Odporcapredložilnavrhovateľovi
návrh dohody o skončení pracovného pomeru, ten sa mal možnosť k nemu vyjadriť a zvážiť jej
uzatvorenie, a s návrhom nakoniec súhlasil a dohodu vlastnoručne podpísal. Za odporcu podpísal

dohodu X.. Z. F., riaditeľ závodu, ktorý bol za odporcu oprávnený dohodu podpísať na základe
plnomocenstva z 26. 4. 2011. Ďalej uviedol, že uzatvoreniu dohodu o skončení pracovného pomeru
predchádzali dve stretnutia zástupcov odporcu s navrhovateľom, a to dňa 30. 11. 2012 a 3. 12.
2012, kedy navrhovateľ podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, pričom odporca žiadnym
spôsobom navrhovateľa nenútil dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvoriť. Podrobenie sa

výstupnej lekárskej preventívnej prehliadke je vecou rozhodnutia zamestnanca, s ktorým sa pracovný
pomer končí. To, že odporca upozornil navrhovateľa na iné zákonné postupy, ktoré môže voči nemu
využiť, tieto okolnosti nemôžu byť dôvodom neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru pre
jej uzatvorenie „pod nátlakom“. Nejde o bezprávnu vyhrážku ani zneužitie výkonu práva na ujmu
zamestnanca, ak zamestnávateľ svoj návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým,

že podľa jeho názoru sú dané dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom pracovný pomer skončiť aj
okamžite. Z návrhu nemožno zistiť, v čom mal spočívať údajný omyl navrhovateľa pri uzatváraní dohody
o skončení pracovného pomeru.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov, a to

Pracovnou zmluvou zo dňa 6. 7. 1987, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 6. 7. 1987, Dohodou
o skončení pracovného pomeru zo dňa 3. 12. 2012, Potvrdením zamestnanca o odmietnutí o podrobení
sa preventívnej prehliadke z 3. 12. 2012, Upozornením na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
a možnosť výpovede z 3. 12. 2012, rozhodnutím ÚPSVAR Košice, Plnomocenstvom Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti, a. s. z 26. 4. 2011 a výsluchom svedkov: I. Z., X. K., K. J., a zistil nasledovný

skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel dňa 6. 7. 1987 pracovnú zmluvu s odporcom a od tohto času pracoval u odporcu
ako prevádzkový zámočník, resp. v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy zo 6. 7. 1987, pracoval
u odporcu navrhovateľ ako vodič.

Pracovný pomer navrhovateľa s odporcom skončil dňa 3. 12. 2012, dohodou o skončení pracovného
pomeru, a to bez uvedenia dôvodu. Uvedenú dohodu podpísal za odporcu X.. Z. F., ktorý bol na tento
právny úkon splnomocnený na základe plnomocenstva udeleného Východoslovenskou vodárenskou
spoločnosťou, a. s. dňa 26. 4. 2011, kde bol vo funkcii riaditeľa závodu Košice. Navrhovateľ dňa 3. 12.

2012 podpísal taktiež aj potvrdenie zamestnanca o odmietnutí podrobenia sa preventívnej prehliadke,
v ktorom sa uvádza, že hoci si je navrhovateľ bezvýhradne vedomý skutočnosti, že svojím konaním sa
dopúšťa porušenia ust. § 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z., napriek tomu sa odmietol podrobiť
lekárskej výstupnej prehliadke, ktorá mala byť vykonaná dňa 3. 12. 2012.

Dňa 21. 12. 2012 bolo navrhovateľovi doručené zo strany odporcu upozornenie na menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny a možnosť výpovede zo dňa 3. 12. 2012, v ktorom sa uvádza, že v
súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce bol upozornený na menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny a možnosť výpovede. Menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa dopustil tým, žeuvádzal nepravdivé údaje vo výkazoch o prevádzke jemu zvereného vozidla. Touto cestou bol dôrazne
upozornený na plnenie si svojich pracovných povinností podľa pracovnej zmluvy, pracovného poriadku,
organizačného poriadku a ostatných záväzných noriem a pokynov.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 12. 12. 2012 vyplýva, že navrhovateľ
bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď dňa 4. 12. 2012 podal písomnú žiadosť o
zaradenie do tejto evidencie.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že u svojho bývalého zamestnávateľa, teda odporcu, pracoval
25 rokov, pričom približne 7 rokov mu bolo pridelené motorové vozidlo K. O., evidenčné číslo J.-E.,
teda od začiatku, od kedy bolo zakúpené. Keď v mesiaci november 2012 odporca pristihol kolegu
navrhovateľa ako tankuje naftu do kanistra na čerpacej stanici, bola vykonaná kontrola na celej doprave
u odporcu, pretože odporca predpokladal, že neoprávnené čerpanie pohonných hmôt mohli vykonávať
aj iní zamestnanci. Na tento účel bola prizvaná firma, ktorá zisťovala stav spotreby na motorových

vozidlách prostredníctvom počítača, pričom konkrétne na motorovom vozidle navrhovateľa bola zistená
nadspotreba 5000 litrov. Na tomto aute okrem navrhovateľa jazdilo dokopy ešte ďalších 9 ľudí za dané
obdobie, keďže za auto bol zodpovedný navrhovateľ, odporca všetku vinu pripísal jemu. Kľúče od auta
viseli v spoločnej šatni, a teda mohli sa dostať k dispozícii k hocikomu. Taktiež u ďalších zamestnancov
boli zistené nejaké rozdiely v spotrebe a boli so všetkými vodičmi vykonávané pohovory, na základe

ktorých bol s viacerými skončený pracovný pomer. Navrhovateľ bol na pohovor predvolaný dňa 30. 11.
2012, kedy s riaditeľom závodu pánom F., námestníkom X.. A. a X.. S. - kontrolórom prebiehal pohovor
tým spôsobom, že ho tlačili k tomu, aby sa priznal, že kradol naftu. Dali mu tri možnosti, a to, že sa
prizná a dostane „generálny pardón“ alebo bude voči nemu začaté trestné stíhanie a dostane výpoveď,
alebo tretia možnosť bola tá, že s ním uzatvoria dohodu o skončení pracovného pomeru. Na rozmyslenie

dostal navrhovateľ víkend a v pondelok dňa 3. 12. 2012 sa dostavil opäť na závod s tým, že mal dať
odporcovi vedieť ako sa rozhodol. Navrhovateľ uviedol, že z dôvodu, že nemal nikdy žiadne opletačky
s políciou a bál sa toho, že by mohlo byť voči nemu začaté trestné stíhanie, chcel sa tomuto vyhnúť,
rozhodolsa,žepodpíšedohoduoskončenípracovnéhopomeru.Uviedol,žeodkedypracovaluodporcu,
odkedy mu bolo pridelené toto motorové vozidlo, musel každý mesiac vyúčtovať skutočnú spotrebu a

každý mesiac mal určenú normu od vedúceho na 100 km, ale nikdy nebol upozornený na to, že by mal
nejaké manko alebo že by táto spotreba nesedela so skutočným stavom. V rámci výpovede uviedol, že
do omylu bol uvedený tým, že sa mu odporca vyhrážal, že bude voči nemu začaté trestné stíhanie. To,
akým spôsobom bola nadspotreba vyrátaná, nevie, taktiež nevidel žiadne výpočty ani žiadne dokumenty
a ani žiadny škodový protokol s prílohami o tom, že by bol spôsobil nejaký schodok, pričom tento by

musel ako zamestnanec podpísať. Odporca si doposiaľ voči nemu žiadnu náhradu škody neuplatnil ani
žiadny iný postih voči nemu nevyvodil. Navrhovateľ v rámci svojej výpovede potvrdil, že dňa 3. 12. 2012
išiel do roboty rozhodnutý tak, že uzavrie s odporcom dohodu o skončení pracovného pomeru, pretože
cez víkend, ktorý mal na rozmyslenie dospel k záveru, že táto možnosť je pre neho najlepšia. Keď sa
dostavil na pracovisko zo strany odporcu ho už takáto dohoda čakala vopred pripravená na stole a on

ju následne podpísal a zároveň podpísal aj tlačivo s názvom „Potvrdenie zamestnanca o odmietnutí
podrobeniasapreventívnejprehliadke“. Potvrdil,žehoniktofyzickynenútil,abytakútodohodupodpísal.
Odporca sa mu nevyhrážal ničím iným, iba tým, že bude voči nemu začaté trestné stíhanie a bude mu
daná výpoveď, ak dohodu nepodpíše.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní upresnil, že omyl vidia v tom, že ak neexistovala škoda
v čase, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, tak vlastne možno predpokladať, že navrhovateľ sa
vlastne len zľakol, pretože mu bolo oznámené to, že bola z jeho strany spôsobená škoda, o čom však
zamestnávateľ nepredložil žiaden doklad, a preto bol uvedený do omylu, a následne s ním bol skončený
pracovný pomer. Pohovory prebiehali v tom zmysle, že neboli predložené žiadne doklady o spôsobenej

škode, ku ktorým by sa mohol navrhovateľ vyjadriť. Nebola preukázaná žiadna existencia škody, nebolo
preukázané žiadne čerpanie nad rámec stanovených nejakých limitov alebo noriem. vlastne nebolo
preukázané, aby bola existovala nejaká norma u odporcu alebo vlastne aby boli porušené nejaké normy
čerpania PHM na strane navrhovateľa. Preto namietal aj porušenie dobrých mravov.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní poukazoval na svoje písomné vyjadrenie predložené do
spisu a po výpovedi navrhovateľa ako aj svedkov uviedol, že navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým,
že dohoda o skončení pracovného pomeru mala byť neplatná, pretože nebola uzatvorená slobodne a
bola uzatvorená v omyle. To čo však uviedol vo svojej výpovedi však takýmto záverom nenasvedčuje.Je zrejmé, že teda pod žiadnym nátlakom sa nerozhodoval, pretože nátlak a obmedzenie slobodnej
vôle môže prichádzať do úvahy iba vtedy, ak je vznesená nejaká vyhrážka, ktorá je bezprávna. V tomto
prípade ani sám navrhovateľ netvrdil, ba priam výslovne uviedol, že nebol ani fyzicky ani psychicky

nútený dohodu uzatvoriť. Údajná vyhrážka mala spočívať v tom, že bude podané na neho trestné
oznámenie, resp. že teda existujú tu dôvody pre skončenie pracovného pomeru. Ide o právny postup,
ktorý nijako neobmedzuje slobodu vôle účastníka rozhodnúť sa, či právny úkon uzatvorí alebo nie.
Poukázal na to, že omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným a na to, že navrhovateľ sám povedal,
že vybral si lepšiu z viacerých možností.

Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí, a to I. Z., X. K. a K. J. potvrdili, že taktiež boli zamestnancami
odporcu a bolo im zverené motorové vozidlo, na ktorom jazdili a na základe vykonanej kontroly bola na
ich vozidlách bola zistená nadspotreba pohonným hmôt, v dôsledku čoho boli predvolaní na pohovory
a následne s nimi boli skončené pracovné pomery dohodou. Tieto pohovory však boli vykonávané zo
strany odporcu so zamestnancami individuálne, to znamená, že zamestnanci pristupovali do miestnosti,

kde sa tieto pohovory odohrávali osobitne, preto žiaden zo svedkov nebol prítomný pohovoru, ktorý
sa odohral medzi navrhovateľom a odporcom. Svedkovia potvrdili, že odporca im nepreukázal nijakým
spôsobom ani žiadnymi listinami, že z ich strany došlo k spôsobeniu nejakej škody, avšak oni sami
od odporcu tieto listiny ani nepožadovali predložiť. Uviedli zhodne, že bol na nich vyvíjaný psychický
nátlak tým, že sa im odporca vyhrážal, že ak nepodpíšu dohodu o skončení pracovného pomeru, bude

s nimi skončený pracovný pomer výpoveďou a môže byť voči ním začaté trestné stíhanie. Fyzický
nátlak alebo iný psychický nátlak zo strany odporcu na navrhovateľa, resp. na iných zamestnancov
svedkovia nepotvrdili. Iba svedok K. J., ktorý bol v čase pohovorov dlhodobo práceneschopný a bol na
tento pohovor predvolaný tvrdil, že sa mu zamestnávateľ vyhrážal s telefónom v ruke, že ak okamžite
nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru a potvrdenie o odmietnutí výstupnej lekárskej

prehliadky, ihneď bude volať na kriminálku. Ostatní svedkovia, ani navrhovateľ však nepotvrdili, že by
zamestnávateľ na nich vyvíjal nátlak takýmto spôsobom.

Podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 13 ods. 3, prvá a druhá veta Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákonníka práce účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel
byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve
nedošlo.

Podľa ust. § 60 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného

pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru
zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia
pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou
z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa ust. § 63 ods. 1, písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v

súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru
uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako dvojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje k
svojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Platnosť takejto dohody je okrem iného podmienená

tým, že netrpí vadami vôle (je urobená slobodne a vážne). Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle,
ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak
o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O bezprávnu
vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je
preto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo
má právo urobiť.

Ak teda v danom prípade, mal zamestnávateľ, teda odporca dôvod na to, aby s navrhovateľom skončil
pracovný pomer v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, bol teda nepochybne oprávnený
dať zamestnancovi, teda navrhovateľovi výpoveď, a teda hrozil niečím, čo mal právo vykonať, pričom
aj výpoveď a aj dohoda o skončení pracovného pomeru smerujú k rovnakým právnym následkom, a

to k skončeniu pracovného pomeru. Pritom pri porovnaní obidvoch možností skončenia pracovného
pomeru nie je možno usudzovať, že by v danom prípade navrhovateľ konal k svojmu neprospechu,
ak sa rozhodol predísť jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou a zvolil si možnosť
skončiť pracovný pomer dohodou. Nebolo preukázané, že by odporca na navrhovateľa vyvíjal nejaký iný
psychický či fyzický nátlak, či vyhrážanie, ktorým by navrhovateľa donútil podpísať dohodu o skončení

pracovnéhopomeru.Navrhovateľmaldostatočnýčasovýpriestornazváženie,čipracovnýpomerskončí
dohodou alebo výpoveďou (s možnosťou napadnutia jej platnosti na súde), keďže k uzavretiu dohody
došlo až po uplynutí víkendu, ktorý mal na rozmyslenie, teda dňa 3. 12. 2012. Preto navrhovateľ
neurobil tento právny úkon na základe nedostatku slobody vôle, a teda v danej veci nie sú splnené
podmienky neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Taktiež v danej veci nie je možné

dospieť k záveru, že by so zreteľom na konkrétnu situáciu a s prihliadnutím na všetky rozhodujúce
okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, išlo o prípad vymykajúci
sa prevládajúcim mravným zásadám a princípom vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a
zamestnancom. Preto sa uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru podľa názoru súdu neprieči
dobrým mravom.

O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových okolností,
nepochybne nejde vtedy, ak mala konajúca a omylu sa dovolávajúca osoba možnosť takémuto omylu sa
vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní rozhodujúcich skutočností právneho úkonu. Nemožno totiž
akceptovaťmožnosť,žebysabolomožnéúčinnedovolaťneplatnostipreomylpodľa§49aObčianskeho

zákonníka za situácie, kedy by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala objektívne existujúcu možnosť
presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť
prípadnými dojmami alebo náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Ospravedlniteľným je
pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa osoba) postupovala s
obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam

konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhol. Ide teda o situáciu, ak nemohla
konajúca (mýliaca sa) osoba rozpoznať skutočný stav veci (zistiť existenciu omylu) ani potom, kedy
postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú od nej možno požadovať.

So zreteľom na uvedené nemožno v danom prípade omyl, ktorý podľa navrhovateľa vyvolal odporca

tým, že neposkytol navrhovateľovi na pohovore doklady týkajúce sa spôsobenej škody zo strany
navrhovateľa, kvalifikovať za ospravedlniteľný - ako predpoklad účinného dovolania sa neplatnosti
dohody o skončení pracovného pomeru dohodou. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ počas
pohovorudňa30.11.2012aanináslednedňa3.12.2012,kedypodpísaldohoduoskončenípracovného
pomeru, požadoval od zamestnávateľa, aby mu tieto doklady predložil, aby mohol do nich nahliadnuť,

vyjadriť sa k nim, resp. aby sa prípadne mohol nejakým spôsobom vyviniť. Sám potvrdil, že dňa 3.
12. 2012 šiel do roboty s tým, že bol rozhodnutý podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru.
Z uvedeného je teda nepochybné, že navrhovateľ zanedbal objektívne existujúcu možnosť zistiť si v
prípade nejasností potrebné údaje o právnom úkone, ktorý sa chystal podpísať a ktoré považoval zapodstatné, nepostupoval v súlade s obvyklou mierou opatrnosti, a teda nevyvinul obvyklú starostlivosť,
ktorú možno so zreteľom k okolnostiam prípadu od neho vyžadovať, aby sa vyhol omylu v skutkových
okolnostiach.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, v danej veci nie sú splnené podmienky neplatnosti
právneho úkonu - dohody o skončení pracovného pomeru, dohoda spĺňa podstatné náležitosti podľa §
60 Zákonníka práce, preto súd návrh navrhovateľa, s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti,

ako nedôvodný zamietol a nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom náhrady mzdy.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v konaní v
celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 330,69 €, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia, vyčíslených nasledovne:
· Odmena advokáta (hodnota veci sa nedá vyjadriť v peniazoch) - podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), §

13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od 01. 01. 2005:
1/ prevzatie a príprava zastupovania 7. 2. 2013 60,07 €
2/ vyjadrenie zo dňa 8. 2. 2013 60,07 €
- 2 x režijný paušál á 7,81 € 15,26 €

- 20 % DPH 27,15 €
Spolu 162,91 €

3/ Účasť na pojednávaní 13. 2. 2014 61,87 €
4/ účasť na pojednávaní 10. 4. 2014 61,87 €

- 2 x režijný paušál á 8,04 € 16,08 €
- 20 % DPH 27,96 €
Spolu 167,78 €.

Nakoľko bol odporca v konaní zastúpený advokátom, je navrhovateľ povinný nahradiť mu trovy konania

na účet jeho právneho zástupcu, a to Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman, s r. o., Košice,
Rázusova 1, IČO: 36588725, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).