Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211529
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112211529.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ W. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W., F. XX, zastúpeného
JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Jesenná 8, 2/ Ing. W. K., nar. X.XX.XXXX,
bytom W., V. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná
19 proti žalovanému Prešovský samosprávny kraj, so sídlom v Prešove, Nám. mieru 2, zastúpenému
Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja so sídlom Jesenná 14, Prešov, o náhradu

za užívanie nehnuteľností s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 31.1.2014 č. k. 14C/75/2012-305 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobcom v 1. a 2.rade uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.506,72 Eur tak, že každý zo žalobcov je povinný uhradiť

polovicu týchto trov a žalobcom tiež uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v celkovej sume 32,46 Eur tak,
že každý zo žalobcov je povinný uhradiť polovicu týchto trov.

V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že podanou žalobou žalobcovia sa domáhajú
voči žalovanému nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za užívanie
parcely KN C č. 3145/21, kat. úz. B., každý z nich v podiele 1/2, a to za obdobie od 17.1.2005 do

16.1.2007. Súd prvého stupňa vec právne posúdil poukazom na ust. §§ 3, 39, 41, 132, 134, 123 a 451
Občianskeho zákonníka, ako aj poukazom na § 2 a nasl. zákona č. 427/1990 Zb..

Mal za preukázané, že žalobcovia boli v rozhodnom období podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza cesta III. triedy, ako aj priľahlých chodníkov. Žalobcovia nadobudli
vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 5.8.1998 od predávajúceho M.

V. - SUGAM, ktorý vlastnícke právo nadobudol v rámci privatizácie v súlade so zákonom č. 427/1990
Zb. na verejnej dražbe konanej dňa 9.2.1992. Pôvodným vlastníkom parcely pred privatizáciou bol
Československý štát - OPP Koža, Guma, Textil Prešov a na parcelách bola v období roku 1983 do
1992 realizovaná výstavba pozemnej komunikácie, ktorú realizoval ako stavebník štát. V súvislosti s
výstavbou pozemnej komunikácie tak možno konštatovať, že nejde o neoprávnenú stavbu podľa § 135c
OZ. Súd prvého stupňa ďalej nezistil, aby pôvodný vlastník - Kogutex, š. p., Prešov nemal k predmetnej

nehnuteľnosti zriadené právo hospodárenia a keďže žiaden iný subjekt sa doposiaľ úspešne nedomohol
určenia vlastníckeho práva k tejto parcele, mal súd prvého stupňa s poukazom na § 14 zákona č.
427/1990Zb.vspojenís§39OZzato,ženazákladecitovanéhozákonanadobudolvlastníctvokparcele
vydražiteľ. Súd prvého stupňa tiež zdôraznil poukaz na § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní
č. 328/1991, ktorého praktický výklad v rámci súdnej praxe v podstate znamená prelomenie zásady,
že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám. V danom prípade to značí, že aj keď v

rámci konkurzu bola do súpisu zahrnutá vec, resp. jej časť - pozemok, ktorý sa v čase privatizácie
nenachádzal pod prevádzkovou jednotkou, jej vlastníkom sa stali žalobcovia bez ohľadu na to, že vkonaní vyšlo najavo, že časť pozemku sa nachádza mimo prevádzkovej jednotky a už v čase privatizácie
bol zastavaný pozemnou komunikáciou. Právny predchodca žalobcov vydražil v rámci privatizácie aj
parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, tieto ako ich vlastník v rámci konkurzu odpredal žalobcom,

ktorí sa stali ich vlastníkmi, je preto daná aktívna legitimácia žalobcov.

Súd prvého stupňa zistil, že absentuje pasívna legitimácia žalovaného, pokiaľ ide o priľahlý chodník, a
to v nadväznosti na § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. s poukazom na stanovisko Ministerstva dopravy,
pôšt a telekomunikácií SR. Zdôraznil, že chodník netvorí súčasť cesty a vlastníctvo na žalovaného v

zmysle zákona č. 135/1961 Zb. prešlo zo štátu iba k cestám II. a III. triedy.

Súd prvého stupňa ďalej zdôraznil, že nadobudnutie vlastníckeho práva bez ďalšieho nezakladá
automaticky vznik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku, ktorý je zastavaný
pozemnou komunikáciou, ktorá bola v rozhodnom období vo vlastníctve žalovaného. V čl. 11 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd vyplýva, že sa zakazuje zneužitie vlastníckeho práva. Vlastníci

parcely boli v rozhodnom období obmedzovaní vo výkone svojho vlastníckeho práva, keďže na ich
pozemku sa nachádzala pozemná komunikácia a vzhľadom na tento charakter bola táto využívaná
vlastníkmi motorových vozidiel, ktorí pozemnú komunikáciu využívali ako dopravnú cestu. Je ale
potrebné rozlišovať medzi prípadmi zriadenia pozemnej komunikácie bez súhlasu vlastníka pozemku a
medzi zriadením takejto komunikácia na pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, pričom až následne

po ukončení stavby a bezodplatnom užívaní pozemku vlastníkom stavby, resp. ďalších subjektov, došlo
k zmene vlastníctva pozemku jeho prevodom na inú osobu. Tento nový vlastník nemôže nadobudnúť k
pozemku viac práv ako mal predchádzajúci vlastník a pokiaľ pôvodný vlastník sám postavil stavbu, ktorá
je vo vlastníctve jeho právneho nástupcu, pozemok sám zastaval a umožnil ho užívať iným osobám,
obdobne ako aj nasledujúci vlastník pozemku M. V. bez toho, aby si niektorý z týchto subjektov uplatnil

akúkoľvek náhradu, nemôže si takéto právo uplatňovať ani nový vlastník pozemku, v danom prípade
žalobcovia. Zmena vlastníka pozemku teda nie je dôvodom na vznik nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za nemožnosť užívania pozemku terajším vlastníkom, pokiaľ vlastník stavby túto postavil v
súlade so zákonom na pozemku, ktorého v tom čase bol vlastníkom. Žalobcovia žiadajú vydať majetkový
prospech získaný žalovaným bez právneho dôvodu, avšak o takýto dôvod sa jedná vtedy, ak právny

dôvod od začiatku vôbec neexistoval. V prejednávanej veci však išlo o totožný subjekt - štát, ktorý
bol vlastníkom stavby aj pozemku, neriešila sa žiadna otázka odplatnosti, či bezodplatnosti vzťahu
vlastníka pozemku a stavby, keďže štát staval tak povediac na svojom. Aj ďalší vlastník pozemku
- manželia V., súhlasili s obmedzením svojho vlastníctva pozemku spočívajúceho v bezodplatnom
užívaní na dobu neurčitú. Nie je zrejmé prečo aj žalobcovia, ktorí nadobudli vlastníctvo k pozemku

už v roku 1998, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili až v roku 2007 a nie hneď po
nadobudnutí vlastníctva pozemku, pokiaľ boli presvedčení, že žalovaní, resp. jeho právni predchodcovia
sa bezdôvodne obohacovali. Žalobcovia podľa súdu prvého stupňa mali vedomosť o tom, že spornú
parcelu nebudú môcť využívať iným spôsobom ako bežní užívatelia ciest a v tomto ohľade nie je
zanedbateľná ani rozpornosť výkonu práv žalobcov s dobrými mravmi s ohľadom na to, že žalobcovia

nerealizujú svoje právo v tých intenciách ako ich právni predchodcovia, ale odlišne, a to vymáhaním
plnenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu ako neopodstatnenú tak zamietol a o trovách
konania účastníkov a štátu rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2.rade, ktorí

navrhli rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v 1.rade tvrdí, že súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naďalej tvrdí, že aj tá časť pozemku, na ktorej sa
nachádza chodník, je vo vlastníctve žalovaného a nie je správny záver súdu prvého stupňa o nedostatku

jeho pasívnej legitimácie. Žalobca v 1.rade uvádza ďalej, že súhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa,
že vlastník môže svoje oprávnenia súvisiace s vlastníctvom realizovať iba v medziach zákona, avšak
súd prvého stupňa neuviedol na základe čoho alebo akých zákonných ustanovení vyplýva povinnosť
vlastníka pozemku strpieť užívanie pozemku inými osobami bezplatne a v tomto smere chýba právne
posúdenie súdu prvého stupňa. Ak by mal platiť názor súdu, že nový vlastník nemôže nadobudnúť

k tomuto pozemku viac práv ako mal predchádzajúci vlastník, keďže právni predchodcovia žalobcov
v súvislosti s užívaním pozemku neuplatňovali nároky, tak potom vo všetkých prípadoch okupácie
pozemkov bez protestu ich vlastníkov by mal existovať legálny stav (rozsudok KS Prešov sp. zn.
6Co/75/2012). Žalobca v 1.rade ďalej uvádza, že dobrým mravom neodporuje pokiaľ niekto požadujevydanie toho, čím sa na jeho úkor niekto iný bezdôvodne obohatil, pretože právo žiadať vydanie takéhoto
obohatenia priznáva priamo právny predpis, a to Občiansky zákonník v § 451. Rozpor s dobrými mravmi
by mohol prichádzať do úvahy, ak by žalobca vlastnícke právo zneužil, neprimerane obmedzoval iných

alebo škodil iným. Poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1750/2010. Žalobca
v 1.rade ďalej uvádza, že súd prvého stupňa ignoroval zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS Prešov konaného dňa 10.1.2013, ku ktorého záverom sa súd nevyjadril
a v ďalšom poukazuje na znenie tohto stanoviska. Žalobca v 1.rade v súvislosti s užívaním pozemkov
zastavaných stavbou pozemnej komunikácie poukazuje na ustálenú judikatúru súdov a v tejto súvislosti

najmä na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/924/2011, týkajúci sa náhrady za užívanie
pozemku stavbou. Taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/746/2007.
Pokiaľ teda žalobcovia nadobudli pozemok v súlade so zákonmi platnými v SR, či už kúpnou zmluvou,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom, mala im byť
zo strany súdu poskytnutá rovnaká právna ochrana, akú Krajský súd v Prešove poskytol žalobcom v
konaniach zo strany senátov 6Co a 14Co. Ak by žalobca v 1.rade prisvedčil záverom prvostupňového

súdu, znamenalo by to, že aj v prípade, ak by stavebník hoci v čase zriadenia stavby bol vlastníkom
pozemku, úmyselne vyvolal stav, ktorý by viedol k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, by po postavení stavby,
potom, keď už bol pozemok vo vlastníctve pôvodného vlastníka, nemusel vlastníkovi pozemku platiť
primerané nájomné za užívanie pozemkov stavbou. Vlastník stavby by sa tak bezdôvodne obohacoval,
užíval by cudzí majetok ako svoj vlastný bez poskytnutia primeranej náhrady s odôvodnením, že v

čase výstavby stavby bol vlastníkom pozemku - dobromyseľným stavebníkom. Ak žalobcovia nadobudli
majetok v súlade s platnými zákonmi, neobstojí názor súdu prvého stupňa, že sú povinní strpieť užívanie
svojho majetku bezplatne a musí im byť poskytnutá rovnaká právna ochrana ako vlastníkovi stavby.
V opačnom prípade, by sa jednalo o diskrimináciu žalobcov. Žalobca v 1.rade napokon poukazuje
opätovne na to, že vo veci konal a rozhodoval nezákonne sudca. Zdôrazňuje, že prerozdeliť spis

na podateľni Okresného súdu Prešov je možné a že predsedníčka Okresného súdu Prešov vydala
12.4.2012 opatrenie na prerozdelenie veci sp. zn. 11C/9/2007 prostredníctvom generátora v podateľni
OS Prešov. Je preto nesporné, že aj keď bolo technicky možné prerozdeliť spis prostredníctvom
generátora v podateľni OS Prešov, v skutočnosti sa tak nestalo, spis prerozdelila sekretárka, čo má za
následok, že v tejto veci konal nezákonný sudca, pretože JUDr. Z. M., nebol určený v zmysle rozvrhu

práce, ktorým sa rozumie akt riadenia predsedu súdu - opatrenie predsedníčky OS Prešov z apríla 2012,
prostredníctvom generátora v podateľni Okresného súdu Prešov.

Žalobca v 2.rade v podanom odvolaní poukazuje na totožnú právnu a skutkovú argumentáciu tak ako
žalobca v 1.rade, obsah ktorej bol vyjadrený v podanom odvolaní žalobcu v 1.rade a je uvádzaný vyššie.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že
vykonané dokazovanie potvrdilo, že cesta bola postavená štátom na štátnom pozemku, ktorý sa
nachádzal v správe Okresného priemyselného podniku Koža, Guma, Textil a k zastavaniu pozemku
došlo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Zdôrazňuje tiež, že rozpor s dobrými mravmi je

potrebné vidieť v širších súvislostiach aj v okolnostiach, za akých došlo k získaniu formálneho vlastníctva
žalobcov, výšky kúpnej ceny pozemku zodpovedajúcej jeho zaťaženiu, okolnostiach nadobudnutia
vlastníckeho práva ku pozemnej komunikácii žalobcami, ako aj faktu, že v súčasnosti už žalovaný
komunikáciu nevlastní. Žalovaný poukazuje na okolnosti, akým spôsobom nadobudli žalobcovia do
svojho vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť. Zdôrazňuje, že bývalá Okresná správa ciest spravovala

pozemnú komunikáciu, a teda jej prislúchajúcu časť pozemkov. V spojení s územným stavebným a
kolaudačným rozhodnutím je evidentné, že nastúpil fikcia v zmysle § 66 ods. 3 zákona č. 109/1964 Zb.,
a teda, že uvedený majetok bývalá Okresná správa ciest užívala oprávnene, a to aj bez hospodárskej
zmluvy o prevode správy. Z toho vyplýva, že sporná časť parcely nemohla nebyť súčasťou prevádzkovej
jednotky a ani predmetom privatizácie Protektrovacieho závodu Kogutex Prešov, š. p.. Pokiaľ ide o §

19 ods. 2 pôvodného Zákona o konkurze a vyrovnaní, poukazuje žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho
súduSR5Cdo194/2008,ktorýzdôraznil,žeztohtoustanoveniamožnovyvodiťibato,žedomnienkatam
uvedená je aplikovateľná len vtedy, ak konkurzný súd vydá uznesenie, ktorým určí tretej osobe lehotu
na vydanie vylučovacej žaloby a poučí ho o tom, že jeho vec bola zapísaná do súpisu a o právnych
dôsledkochnepodaniažaloby.Akvovzťahuktakejtotretejosobeuznesenienebolovydané,nenastávajú

právne dôsledky podľa citovaného ustanovenia. Žalovaný poukazuje na to, že na základe absolútne
neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníctva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Priznaním
uplatneného nároku by došlo k porušeniu zásady spravodlivého usporiadania veci aj s poukazom nanovelu Ústavy SR pod č. 100/2010, ktorou bol do čl. 20 ods. 1 doplnený text v znení, že majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Má za to, že základným predpokladom
priznania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ako náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva s

odkazom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR je samotné vlastnícke právo, ktoré však žalobcom tak v rozhodnom
období ako ani v súčasnosti nesvedčí.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie súd dané podmienky pre potvrdenie ani pre
zmenu preskúmavaného rozsudku, keď súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami
podstatnými pre správne rozhodnutie o danej veci.

Ako to potvrdzuje obsah spisu, je zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2.rade sa stali spoluvlastníkmi pozemku
KN C č. 3145/21 - zastavaná plocha vo výmere 1578 m2, zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. B.. Na tejto

parcele sa nachádza cesta III. triedy č. 068010 - privádzač na D1 W. - R. a zároveň na časti parcely
vyčlenenej znaleckým posudkom č. 1/2008 ako parcela KN C č. 3145/25 je umiestnený priľahlý chodník.
Výstavba cestnej komunikácie bola realizovaná v období rokov 1982 - 1992 na základe právoplatne
vydaného rozhodnutia o umiestnení tejto stavby, okrem iného aj na pozemku označenom pôvodne pod
č. 3145, na základe stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. V čase výstavby tejto cestnej

komunikácie, ako aj v dobe jej ukončenia, vlastníkom pôvodných parciel č. 3145/1, 3145/2, 3145/3 a
3145/6 bol bývalý Československý štát, ktorý ako stavebník tejto cesty, jej výstavbu realizoval na svojej
nehnuteľnosti, a preto nie je sporné, že stavba komunikácie nie je neoprávnenou stavbou podľa § 135c
Občianskeho zákonníka.

Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti sa vo vzťahu k žalovanému domáhajú
vydania náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti titulom bezdôvodného obohatenia, a to konkrétne za
obdobie od 17.1.2005 do 16.1.2007.

Pozemky označené pod č. 3145/1, 3145/2, 3145/3 a 3145/6 zapísané pôvodne na LV č. XXX kat. úz.

B. spolu s budovou Protektorovacieho závodu, nachádzajúceho sa na ul. W. XX, W., tvorili prevádzkovú
jednotku, predaj ktorej sa vykonal v súlade so zákonom č. 427/1990 Zb. na verejnej dražbe konanej
dňa 9.2.1992. Vydražiteľmi prevádzkovej jednotky sa podľa obsahu potvrdenia o predaji prevádzkovej
jednotky (č. l. 214 a nasl.) zo dňa 11.3.1992 stali M. V. a V. V. - SUGAM W., W. N.. XX. Do predmetnej
prevádzkovej jednotky patrili stroje a zariadenia a ďalšie základné prostriedky, predmety postupnej

spotreby podľa priloženého zoznamu, ako aj nehnuteľnosti, a to stavba a pozemky o výmere 16552 m2,
č. 3145/1, 3145/2, 3145/3 3145/6 v kat. úz. W., zapísané na LV č. XXX v prospech organizácie Kogutex,
š. p. Prešov.

Spoluvlastníkmi v rozsahu po 1-ici týchto pozemkov a postaveného výrobného areálu (stavba so súp.

č. 26886) sa stali žalobcovia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.1998, ktorej vklad do Katastra
nehnuteľností v Prešove bol povolený 5.8.1998. Kúpnu zmluvu žalobcovia uzatvárali s predávajúcim
M. V. - SUGAM, Petrovanská 8, Prešov, ktorý bol zastúpený JUDr. Jozefom Bujňákom, správcom
konkurznej podstaty úpadcu na základe uznesenia Krajského súdu Košice K 24/93 o vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu. Je potrebné zdôrazniť, že súhlas s predajom predmetných nehnuteľností, ktoré

patrili do konkurznej podstaty úpadcu v zmysle čl. X. Zmluvy, vydal Krajský súd v Košiciach uznesením
K 24/93 zo dňa 24.7.1998.

Pozemok parcelné č. KN C 3145/21 spolu s vyčlenenou časťou o značenou ako pozemok KN C č.
3145/25, nepochybne vznikol z takto odkúpených pôvodných parciel č. 3145/1, 3145/2, 3145/3 a 3145/6

kat. úz. W., čo dokazuje obsah geometrického plánu č. 198/98 zo dňa 18.8.1998.

Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 427/1992 Zb. v znení platnom k 6.9.1992, predmetom prevodu vlastníctva
podľa tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí
organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby tvoria alebo

môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou (prevádzková jednotka).

Predmetom prevodu vlastníctva nemôžu byť prevádzkové jednotky, ku ktorým majú užívacie právo
osoby, ktorých bydlisko alebo sídlo je na území iného štátu.Podľa § 14 citovaného zákona, ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na
pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka,

musí sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom.

Dražbu v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. v znení neskorších predpisov je potrebné považovať za spôsob
uzavretia zmluvy, teda za obojstranný právny úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných
prejavov vôle dvoch strán, pričom dražbou dochádzalo k odplatnému prevodu vecí vo vlastníctve

štátu. Právny vzťah vzniknutý na základe tohto zákona je vzťahom súkromnoprávnym. Vlastníctvo
nadobúdané vo verejnej dražbe sa uskutočňovalo prijatím ponuky, teda zmluvou, kde štát bol len stranou
a kde príklep bol akceptáciou ponuky.

Citovaný právny predpis tak stanovil podmienky, za ktorých bolo možné previesť vlastníctvo štátu
k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1.11.1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a

príspevkové organizácie a národné výbory na určené fyzické alebo právnické osoby. Predmetom
prevodu mohli byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí
organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby tvorili alebo
mohli tvoriť súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou - prevádzkovou
jednotkou. V zmysle § 4 tohto zákona, predávali organizácie prevádzkové jednotky vo verejnej dražbe,

ktorú organizovali príslušné orgány SR. Základnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva k veciam
vo vlastníctve štátu postupom podľa tohto právneho predpisu bola existencia práva hospodárenia v
prospech tej organizácie, ktorej súčasťou bola dražená prevádzková jednotka. Vo vzťahu k pozemku
bola táto podmienka výslovne uvedená v spomínanom § 14 zákona č. 427/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov.

Ak by mala byť vyhodnotená prípadná neplatnosť dražby v časti terajšieho pozemku KN C 3145/21,
kat. úz. B., muselo by byť nepochybne zistené, že organizácia Protektorovacieho závodu Kogutex,
š. p., Prešov, nemala k tejto nehnuteľnosti zriadené právo hospodárenia. Súd prvého stupňa v
doterajšom dokazovaní nezistil, aby pôvodný vlastník - Kogutex, š. p., Prešov, nemal k predmetnej

nehnuteľnostizriadenéprávohospodárenia. Vzávislostiodtohoskonštatovalplatnosťvykonanejdražby
a nadobudnutie vlastníckeho práva okrem iného aj k predmetnej nehnuteľnosti vydražiteľmi. Aj odvolací
súd konštatuje, že vykonané dokazovanie zatiaľ nedáva podklad na vyhodnotenie iného záveru než
toho, aký bol v tejto súvislosti prijatý súdom prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí. Nemožno
ďalejopomenúť,žežalobcovianadobudlispornúnehnuteľnosťkúpnouzmluvouvpriebehukonkurzného

konania vedeného Krajským súdom v Košiciach proti úpadcovi - M. V. - SUGAM Prešov, ktorý ako
predávajúci a výlučný vlastník týchto nehnuteľností bol zastúpený ustanoveným správcom konkurznej
podstaty. Konkurzné konanie bolo vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. K 24/93, keď súhlas
s predajom týchto nehnuteľností (patriacich do konkurznej podstaty) vydal Krajský súd v Košiciach
uznesením K 24/93 zo dňa 24.7.1998. Súd prvého stupňa zároveň v tejto súvislosti poukázal na znenie

§ 19 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. vo vtedy platnom znení. Podľa tohto ustanovenia správca
konkurznej podstaty mal zaradiť do súpisu konkurznej podstaty každú vec, pohľadávku alebo právo
majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria alebo môžu patriť do podstaty, aj keď je tu
pochybnosť, či do podstaty skutočne patria. Tá osoba, ktorá uplatňuje, že vec nemala byť zaradená
do konkurznej podstaty, bola oprávnená podať vylučovaciu žalobu podľa § 19 ods. 2 tohto zákona na

základe toho, že vec bola správcom konkurznej podstaty zahrnutá do súpisu majetku patriaceho do
konkurznej podstaty. Je zrejmé, že žiaden subjekt v tom čase nespochybnil zaradenie okrem iného aj
tejto nehnuteľnosti do súpisu podstaty úpadcu. Žaloba proti správcovi konkurznej podstaty na súde,
ktorý vyhlásil konkurz v tejto súvislosti podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona podaná nebola, preto
sa predpokladá, že vec bola do súpisu zahrnutá oprávnene a následne bola aj správcom konkurznej

podstaty so súhlasom konkurzného súdu odpredaná v prospech žalobcov v 1. a 2.rade. Pokiaľ preto
konaní nie je predložený jednoznačný a nepochybný dôkaz, ktorý by spochybňoval platnosť kúpnej
zmluvy zo dňa 30.7.1998, je potrebné vychádzať zo situácie, že žalobcovia v 1. a 2.rade na základe tohto
právneho úkonu nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
tejto zmluvy, vrátane sporného pozemku nachádzajúceho sa pod cestnou komunikáciou.

Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo poukazované na nález Ústavného súdu SR vydaný dňa
7.7.2001 pod č. IV. ÚS 94/2001-44 v prejednávanej veci účastníkov, v ktorom bolo okrem iného
konštatované, že medzi žalobcami a žalovaným existoval v rozhodnom období, za ktoré žalobcoviažiadajú peňažnú náhradu, výlučne občianskoprávny vzťah ako majetkový vzťah plynúci zo stavby
a užívania pozemku vo vlastníctve žalobcov, keď žalobcovia sa v danom období nemohli k tejto
nehnuteľnej veci správať ako vlastníci, čo znamená, že nemohli vec riadne užívať a brať z nej úžitky.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V Občianskom zákonníku je inštitút bezdôvodného obohatenie konštruovaný ako záväzkový právny
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je tak majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného,
ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje
povinnosti (do pozornosti R 25/1986).

Ako vyplýva z vyššie uvedených zistení, odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje,
že pôvodným vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom konania a ktorý vznikol z parciel pôvodne
označených pod č. 1345/1, 1345/2, 1345/3 a 1345/6 bol Československý štát - OPP Koža, Guma, Textil
Prešov, na týchto parcelách bola v období od roku 1983 do roku 1992 realizovaná výstavba pozemnej
komunikácie, stavebníkom ktorej bol štát, nejde o neoprávnenú stavbu cesty podľa § 135c OZ a je

zrejmé, že bývalý Československý štát staval „na svojom“ pozemku. Je však ďalej zrejmé aj to, že štát
v rámci procesu privatizácie prevádzkovej jednotky Protektorovacieho závodu v Prešove, Petrovanská
10, podľa zákona č. 427/1990 Zb. vo verejnej dražbe konanej vo februári 1992 previedol vlastníctvo
v prospech vydražiteľa aj k pozemku, ktorý už v tom čase bol zastavaný pozemnou komunikáciou.
Taktiež ani v priebehu konkurzného konania úpadcu - vydražiteľa tejto nehnuteľnosti nebola namietaná

neopodstatnenosť zaradenia pozemku zastavaného komunikáciou do súpisu majetkovej podstaty
úpadcu.

Odvolací súd ďalej poukazuje na judikatúru týkajúcu sa náhrady bezdôvodného obohatenia vzniknutého
užívaním zastavaného pozemku na úkor vlastníka pozemku, keď v tejto súvislosti akcentuje uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 8/2009, resp. nález Ústavného súdu SR vo veci III. ÚS 237/09, či
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 52/2009. V týchto rozhodnutiach súdy konštatovali, že užívateľ cudzej
veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého
plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a
čase za porovnateľné užívanie, či prenajatie veci.

Vychádzajúc z takto danej skutkovej situácie je teda zrejmé, že žalovaný zaberal v rozhodnom období
pozemok v spoluvlastníctve žalobcov, so spoluvlastníkmi nijako právne nevyrovnal, v dôsledku čoho
sa bezdôvodne na úkor žalobcov obohatil a len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre
všetkých“, teda na verejnoprospešný účel nemôže vlastníkov ukrátiť (do pozornosti rozsudok Krajského

súdu Prešov sp. zn. 6Co/75/2012).

Je potrebné zdôrazniť, že ani prípadné potvrdenie skutočnosti, že predchodcovia žalobcov nežiadali
náhradu ešte neznamená, že im zaniklo právo na náhradu. Nežiadať náhradu znamená vo svojej
podstate pasivitu pri zaberaní pozemku. Ak ide o otázku neuplatnenia práva zo strany predchodcov

žalobcov je potrebné poznamenať, že neuplatnením práva na náhradu sa toto právo uplynutím
času mohlo len maximálne oslabiť, pretože nie je vyňaté z premlčania (§ 100 ods. 2, 3 OZ). V
prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho vzťahu pritom nejde o jednorazové
právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom - okupáciou pozemku a ten bol
pretrvávajúci. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je obdobie vlastníctva predmetného

pozemku žalobcami, a to od 17.1.2005 do 16.1.2007.

Ako už bolo uvádzané, bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží
majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil. Niet dôvodu nevzťahovaťuvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu využíva pozemok bez
právneho dôvodu na účely komunikácie, keď primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade
sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu.

Zákonom č. 66/2009 Zb. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov došlo s účinnosťou od 1.3.2009 k zriadeniu vecného bremena na pozemky zastavané
komunikáciami a užívanie pozemkov zastavaných komunikáciami nie je od účinnosti tohto zákona bez

právneho dôvodu. Uvedený zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena.
Niet žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou
komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného
bremena, a to do času, kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok alebo
kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách.

Vyššie spomínaný výstup zo zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu Prešov (10.1.2013)
tak podporuje existenciu práva žalobcov na primeranú náhradu, ktorú by súd prvého stupňa mal určiť
podľa okolností daného konkrétneho prípadu. Javí sa však ako správny záver súdu prvého stupňa o
nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k časti parcely označenej KN C 3145/25, na ktorej
samánachádzaťpriľahlýchodník,atozdôvodovuvádzanýchprvostupňovýmsúdomvpreskúmavanom

rozhodnutí.

K námietke žalobcu v 1.rade ohľadom toho, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca odvolací
súd uvádza, že táto dôvodná nie je a v celom rozsahu poukazuje na zistenia v tejto súvislosti uvádzané
v predchádzajúcom uznesení Krajského súdu Prešov z 18.7.2013 č. k. 2Co/86/2012-189. Je zrejmé,

že po odňatí veci JUDr. J. G., opatrením predsedníčky Okresného súdu Prešov z 12.4.2012 bola daná
právna vec náhodným výberom prostredníctvom generátora v podateľni súdu (nie súdnou tajomníčkou,
či sekretárkou Okresného súdu Prešov) pridelená sudcovi Okresného súdu Prešov JUDr. Z. M., ktorý
ďalej konal a rozhodoval vo veci pod novou sp. zn. 14C/75/2012 na základe výnimky podľa pravidiel
daných rozvrhom práce (pravidlo č. 8 Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov pre rok 2012).

S poukazom na uvádzané dôvody tak odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 221
ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
za účelom opätovného posúdenia a prejednania nárokov žalobcov v nadväznosti na vyššie vyjadrené
závery odvolacím súdom.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.