Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/197/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224346
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813224346.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL

FACTORING, a.s. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO 35 838 825, zast. Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO 47 255 706 proti odporkyni: R. L., nar.
XX.X.XXXX, štátne občianstvo Poľskej republiky, naposledy na území Slovenskej republiky bytom
M. Rázusa 863/3, Prievidza a v Poľskej republike naposledy bytom Ratno Górne 22, v konaní
zastúpená opatrovníčkou p. Oľgou Filipeje, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Partizánske, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Námestielegionárov5,Prešov,zast.advokátomJUDr.AndrejomCifromsosídlomJ.Kráľa5/A,Lučenec,

o zaplatenie 535, 47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania z titulu trov
právneho zastúpenia vo výške 347,96 eur, a to na účet zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja
Cifru, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom doručeným súdu 14.11.2013 domáhal proti odporkyni
zaplatenia 2937,65 eur s úrokom vo výške 17,30% ročne z istiny 2522,70 eur od 22.12.2010 do

zaplateniaasúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy2522,70eurod22.12.2010dozaplatenia
s odôvodnením, že pohľadávku voči odporkyni nadobudol od postupcu Slovenskej sporiteľne, a.s. na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010, ktoré postúpenie bolo odporkyni oznámené
listom z 28.12.2010. Postupca a odporkyňa uzavreli dňa 8.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere č.
03725550177, na základe ktorej bol poskytnutý odporkyni úver vo výške 1543,52 eur, ktorý úver sa
odporkyňa zaviazala splácať v splátkach počnúc dňom 20.1.2006 s tým, že konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá 20.11.2010. Odporkyňa svoj záväzok zo zmluvy o úvere nesplnila, poskytnutý úver

nevrátila ani do termínu konečnej splatnosti, t.j. 20.11.2010. Celkový dlh z úveru bol k 21.12.2010 vo
výške 2937,65 eur pozostávajúci z istiny 2522,70 eur, riadneho úroku 37,59 eur a z úrokov z omeškania
vo výške 377,36 eur. Keďže odporkyňa uvedený dlh nezaplatila, navrhol podanému návrhu vyhovieť,
ako i priznať náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 176,- eur a z titulu trov právneho
zastúpenia vo výške 285,65 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz 12Ro 479/2013-35 z 25.4.2014, ktorý bol následne uznesením tun.

súdu 12Ro 479/2013 z 10.9.2014 v celom rozsahu zrušený, podľa § 173 ods. 2 O.s.p., pretože sa ho
nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk.Písomným podaním z 11.12.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne, a to
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktorý sa k veci vyjadril v
podaní z 16.2.2016 doručenom súdu 17.2.2016. Namietal, aby navrhovateľ v konaní preukázal splnenie

povinnosti pri postupovaní pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, a
to zaslanie písomnej výzvy zo strany banky, že dlžník je v omeškaní a jej doručenie, preukázanie
omeškanie dlžníka so zaplatením viac ako 90 dní s tým, že ak navrhovateľ uvedené skutočnosti
nepreukáže, došlo k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, na základe čoho je
postúpenie v zmysle § 39 Obč. zákonníka neplatné. Ohľadom splátok, u ktorých nastala splatnosť 3

roky pred podaním žaloby, vzniesol námietku premlčania, zároveň si uplatnil náhradu trov konania z
titulu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 276,97 eur.

V písomnom podaní z 24.3.2016 zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že na daný vzťah zmluvy o úvere
je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu účastníkov, na základe čoho
platí 4-ročná premlčacia lehota, v ktorej súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR. Uviedol,

že § 92 Zákona o bankách je súčasťou ustanovení o bankovom tajomstve, pričom účelom § 92 Zákona o
bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva a § 92 nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
V súvislosti s uplatňovanou pohľadávkou uviedol, že odporkyňa čerpala úver vo výške 1543,52 eur
dňa 8.12.2005, odporkyňa na úhradu splátok úveru uhradila spolu sumu 699,79 eur, ktoré úhrady

zodpovedajú necelým 17-tim splátkam t.j. nepostačujú ani na úhradu splátok splatných v období od
20.1.2006 do 20.10.2009. Pokiaľ bola žaloba súdu doručená 14.11.2013, štvorročná premlčacia doba
začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 20.11.2009 do 20.11.2010 spolu vo výške 1241,- eur
nemôžu byť premlčané, teda celkom 13 splátok po 41,19 eur. Na základe uvedeného trval na zaplatení
sumy vo výške 535,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.12.2010 do zaplatenia

a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 2402,18 eur s úrokom vo výške 17,30% z istiny 2522,70 eur od
22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1987,23 eur od
22.12.2010 do zaplatenia, vzal návrh späť.

Tun. súd uznesením 16C 197/2015-177 z 24.5.2016 konanie sčasti o zaplatenie 2402,18 eur, o

zaplatenie úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 2522,70 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1987,23 eur od 22.12.2010 do zaplatenia
zastavil a navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 137,30 eur.

V písomnom podaní z 24.6.2016 zástupca navrhovateľa ospravedlnil neúčasť na stanovenom termíne

pojednávania. Opakovane prezentoval svoj názor ohľadom aplikácie štvorročnej premlčacej doby a
režimu Obchodného zákonníka na daný právny vzťah a trval i na vyjadrení, že porušenie povinnosti
vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spojiť s občiansko-právnym následkom
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Na prípis súdu z 20.6.2016, aby do termínu pojednávania
dňa 30.6.2016 doručil súdu listinné dôkazy svedčiace o tom, že v danom prípade bolo dodržané

ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, teda zaslanie písomnej výzvy zo strany banky pred
postúpením pohľadávky, nereagoval.

Zástupca vedľajšieho účastníka svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil v podaní z 27.6.2016,
pridržiaval sa písomného vyjadrenia z 16.2.2016 a s poukazom na uvedené navrhol podaný návrh v

celom rozsahu zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania spolu vo výške 382,29 eur.

Vykonaným šetrením súd zistil, že odporkyňa má štátnu príslušnosť Poľskej republiky s tým, že posledná
známa adresa menovanej v Poľskej republike je na adrese Ratno Gorne 22. Súdu sa nepodarilo doručiť
odporkyni do vlastných rúk návrh na vyjadrenie, predvolanie na stanovený termín pojednávania na

adrese jej posledného pobytu na území SR ani v Poľskej republike, a to prostredníctvom dožiadaného
súdu v PĽR, kedy listinnú zásielku neprevzala v úložnej lehote. Preto jej súd uznesením tun. súdu 16C
197/2015-174 z 20.5.2016 ustanovil podľa § 29 ods. 2,6 O.s.p. opatrovníčku p. Oľgu Filipeje, súdnu
tajomníčku Okresného súdu Partizánske, ktorá ju zastupovala v konaní. Opatrovníčka odporkyne sa k
návrhu nevyjadrila, na stanovený termín pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavila, preto súd

vec prejednal v jej neprítomnosti, ako i v neprítomnosti navrhovateľa i vedľajšieho účastníka podľa §
101 ods. 2 O.s.p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 197/2015, a to zmluvou o
úvere z 8.12.2005, oznámením o postúpení pohľadávky z 28.12.2010, zmluvou o postúpení pohľadávokz 21.12.2010, oznámením od SlSP, a.s. z 2.12.2015, VOP Slovenskej sporiteľne, a.s., výpisom z
úverového účtu odporkyne a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372550177 z 8.12.2005 /č.l. 7 spisu / uzavretej medzi Slovenskou
sporiteľňou a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, mal súd preukázané, že na základe uvedenej
zmluvy pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporkyni úver vo výške 46.500,- Sk s
úrokovou sadzbou 17,30%, ktorý úver sa zaviazala odporkyňa splácať vždy k 20. dňu v mesiaci, v
splátkach po 1241,- Sk s tým, že splatnosť prvej splátky sa dohodla 20.1.2006 a konečná splatnosť úveru

20.1.2010. V článku II bod 2 sa odporkyňa ako dlžník zaviazala splatiť poskytnutý úver v dohodnutom
čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa sadzobníka
a náklady veriteľa spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V článku IV bod 2 sa dlžník
a veriteľ dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 9,51%.V článku V. bod 2 zmluvy odporkyňa
ako dlžník vyhlásila, že sa oboznámila so všeobecnými obch. podmienkami veriteľa a úverovými
podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku V. bod 4 sa zmluvné strany dohodli,

že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obch. zákonníka spravovať ustanoveniami Obch.
zákonníka.

Z listu z 28.12.2010 mal súd preukázané, že v uvedenom liste pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa,
a.s. zaslala odporkyni oznámenie o postúpení pohľadávky na základe zmluvy o úvere č. 372550177 na

navrhovateľa, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE z 21.12.2010 s tým,
že uvedený záväzok vo výške 2937,65 eur s prísl. je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia
uhradiť výlučne plnením uvedenej spoločnosti, čiže postupníkovi.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE z 21.12.2010 mal súd preukázané, že uvedenou

zmluvou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil spol. GENERAL FACTORING, a.s. t.j.
navrhovateľovi pohľadávky, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku V.
v spojení s článkom II. bod 2.1, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z č.l. 27 spisu
súd zistil, že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka voči odporkyni na základe uzavretej zmluvy
č. 372550177 s tým, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval 2937,65 eur, z toho istina

do splatnosti 2522,70 eur, úroky 414,95 eur a riadne úroky 37,59 eur, počet dní omeškania 1280, výška
omeškanej splátky 1769,88 eur.

ZvýpisuzúverovéhoúčtuodporkynevSlovenskejsporiteľni,a.s.zaobdobieod8.12.2005do17.9.2011/
č.l. 156-163 spisu/ mal súd preukázané, že dlh z titulu nesplatenej istiny k 21.12.2010 predstavoval

2522,70 eur, dlh z titulu riadnych úrokov 37,59 eur a dlh z titulu dlžných úrokov z omeškania 377,36 eur.

Z oznámenia od Slovenskej sporiteľne, a.s. z 2.12.2015 /č.l. 66 spisu/ súd zistil, že pohľadávka, ktorá
vznikla zo zmluvy o úvere 0372550177, bola postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s. na postupníka
zmluvou z 21.12.2010, v súvislosti s čím odovzdala zmluvu o úvere a súvisiacu dokumentáciu o

záväzkovom vzťahu postupníkovi, na základe čoho požiadala súd, aby sa súd vo veci požiadavky
oznámenia, či bolo dodržané pred postúpením ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, dotazoval
priamo na postupníka.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 1, 2 cit. zákona, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2)
Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úverubez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru
do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na
rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom

úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, ...

Podľa § 23a ods. 1,2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 2) Na
spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 92 ods. 8) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom od 1.1.2009 , ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V danej veci ide o konanie s cudzím prvkom vzhľadom k tomu, že odporkyňa má štátnu príslušnosť
Poľskej republiky a bydlisko na území Poľskej republiky i Slovenskej republiky. Právomoc súdu SR
súd posudzoval podľa Nariadenia EP a Rady /EÚ/ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a to podľa čl. 18 ods. 2. Rozhodné právo v danej veci

je právo Slovenskej republiky, a to v zmysle NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), a to článku 6 ods. 1.

Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení s
prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na uplatňovanie uvedeného
nároku na súde, súd ako prvoradú riešil v konaní otázku, či je navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný na
uplatňovanie predmetnej pohľadávky v konaní voči odporkyni. V konaní bolo nesporne preukázané, že

na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere z 8.12.2005 bol poskytnutý odporkyni spotrebiteľský
úver bezúčelový, na základe čoho sa predmetná zmluva v zmysle § 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebit.
úveroch považuje za spotrebiteľský úver. V súvislosti s riešením otázky, či v danom prípade došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je
potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné

rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení platnom od 1.1.2009 v súvislosti s identifikáciou
predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje
dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového
úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Navrhovateľ v tomto konaní

nepreukázal, že odporkyni bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu
tejto výzvy bola odporkyňa nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i
len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručeniapísomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd
dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým

predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už
splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy
k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu,
zákonodarcamalnamyslioprávneniebankypostúpiťčasťpeňažnéhozáväzku,ktorýmjedlžníkaktuálne

po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického,
ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný
záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod
formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný
dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania
dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom

môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa
úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona
o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách
a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup

by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je
od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre
takétopostúpeniejenevyhnutnépristúpiťvsúladesozákonomaobchodnýmipodmienkamikvyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však

výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením
pohľadávky.

V predmetnej veci z oznámenia od Slovenskej sporiteľne, a.s. z 2.12.2015 súd zistil, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. nedisponuje požadovanými listinnými dôkazmi / výzvami pred postúpením pohľadávky/,

pričom uviedla, že odovzdala zmluvu a súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu na navrhovateľa,
teda postupníka, ktorému pohľadávku postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z
21.12.2010. Zástupca navrhovateľa napriek vyjadreniu zástupcu vedľajšieho účastníka, aby predložil
súdu výzvu a doručenku výzvy odporkyni na úhradu dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky,
nereagoval a nereagoval ani na výzvu súdu z 20.6.2016 /č.l. 186 spisu/, aby predložil súdu listinné

dôkazy v súvislosti so splnením ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách .

Navrhovateľsapočiastočnomspäťvzatínávrhuvpodaníz24.3.2016domáhalvočiodporkynizaplatenia
535,47 eur, teda zaplatenia 13 splátok splatných v období od 20.11.2009 do 20.11.2010, t.j. 13 splátok po
41,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 535,47 eur od 22.12.2010 do zaplatenia.

Navrhovateľ napriek výzve súdu v konaní nepreukázal, že by pôvodný veriteľ zaslal odporkyni výzvu na
zaplatenie omeškaného dlhu, a to pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa zmluvou z 21.12.2010,
a teda, že postupoval v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, na základe čoho súd konštatuje, že v
časti žalovanej istiny s prísl. nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa,
t.j. Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa, a to v zmysle § 39 Obč. zákonníka, preto súd návrh pre

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi, t.j.
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania účelných na uplatňovanie
alebo bránenie práva v tomto konaní.

Zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy konania v podaní z 27.6.2016 v celkovej výške 382,29
eur. Súd mu priznal náhradu trov konania z titulu trov právnych služieb za dva úkony právnej služby á
111,21 eur / vypočítané z pôvodne žalovanej istiny 3937,65 eur/, a to za prevzatie veci a vyjadrenie vo
veci z 16.2.2016 a v rozsahu jednej štvrtiny za zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní 31.3.2016

vo výške 27,80 eur + 1 x režijný paušál 8,39 eur, 2 x režijný paušál á 8,58 eur, náhradu cestovného
v uplatnenej výške jednej štvrtiny, t.j. 14,20 eur za účasť na pojednávaní 31.3.2016 ( cesta Lučenec
- Prievidza a späť) / 240 km, spotreba 5,3l/100 km, cena pohonných hmôt 1,012 eur, t.j. spolu trovy
konania vo výške 289,97 eur + 20% DPH, t.j. 57,99 eur a teda spolu 347,96 eur, ktoré je povinnýnahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu
neúspešný. Súd nepriznal zástupcovi vedľajšieho účastníka uplatnený nárok na náhradu za stratu
času v rozsahu 28,60 eur, za čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť uplatnený v zmysle

§ 17 advokátskej tarify dňa 31.3.2016 s poukazom na skutočnosť, že uvedeného pojednávania, ktoré
bolo odročené bez prejednania, sa zúčastnil nie samotný zástupca vedľajšieho účastníka JUDr. Cifra,
ale splnomocnený advokátsky koncipient Mgr. Branislav Krkoška. Právo na náhradu za stratu času
advokátovi je upravené aj v ust. § 24 ods. 2 zák.č . 586/2003 Z.z. o advokácií, toto ustanovenie
však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.). Advokátsky

koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje
pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak
úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávania na súde
prvého stupňa sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom
zastupujúcim vedľajšieho účastníka, náhrada za stratu času za pojednávanie, mu podľa názoru súdu
nepatrí. Uvedené konštatoval vo svojom rozhodnutí i Krajský súd v Trenčíne č.k. 4 Co 312/2013-173

z 22.1.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.