Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/262/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210202002
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8210202002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1/ E. R., nar. XX.X.XXXX, A.J. 1, XXX XX T.,
2/ L. H., nar. X.X.XXXX, J. G. XXXX/XX, XXX XX T., 3/ J. R., nar. X.XX.XXXX, A. J. 1, XXX XX T., všetci
právne zastúpení advokátom JUDr. Lukášom Kišeľakom, Jarková 63, 080 01 Prešov, proti žalovanej:
E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Svätoslavom Vaškom,
advokátom, so sídlom Baštová 5/A, Bardejov, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/71/2010-191 zo dňa 28-09-2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch.

II. Odmieta sa odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1. rade nemajetkovú ujmu vo výške 21.000,- eur v lehote
4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 2. rade nemajetkovú ujmu vo výške 21.000,- eur v lehote
4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 3. rade nemajetkovú ujmu vo výške 24.000,- eur , v lehote

4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
O trovách konania účastníkov a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 1 ods. 2, čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 11 § 13 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2010 domáhali,
aby súd zaviazal žalovanú na náhradu nemajetkovej ujmy u každého sumou 30.000,- eur a k náhrade
trov konania.

4. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v dôsledku protiprávneho konania

žalovanej preukázaným v trestnom konaní došlo dňa 1.4.2007 k usmrteniu manželov R., rodičov
žalobcov. Manželia R. zomreli na následky poranení, ktoré utrpeli pri dopravnej nehode, ktorú spôsobila
a zavinila žalovaná. Žalovaná bola za uvedené konanie uznaná za vinnú zo spáchania prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 4, 5 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvomnávykovej látky podľa § 289 ods. l, písm. c/ Tr. zák. pričom, ako vodič dopravného prostriedku v
stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky ( s
hmotnostnou koncentráciou alkoholu vo vydychovanom vzduchu najmenej 0,76 mg/1 = 1,60 promile

alkoholu v krvi), spôsobila dňa 1.4.2007 z nedbanlivosti smrť dvoch osôb.

5. V prvom rade je však nutné konštatovať, že konaním žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv manželov R. a to do ich najzákladnejšieho práva a to práva na život.

6. Následne súd vo vyššie uvedenom protiprávnom konaní žalovanej videl aj existenciu neoprávneného
zásahu, ktorý bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení osobnostných práv žalobcov
chránených ustanovením § 11 OZ a túto aj preukázateľne aj vyvolal.

7. Vykonaným dokazovaním výpoveďami žalobcov, svedka a objektívne vykonaného znaleckého
dokazovania súd zistil existenciu intenzívneho blízkeho príbuzenského vzťahu medzi žalobcami - deťmi

a nebohými rodičmi. Tento vzťah vykazoval prvky vysokej intenzity vzťahu medzi rodičmi a deťmi a
ich usmrtenie pre nich znamenalo stratu istôt, došlo k zjavnému narušeniu ich citového a rodinného
života. U všetkých sú aj po dlhšej dobe prítomné pocity smútku, miernej depresie. Žalobcovia sa doteraz
so stratou rodičov nevyrovnali. Úmrtie rodičov a negatívne emócie doposiaľ čiastočne determinuje
ich prežívanie, vzťahy a správanie. Aj keď navonok sa snažia pracovať, či žalobkyňa v 2. rade žiť

rodinným životom. Kvalita života má však rôzne parametre a jedným z nich je aj schopnosť rozvíjať a
udržiavať blízke vzťahy, vedieť sa naplno radovať, cítiť bezpečie primárnych vzťahových osôb v čase
vstupu do dospelosti. V tomto zmysle sa kvalita života menovaných oslabila, zmenila k negatívnemu.
Boli a sú nútení „budovať“ si svoju dospelosť bez pomoci a emočnej opory rodičov. V rôznom rozsahu
a intenzite sú u menovaných prítomné poruchy prispôsobenia s poruchami emotivity v smere depresie a

poruchy správania v smere nadmernej vzrušivosti a nízkej frustračnej tolerancie, ktoré sťažujú sociálne
fungovanie a vyvíjajú sa v priebehu adaptácie na stresovú životnú udalosť. Psychiatrické poruchy
neprítomné. Ich život je bez rodičov smutnejší, neistejší, netešia sa Vianociam, či iným sviatkom, ktoré
pre nich stratili význam. V čase nehody mali žalobca v 1. rade XX S., žalobkyňa v 2. rade XX rokov.
a žalovaný v 3. rade iba XX a pol roka.

8. Nebyť protiprávneho konania žalovanej, nedošlo by k neoprávneným zásahom do práv poškodených
anižalobcov. Ujma,ktoráimvzniklajeneodčiniteľná. Pretojenamiestepriznanie náhradynemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ, keďže táto je primeraným prostriedkom obrany proti
neoprávnenému zásahu.

9. Súd pri zohľadnení týchto skutočností považoval za adekvátnu a primeranú nemajetkovú ujmu výške
21.000,- eur pre žalobcov v 1. a 2. rade a vo výške 24.000,- eur pre žalobcu v 3. rade. U žalobcu v 3. rade
súd pre priznanie vyššej sumy nemajetkovej ujmy zohľadnil tú skutočnosť, že v čase usmrtenia rodičov
bol maloletým a zrazu stratil možnosť vyrastať v úplnej rodine so svojimi rodičmi, pričom rola rodičov

v tomto veku je nezameniteľná, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj na jeho nepriaznivom vývoji a
školských výsledkoch. Pri posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy u žalobcov súd teda prihliadal na to, že
zadosťučinenie musí byť primerané s prihliadnutím na závažnosť ujmy a zásahu do ich základných práv
a zohľadnil okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnostných práva došlo ( spáchaním
trestného činu jazdou motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu ). Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že

žalovaná nárok žalobcov čo do základu uznala, rovnako vyjadrila ľútosť a nekonala úmyselne. Priznaná
výška je adekvátnou výškou náhrady na zmiernenie vzniknutého stavu. Súd však pri určení výšky
nemajetkovej ujmy nemohol prihliadať na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, nakoľko podľa názoru
súdu uvedené nie je dôvodom na nepriznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, či jej zníženie. Uvedené
konanie sa týka neoprávnených zásahov do práv poškodených manželov R. a ich detí - žalobcov,

nie následkov, ktoré vzišli z konania žalovanej. Preto na tieto námietky žalovanej súd neprihliadal.
Majetkovú situáciu žalovanej súd zvážil pri určení primeranej lehoty na plnenie nemajetkovej ujmy,
pričom ju určil na dobu štyroch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 160 ods.
1 O.s.p. ( nie v lehote 3 dní ). Žalovanej bol poskytnutý časový priestor na zabezpečenie finančných
prostriedkov. Poskytnutá lehota na plnenie je primeraná priznanej výške nemajetkovej ujmy, rovnako

aj očakávaniu veriteľov, že dlh bude splnený v primeranej lehote. V prevyšujúcej časti bola žaloba,
vzhľadom na vyššie uvedené, zamietnutá.10. Záverom vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

11. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd ju
zaviazal na nemožné plnenie, a to vzhľadom na jej osobné, rodinné, majetkové pomery. Zaplatenie sumy
64 000 Eur je nereálne, pokiaľ nemajetková ujma nebude krytá povinným zmluvným poistením. Pomery
žalovanej jej neumožňujú ani žiadať o pôžičku v takejto sume. Súd mal prihliadnuť aj na moderačné
ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka. Výška nemajetkovej ujmy nemôže voči žalovanej pôsobiť

devastačne. Žalovaná má právo očakávať, že rozhodnutie súdu bude spravodlivé. Z uvedeného dôvodu
navrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecvrátilnaďalšiekonanie,alternatívne,
aby rozhodnutie zmenil. Zároveň navrhla, aby súd vyzval ČSOB Poisťovňu, a.s., Vajnorská 100/B,
Bratislava na jej vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a vstup tohto subjektu do
konania pripustil. Žalovaná k uvedenému návrhu uviedla, že ČSOB Poisťovňa, a.s. v konaní odmietala
vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej napriek tomu, že žalovaná mala uzatvorené

povinné zmluvné poistenie v tejto poisťovni, pričom poisťovňa tvrdila, že nemajetková ujma nie je krytá
týmto poistením. Od toho času však významným spôsobom napredovala judikatúra v tejto oblasti, preto
jeopätovnepotrebnévyzvaťpoisťovňunajejvstupdokonania.Vtomtosmerepoukázalanarozhodnutie
SD EÚ vo veci Haasová C-22/12.

12. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie pokladajú za
správne. Žalovaná v stave stredneťažkej opitosti vedúca osobné motorové vozidlo dňa XX.XX.XXXX
privodila smrť oboch rodičov žalobcov. Bolo preukázané, že v dôsledku uvedeného došlo k nezvratnému
zásahu do osobných a osobnostných práv žalobcov. Výška priznanej náhrady je primeraná. Argumenty
žalovanej týkajúce sa jej majetkových pomerov svedčia o jej neochote žalobcom plniť titulom náhrady

nemajetkovej ujmy. Náhrada nemajetkovej ujmy sa nespravuje ustanoveniami o náhrade škody a
žalovaná ani nepreukázala splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Z
uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.

14. Odvolací súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaná
vedúca motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu dňa XX.XX.XXXX zavinila dopravnú nehodu, pri

ktorej usmrtila oboch rodičov žalobcov v 1/ až 3/ rade. Týmto spôsobom nezvratne zasiahla do ich
osobnostných práv, keďže im znemožnila viesť život v úplnej rodine, v rámci ktorej puto medzi rodičom
a dieťaťom možno označiť za najbližšie, najsilnejšie. O tom, že žalobcovia mali s rodičmi nesmierne
blízky, dôverný vzťah nemožno mať pochybnosti. Taktiež je zrejmé, že žalobcovia sa ani s odstupom
niekoľkých rokov od úmrtia rodičov s ich stratou nevyrovnali, pričom tragická udalosť v rodine v určitej

miere ovplyvňuje aj ich terajší súkromný život, citovú oblasť. Žalovaná žalobcom spôsobila nemajetkovú
ujmu tým, že neoprávnene zasiahla do ich práva na rodinný súkromný život. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobcovia naraz stratili oboch rodičov, pričom žalobca v 3/ rade bol v čase, kedy k uvedenej udalosti
došlo neplnoletý a žalobkyňa ako jeho plnoletá sestra sa oňho následne osobne starala, nemožno
považovať výšku náhrady nemajetkovej ujmy priznanú súdom prvej inštancie jednotlivým žalobcom

(žalobca 1/ - 21 000 Eur, žalobkyňa 2/ - 21 000 Eur, žalobca 3/ - 24 000 Eur) za neadekvátnu. Súd prvej
inštancie náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti spôsobilé ovplyvniť výšku náhrady nemajetkovej
ujmy (závažnosť ujmy, okolnosti jej vzniku, okolnosti na strane žalobcov aj žalovanej).

15.Vzhľadomnaskutočnosť,ženáhradanemajetkovejujmyjeupravenáv§13Občianskehozákonníka,

nie je dôvodnou námietka žalovanej, že súd mal pri určovaní výšky nároku žalobcov aplikovať ust. § 450
Občianskeho zákonníka, keďže kritériá určovania výšky náhrady škody, predstavujúcej nemajetkovú
ujmu sú upravené v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré možno považovať za lex specialis vo
vzťahu k ust. § 450 Občianskeho zákonníka.

16. Odvolací súd nepopiera, že majetková situácia žalovanej nie je priaznivá, uvedená skutočnosť však
neodôvodňuje zníženie náhrady nemajetkovej ujmy.17. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaná v priebehu konania poukazovala na skutočnosť, že motorové
vozidlo, ktoré viedla v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené v spoločnosti ČSOB
poisťovňa a.s., pričom obsahom spisu je aj zmluva zo dňa 18.03.2007 o poistení za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla (č.l. 85). Vstup ČSOB poisťovne, a.s. do konania na strane žalovanej
podnetovali v priebehu konania žalovaná aj žalobcovia (č.l. 168 spisu, č.l. 21 spisu 3C/71/2010).

18. V zmysle vyjadrenia ČSOB poisťovne a.s. zo dňa 25.10.2010 (č.l.26 spisu 3C/71/2010) nároky
žalobcov nie sú predmetom rozsahu poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Poisťovňa nesúhlasí so

vstupom do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

19. V zmysle vyjadrenia ČSOB poisťovne, a.s. zo dňa 08.07.2015 neboli naplnené dôvody § 93 ods. 1
O.s.p., t.j. dispozícia na jej strane právnym záujmom na výsledku tohto konania. Predmetom poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je nárok na ochranu osobnosti
s náhradou nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na dátum vzniku poistnej udalosti dňa 01.04.2007 by právo

žalovanej na prípadné plnenie proti poisťovni bolo premlčané v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka.

20. V priebehu prvoinštančného konania ČSOB poisťovňa, a.s. do konania ako vedľajší účastník
nevstúpila. ČSOB Poisťovňa, a.s. na návrh žalovanej na vstup do konania obsiahnutý v odvolaní
proti prvoinštančnému rozsudku, ktorý bol poisťovni doručený odvolacím súdom dňa 03.02.2017 do

rozhodovania odvolacieho súdu nereagovala. Poisťovňa tak v priebehu konania nenadobudla procesné
postavenie vedľajšieho účastníka (§ 93 O.s.p.) ani intervenienta (§ 87 CSP), na konaní sa nezúčastnila.

21. Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa
aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode

v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah
do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia
za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v
súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri
dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri

dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu
zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom
poistného krytia (rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31.07.2016).

22. V dôvodovej správe k českej novej právnej úprave zákonom č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník

v platnom znení autori novely zdôrazňujú upustenie od inštitútu náhrady škody v duchu primitívneho
materializmu, podľa ktorého sa poškodenému hradí výlučne škoda majetková, čo je nesporne aj
prelomenie roky trvajúceho aplikačného problému, na ktorý poukázal Ústavný súd ČR v často
referovanom náleze zo 4. 5. 2005, sp. zn. Pl ÚS 16/04, že totiž z legislatívneho hľadiska je potrebné
opustiť poňatie škody ako majetkovej ujmy a považovať za škodu aj ujmu, ktorá vznikla pôsobením na

telesnú a duševnú integritu poškodeného. (porovnaj JUDr. Andrea Erdősová, PhD. „Krátke“ pojednanie
o škodách, ujmách a ich náhradách vo svetle judikatúry súdov vnútroštátnych, českých, Súdneho dvora
EÚ i Európskeho súdu pre ľudské práva Bulletin advokácie 1-2 2015).

23. V prípade, že vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená nemajetková ujma bolo v čase nehody

povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., náhrada nemajetkovej ujmy je krytá
predmetným poistením a je plne opodstatnené požadovať jej splnenie zo strany príslušnej poisťovne.
Pokiaľ bola v súdnom konaní osoba zodpovedná za spôsobenú nemajetkovú ujmu právoplatne
zaviazaná na jej náhradu, momentom právoplatnosti súdneho rozhodnutia jej vzniká nárok požadovať
splnenie jej dlhu poisťovňou. Za stavu, že poisťovňa odmieta poskytnúť plnenie, poskytnutia poistného

plnenia sa osoba zodpovedná za vznik ujmy môže domáhať súdnou cestou.

24. Pokiaľ ČSOB poisťovňa, a.s. mala v úmysle namietať prípadné premlčanie, resp. vzniesť iné
námietky a argumenty vo veci samej (či už vo vzťahu k žalobcom alebo žalovanej), nič jej nebránilo
vstúpiť do konania a zabezpečiť tým, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil aj prostriedky procesnej

obrany poisťovne. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia aj žalovaná majú za to, že poisťovňa je
subjektom, ktorý mal a má právny záujem na výsledku sporu s poukazom na skutočnosť, že nárok
uplatnený v predmetnom konaní je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V kontexte dobrých mravov sa námietka premlčania nejaví
v predmetnej veci ako korektná.

25. Podľa § 87 ods. 2 CSP ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi,
nemôže strane namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý.

26. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

27. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v prospech žalovanej. Žalovaná preto nie je osobou oprávnenou
na podanie odvolania proti predmetnému výroku rozsudku (§ 359 CSP). Z uvedeného dôvodu odvolací
súd odvolanie žalovanej proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 386
písm. b) CSP odmietol.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci sa samej, rozhodne zároveň aj o trovách tohto odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).