Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/398/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112244107
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5112244107.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu:

Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom B. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpený
Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina proti žalovanej : I. Š.á,
nar. XX.XX.XXXX, bydliskom B. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr.
Patríciou Bednářovou, advokátkou, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

P r i k a z u j ehodnotu členského podielu k trojizbovému družstevnému bytu č. X, nachádzajúcemu
sa na X. poschodí bytového domu č. súpisné XXXX, na ulici B. V. Ž. vo výške 53.716 Eur do výlučného

vlastníctva žalovanej.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 21.486,40 Eur titulom finančnej náhrady za
vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo, v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku
manželstva. Žalobu odôvodnil tým, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Žilina č.k. 7C/84/2012 - 25 zo dňa 14.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
18.08.2010.

2. Sporové strany v priebehu konania zhodne ustáli predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva tak,
že tento tvorí iba hodnota členského podielu k trojizbovému družstevnému bytu č. X, nachádzajúcemu
sa na X. poschodí bytového domu č. súpisné XXXX, na ulici B. V. Ž.. Tiež sa sporové strany zhodne
navrhli, aby táto hodnota bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, spornou však medzi nimi

ostala jeho hodnota. Keďže ide o otázku na ktorú súd nemá odborné znalosti, na návrh sporových strán
bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie.

3. V konaní nebolo sporné, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 7C/84/2012 - 25 zo dňa 14.07.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2010.

4. V konaní tiež nebolo sporné, že Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 13C/109/2012 - 84 zo dňa
22.5.2014 právoplatným dňa 23.7.2014 zrušil právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej trojizbového
družstevného bytu č.X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXXX, na ul. B.
V. Ž. a určil, že nájomcom tohto bytu bude ďalej žalovaná ako člen družstva. Žalobcovi uložil povinnosťvypratať tento byt a odovzdať ho žalovanej v lehote od 15. dní od zabezpečenia náhradného bytu. (V
konaní sp. zn. 13C/109/2012 boli sporové strany v opačnom procesnom postavení).

5.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola

vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka
ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov okrem iných spôsobov zániku, zaniká aj rozvodom manželstva.
Keďže v prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, súd sa
spravoval pri jeho vyporiadaní zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka.

6. Hodnota členského podielu k predmetnému bytu bola stanovená znaleckým posudkom č.47/2015
zo dňa 29.06.2015 znalkyne Doc. Ing. Daniely Kuchárovej, PhD. V znení jeho Doplnenia č.1 zo dňa
13.02.2017 /č.l. 148/ na sumu 53.716,19 eur. Žalovaná s takto stanovenou hodnotou súhlasila, žalobca
namietal nesprávnosť znaleckého posudku v tom, že hodnota členského podielu mala byť stanovená
podľa cien bytov v čase rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Tomuto právnemu názoru nemožno prisvedčiť, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry pre vyporiadanie
práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu rozvedených manželov je určujúca obvyklá
cena týchto práv ku dňu uzatvorenia dohody o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu
manželmi alebo ku dňu, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení tohto práva. V
súdenej veci rozhodnutie súdu o zrušení tohto práva nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2014 ako je

to uvedené v odseku 4. a hodnota členského podielu bola stanovená k tomuto dňu ako je to zrejmé z
Doplnenia č.1 k znaleckému posudku /č.l.150/.

7. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Z
ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú teda tieto

zásady:

a) Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity).
b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného
majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov

vynaložilonajehooddelený(samostatný)majetok.Tovšakneznamená,žeprivyporiadavanídochádzak
vyúčtovaniuvšetkýchpríjmovavýdavkovmanželovpocelýčastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctva.
Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne
dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo
uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok.

Zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké teda z princípu parity, však zákon pripúšťa
výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Pokiaľ ide o použitie disparity v súvislosti
s domácim násilím, v zmysle a ustálenej judikatúry aj odbornej literatúry je potrebné použiť korektív
dobrých mravov, teda je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť či sa niektorý z manželov počas trvania

manželstva dopúšťal násilia, v akej dobe, v akej intenzite s tým, že v zmysle ustálenej judikatúry
musí sa jednať o násilie, ktoré trvalo počas manželstva na násilie, ktoré bolo prítomné po zániku
manželstva sa neprihliada. V súdenej veci nebolo sporné, že žalobca bol právoplatne odsúdený pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby a pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého násilia sa
dopúšťal na žalovanej od presne nezisteného dňa mesiaca október 2009, intenzívnejšie od júla 2010

až do 26.01.2011 ako to má súd preukázané z Uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 1To/10/2016 -
489 zo dňa 23.02.2016, právoplatného dňa 23.02.2016 /č.l.120/ a týmto protiprávnym konaním vyvolal u
žalovanej prechodnú reaktívnu úzkostnú poruchu, v dôsledku čoho sa u nej zvýraznila labilita, úzkostné
napätie, somatizačné prejavy a poruchy spánkového rytmu. S poukazom na túto skutočnosť súd dospelk záveru, že v súdenej veci je použitie výnimky z princípu parity dôvodné, a to vzhľadom na to, že
žalobcasapočastrvaniamanželstvadopúšťalnažalovanejdomácehonásiliavintenzitetrestnejčinnosti
- zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a prečinu nebezpečného vyhrážania, a to dlhodobo. Preto

zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.486,40 Eur titulom finančnej náhrady
za vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorá suma predstavuje 40% hodnoty predmetného
členského podielu stanovenej znaleckým posudkom. Lehotu šiestich mesiacov považoval za primeranú,
dôvodyprepovoleniesplátokprežalovanú,súdvdanejvecinevzhliadol.Pokiaľprávnyzástupcažalobcu
navrhoval použitie disparity v prospech žalobcu, súd konštatuje, že dôvody pre použitie výnimky z parity

v prospech žalobcu v danej veci nevzhliadol.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, pričom
pri tomto rozhodnutí vychádzal z toho, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je síce návrhovým konaním, konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v
tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z účastníkov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne

je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi účastníkov, bezpodielových
spoluvlastníkov, ale postupuje podľa citovanej právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi. ( § 216 ods.2 CSP § 150 OZ ). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových
spoluvlastníkov po zániku BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd
a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného.

Dôležité je, že rovnako tak žalobca ako aj žalovaná sa na vyporiadaní BSM dohodnúť nevedeli (nikto
z nich nechcel ustúpiť zo svojich nárokov). Pokiaľ sa bývalí manželia na vyporiadaní BSM nedohodnú,
niet inej cesty než domáhať sa jeho vyporiadania na súde, a teda podanie návrhu na začatie konania je
už len dôsledkom toho, že manželia neboli ochotní (schopní) sa dohodnúť, a teda možno konštatovať,
že obaja rovnako zavinili, že niektorý z nich (mohol to byť ktorýkoľvek z nich) musel podať návrh na súd.

V konaní súd potom nie je viazaný návrhmi strán, akým spôsobom má BSM vyporiadať, ale je povinný
vyporiadať ho v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 150 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na
návrhy strán, a preto je uplatnenie zásady úspechu pre účely náhrady trov konania nenáležité.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.