Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Er/829/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309209944
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Turoková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8309209944.3

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému L. G., K. XXX/XX, XXX XX P., o vymoženie
1.362,06 € s príslušenstvom, vedenou súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta

v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.9.2009 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
14.8.2009 oprávneného spísaného vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku zo dňa 24.6.2009, sp. zn. SR 07247/09 vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
20.7.2009 a stal sa vykonateľným dňa 23.7.2009. Súdu bola predložená i zmluva o úvere zo 11.8.2008
č. 8570384 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.6.2011 č.k. 5Er/829/2009-25 súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie istiny 445,95 € a v časti o vymoženie

úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 463,40 € od 2.2.2009 do zaplatenia.
Uvedené uznesenie bolo potvrdené odvolacím súdom, a to uznesením zo dňa 25.10.2011 č.k. 20
CoE/104/2011-43, pričom odvolací súd dal podnet na zastavenie exekúcie. Tento odôvodnil tým, že je
dôležité pri rozhodovaní o zastavení exekúcie na základe neprijateľných podmienok oboznámenie sa
so skutkovými a právnymi otázkami verci, medzi ktoré patrí aj otázka, na aký účel bol použitý úver,
keďže z vyznačenia účelu úveru „na podnikanie“ vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným účelom

úveru. Poukázal i na predbežné opatrenie OS Prešov zo dňa 11.3.2011 č.k. 17C 45/2011-35 v spojení s
uznesením KS PO zo dňa 26.5.2011 č.k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. zdržať sa nekalej obchodnej praktiky, a to svojvoľne vyznačiť spotrebiteľom ako účel úveru na
„podnikanie“. Zároveň odvolací súd považoval v danej veci v tomto smere vykonať dokazovanie a v
prípade, ak by sa preukázala nekalá obchodná praktika, pristúpiť k veci ako k spotrebiteľskej, a následne
posúdiť ex offo povahu rozhodcovskej doložky.

V intenciách vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu v Prešove ako súdu odvolacieho súd vyzval
jednak oprávneného, aby súdu preukázal, že povinnému bol úver poskytnutý na výkon podnikania, ktoré
bolo vykonávané v režime obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, aj o súvis uzavretia zmluvy a
podnikaním povinného, a zároveň súd vyzval aj povinného na oznámenie, čo znamená, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania v predtlačenej zmluve o úvere zo dňa 11.8.2008, ako aj

na oznámenie, či povinný uzavrel uvedenú zmluvu za účelom podnikania s uvedením o aké podnikanie
išlo.Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.3.2012 uviedol, že uvedené prostriedky boli
poskytnuté na účel podnikania, pričom poukazoval na podpis povinného a prehlásenie, že uvedené

údaje sú pravdivé.

Povinný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa29.2.2012 uviedol, že finančné prostriedky mu neboli
poskytnuté za účelom podnikania, hoci pracoval na živnosť. Keďže mu neboli vyplatené faktúry, bola mu
ponúknutá pôžička s poplatkom 10 %, ktorú použil pre domácnosť, aby uživil rodinu.

Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Pod súladom treba
rozumieť nielen súlad formálnych náležitostí, ale aj to, či na základe exekučného titulu možno
vykonať exekúciu, teda, či tu nie sú zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Takým je práve ustanovenie § 44 zákona o rozhodcovskom

konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať i materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ktorý je v tomto prípade exekučným titulom z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. V prípade,
ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na základe takého exekučného titulu.

Z predloženej Zmluvy o úvere zo dňa 11.8.2008 č. 8570384 vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 14.000 Sk, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 2.280 Sk,
pričom celkovo zaplatiť sumu 27.360 Sk počnúc dňom 17.9.2008. Z uvedenej zmluve je označené, že
úver bol povinnému poskytnutý za účelom „podnikania“, avšak povinný vo vyjadrení doručenom súdu
dňa 29.2.2012 uviedol, že úver bol poskytnutý pre domácnosť a uživenie rodiny povinného, hoci bol

živnostník, v dôsledku tej skutočnosti, že mu neboli vyplatené faktúry. Oprávnený poukazoval vo svojom
vyjadrení len na skutočnosť, že povinný prehlásil, že všetky údaje v predmetnej zmluve o úvere sú
pravdivé. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy konal
vrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostiauzavrelpredmetnúzmluvuspovinným,ktoréhojetreba
považovať za spotrebiteľa ako osoby, ktorá v čase uzavretia zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného je preto súd povinný preskúmať ex
offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o úvere, resp. Všeobecných obchodných
podmienkach.Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 25 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred

11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 25 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1
a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahyvzniknuténazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských

štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku mávnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
c/a Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako
sa oboznámi s s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo

nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá

možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 11.8.2008 č. 8570384 sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Z článku 17 týchto podmienok vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy
o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred

Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Na základe rozhodcovskej doložky v článku 17 všeobecných podmienok bola založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý na základe žaloby žalobcu (oprávneného) vec prejednal a rozhodol
vydaním rozhodcovského rozsudku.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného
sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade
rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom),
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej

zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v krízových situáciách za vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránenýchzáujmochscieľomdosiahnuťnovýkvalifikovanýzáväzokzpôvodnejzmluvy.Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred

spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovskýsúd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptované, ak by si spotrebiteľ osobitne vyjednal
takýto spôsob rozhodnutia sporu len na už existujúce spory a bol podnikateľom dostatočne poučený

o význame a dôsledkoch uzavretia takejto rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade však táto doložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku
zmluvného vzťahu. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi
bod 40, v ktorom tento súd konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi

spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecných súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.

V rozhodovanej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený
oprávneným.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
zmluve o úvere je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS. Zároveň takto
dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd preto
v zmysle citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Humenné (§ 374 odsek 4 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.