Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117203266
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8117203266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu z predsedníčky senátu JUDr. Viery

Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu : Prima
banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej : F..
H. Y., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Y. W. XXXX/XX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 1.951,11 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp 42/2017-47 zo
dňa 03.05.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a v časti priznania možnosti splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 80

Eur a vo výroku o trovách konania.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu 1.951,11 Eur, kapitalizovaný úrok 78,55 Eur,
kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 0,80 Eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 1,46
Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.951,11 Eur odo dňa 24.03.2016 do zaplatenia,
to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca

vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. V
prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 1, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy t.j. ku dňu 29.07.2015 (ďalej

len „zákon č. 129/2010 Z.z.); § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 01.02.2013.

3. Vychádzal z vykonaného dokazovania a mal za preukázané, že dňa 29.07.2015 bola medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo
XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.000,- Eur, pri ročnej úrokovej

sadzbe 11,5 % ročne, ktorú sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 29,91 Eur so
splatnosťou prvej splátky dňom 18.08.2015. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá na deň
18.07.2024. Ročná úroková sadzba predstavovala 11,5 % ročne. RPMN 13,24 % ročne a priemerná
RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy predstavovala 16,33 %. Zároveň si strany dojednali aj poplatokza poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,73 Eur mesačne. Z dôvodu nesplnenia si povinnosti
žalovanej titulom uzatvorenej úverovej zmluvy, žalobca zosplatnil úver listom zo dňa 23.03.2016 a
vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná vo svojom prednese na pojednávaní dňa 3. mája

2017 s podanou žalobou v celom rozsahu súhlasila. Požiadala súd o mesačné splátky vo výške 80,-
Eur. Súd považoval žalobný návrh žalobcu za dôvodný v časti nezaplatenej istiny za úver vo výške
1.951,11 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou pôžičky vo výške 2.000,- Eur a
sumou istiny, ktorú žalovaná žalobcovi zaplatila vo výške 48,89 Eur (2000 - 48,89 Eur). Rovnako súd
považoval žalobný návrh za dôvodný v časti kapitalizovaných úrokov z pôžičky vo výške 78,55 Eur, ktoré

predstavovali dohodnutý úrok v zmysle uzatvorenej zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splácať v rámci
anuitných splátok poskytnutého úveru do dňa predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba bola v zmluve
dohodnutá vo výške 11,5 % ročne. Súd žalobcovi priznal aj kapitalizované úroky z omeškania vo výške
0,80 Eur, pričom každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená
úrokomzomeškaniavovýške5%ročne,ktorýboldohodnutývzmluve.Súdžalobcovipriznalajpoplatky
za poistenie schopnosti splácať úver v celkovej výške 1,46 Eur, ktoré predstavujú poplatky, ako súčet

omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru žalovaná zaviazala hradiť
mesačne, v zmysle bodu 1,2 zmluvy. Vznikom poistenia vznikla žalovanej povinnosť platiť poplatok za
poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru. Súd prvej inštancie tak
žalovanúzaviazalzaplatiťžalobcovisumuistinyvovýške1.951,11Eur,kapitalizovanéúrokyzpôžičkyku
dňu predčasného splatenia úveru vo výške 78,55 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe dohodnutej v zmluve vo

výške 11,5 % ročne, kapitalizované úroky z omeškania vo výške 0,80 Eur, ako aj poplatky za poistenie v
sume 1,46 Eur. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z istiny deň nasledujúci po zosplatnení úveru.

4. Zároveň súd prvej inštancie zohľadnil nepriaznivú majetkovú a sociálnu situáciu žalovanej, ktorá je
nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, bez nároku na podporu v nezamestnanosti, ako aj dávku

v hmotnej núdzi. Zároveň súd prvej inštancie zohľadnil jej vôľu splácať predmetnú pôžičku žalobcovi
v mesačných splátkach vo výške 80,- Eur, majúc zároveň za to, že povolením splátok v tejto výške
majetková sféra žalobcu ako podnikateľského subjektu nebude dotknutá.

5. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti, ktorej požadoval úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne z nezaplatených kapitalizovaných úrokov z pôžičky vo výške 78,55 Eur odo dňa 24. marca
2016 do zaplatenia zamietol ako nedôvodný. Pri uvedenom výroku a zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 35 Odo
101/2002 zo dňa 24. marca 2004, ktorý vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou
uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky

ustanovená v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky z
omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu
v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie, na ktoré má veriteľ právo podľa
hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním

dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným
záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok, úrokový.
Pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny sa dlžník
dostáva do omeškania s plnením príslušenstva. Nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo
požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, potom veriteľ nemá. Ani Občiansky ani Obchodný

zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané ani Obchodný ani Občiansky zákonník
nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Podľa
záveru Najvyššieho súdu Českej republiky, teda záver založený na úvahe, podľa ktorej Obchodný
zákonník v spojení s Občianskym zákonníkom priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť
zákonne príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania, z dojednaných úrokov), je nesprávny.

Súd aplikujúc tento právny záver zamietol žalobný návrh v časti, ktorou žalobca požadoval úroky z
omeškania z kapitalizovaných úrokov z pôžičky.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1, a 2 C.s.p a žalobcovi,
ktorý mal v tomto konaní nepatrný neúspech v časti požadovaných úrokov z omeškania z príslušenstva

pohľadávky, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti výroku tohto rozsudku v časti povolenia možnosti splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných
splátkach a proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehoteodvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho

konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Žalobca sa nestotožňuje s uvedenými argumentmi
súdu prvej inštancie a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie
tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K uplatnenému úroku z
omeškania z obchodného úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca poukázal na citáciu
rozsudkuKrajskéhosúduvPrešovezodňa27.03.2008,sp.zn.4Cob/62/2007,vktoromsúdkonštatoval,

že pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov
úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie s poukazom na ústavný princíp právnej istoty,
ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná judikatúra, má žalobca za to, že ma nárok na úrok z
omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnia úveru. Žalobca nesúhlasí ani s možnosťou
uhrádzať sumu v splátkach a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85
zo dňa 01.03.2012, v ktorom súd uviedol, že z ustanovenia § 160 od. 1 O.s.p. (resp. § 232 ods. 2

C.s.p.) vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni.
Vzhľadom, na osobitné okolnosti prípadu je možné určiť aj dlhšiu lehotu, pre takéto rozhodnutie sa podľa
súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver
súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť
nasplnenielehotudlhšiunež tridni.Súdmusíprihliadnúťnielennapomeryžalovaného,aleajnazáujmy

žalobcu. Vyhovenie žiadosti žalovanej zaplatiť v splátkach priznanú pohľadávku žalobcu by bolo zjavne
nespravodlivé. V danom prípade nie je možné prihliadnuť ani na prehľad existujúcich dlhov žalovanej,
z dôvodu, že žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej
lehote. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaná, resp. obaja žalovaní, berú na seba
záväzky až v takej výške, že zjavne nie sú schopní plniť ich a ich nepriaznivá situácia vznikla v dôsledku

neúmerného zaťaženia úvermi. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ma žalobca za to, že jeho
odvolanie je dôvodné.

8. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaná k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1
C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza odvolací
súd nasledovné:

12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami konania bola dňa 29.07.2015 uzatvorená zmluva o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur,
pri úrokovej sadzbe 11,5 % ročne, ktorú sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 29,91
Eur. Splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá na deň 18.07.2024. Odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z
postavenia žalovanej ako dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať právne normy upravujúce

spotrebiteľský vzťah.

13. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto

podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákonapovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

14. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru, žalobca pristúpil k predčasnému
splateniu úveru listom zo dňa 23.03.2016.

15. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,

ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ustanovenie § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom
neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie §
853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy

neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je
potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak
by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná vec sa týka záväzkovo - právneho vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v
Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť

spotrebiteľa - žalovanej vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

17. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zmluvným dojednaním nie je
možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné

ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o
spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má
prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

18. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatených kapitalizovaných úrokov z pôžičky vo výške 78,55 Eur za obdobie po
zosplatnení za vecne správny. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na
dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr.

nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného
pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri
úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka.
Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§
657, či § 658).

19.Akúverniejesplatenýposplatnosti,zákonpriznávazazadržiavaniefinančnýchprostriedkovsankcie
či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná
pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada
škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace

cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

20. Otázku úroku z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky riešil opakovane
Najvyšší súd Českej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 29Odo/689/2006, sp. zn. 31Cdo/2036/09
a sp. zn. 35Odo/101/02. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že „Dohoda o platení úrokov z

omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so
zákonom“. Ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník však neumožňujú veriteľovi požadovať
od dlžníkov príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania, pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Tým však nie je dotknuté právo účastníka dohodnúť sa, že dohodnuté úroky sa stanúsúčasťou istiny. Odvolací súd pritom uvádza k možnosti dohody, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou
istiny,ževprípadespotrebiteľskýchvzťahovjenutnévyhodnotiťplatnosťresp.neplatnosťtakejtodohody
v prospech spotrebiteľa, a preto ani takáto prípadná dohoda by nemohla byť vyhodnotená inak, ako

neplatný právny úkon. Preto by žalobcovi ani v tomto prípade nemohli byť priznané úroky z omeškania
z dohodnutých úrokov.

21. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského
súdu, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný.

Navyše žalobca poukázal na konanie pod sp. zn. Cob, do registra ktorého sa zapisujú spory vedené
medzi podnikateľmi, resp. obchodnými spoločnosťami, pritom spor v predmetnom konaní je sporom
spotrebiteľským, na ktorý nie je možné aplikovať závery z obchodných sporov. Pritom bolo potrebné
prikloniť sa k názoru vyslovenému vyššou inštitúciou, a to Najvyšším súdom tak, ako to je uvedené
vyššie.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co/138/2017 zo dňa 23.05.2017, v ktorom krajský súd uviedol: „Iný stav je však príznačný pre
predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho, na jeho strane padá obmedzovanie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty
nárokuveriteľanaúrokyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľa.Logickytaknavodzujestav,v
ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov

a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky
vymoženia jednorazovo zosplastnenej pohľadávky (úveru). - Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ

bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky
inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom

prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a
to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných
prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil
by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený

vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti,
resp. stavu nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však
nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie
odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť

jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Zprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnésankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom legge artis, a teda stavom oprávneného držania

peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorázprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa§52ods.2OZ,resp.podľa§53ods.1
a 5 OZ robí absolútne neplatnou.“ Odvolací

súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje.

23. K v odvolaní namietanému posúdeniu a priznaniu možnosti splácať priznané sumy žalovanou v
splátkach po 80,- Eur mesačne odvolací súd poukazuje na pomery žalovanej, ktoré súd prvej inštancieuviedol, keď vyhodnocoval výsluch žalovanej. Ako to vyplýva z výsluchu žalovanej, jej sociálne,
majetkové a príjmové pomery jej neumožňujú zaplatiť žalobcovi priznané sumy inak, ako v splátkach
po 80,- Eur mesačne tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. Žalovaná je rozvedená, bezdetná.

V súčasnosti má priateľa. Je evidovaná na úrade práce. Nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanoti,
ani dávku v hmotnej núdzi. Nebolo preto možné zaviazať žalovanú na zaplatenie priznaných súm v
lehote do 3 dní, nakoľko uvedená suma, by pri zohľadnení jej pomerov bola pre ňu likvidačná. Odvolací
súd poukazuje tiež na to, že aj v úverovej zmluve zmluvné strany dohodli splátku vo výške 29,91 Eur
mesačne.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu voči výroku v časti o povolení
splátok a proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti za nedôvodné a na základe uvedených
skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vrátane súvisiaceho
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1 a 2 C.s.p..

25.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1C.s.p.vspojení
s ustanovením § 255 ods.1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť,
že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto sa jej ich náhrada

nepriznala.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).