Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417206744
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417206744.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Žilina, Dlhá č. 95C, IČO: 44 769 911, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Róbert Hronček , s.r.o., so sídlom Žilina, Národná 10 proti žalovanému: Z. Z., O..
XX.XX.XXXX, Z. P. Ž. O. B., R.. M. XXX/XX, o žalobe na zaplatenie sumy 50 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
počítaný od 09.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 50 € s úrokom z omeškania

vo výške 5,25 % ročne od 09.05.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným
Zmluvuopôžičkedňa 20.4.2014,nazákladektorejmuposkytolpôžičkuvovýške50€,sosplatnosťou15
dní odo dňa poskytnutia. Zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie.
Keďže žalovaný pôžičku nevrátil v lehote splatnosti, dostal sa s jej plnením do omeškania, preto si voči
nemu uplatnil aj úrok z omeškania.

2.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. XCsp/XX/XXXX dňa 10.5.2017. Platobný rozkaz sa

žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 14.8.2017 zrušil.

3.Žalovaný sa k veci písomne nevyjadril.

4.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok vyhlásil verejne dňa 30.10.2017 ( § 219
ods.3 CSP, § 297 písm.b CSP).

5.Podľa§1ods.3Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“),
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú:
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

6.Podľa § 1 ods. 8 toho istého zákona ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.7.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

8.Podľa § 24 ods. 1 toho istého zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

9.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10.Podľa § 2 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,

povolania alebo podnikania.

11.Podľa § 8 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvnevylúčiťaniobmedziť,atobezohľadunaprávnyporiadok,ktorýmsazmluvnývzťahriadi.Zmluva

na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

12.Podľa § 13 ods. 3 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

13.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

15.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

18.V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.19.Súd mal zo Zmluvy o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva“) preukázané, že žalobca so
žalovaným uzavreli dňa 20.4.2014 tzv. zmluvu na diaľku v súlade s ustanoveniami Zákona č. 266/2005
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zmluva bola uzavretá prostredníctvom krátkych textových SMS správ, zaslaných z telefónneho čísla,
ktoré klient zadal na tento účel žalobcovi so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré
jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila - klienta, pričom Zmluva o pôžičke bola
žalovanému sprístupnená a uložená v jeho klientskom účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu
právneho úkonu a má povahu trvanlivého média. Zo Zmluvy súd zistil, že žalobca ( predchádzajúce

obchodné meno River Euro s.r.o.) poskytol žalovanému na bankový účet pôžičku vo výške 50 €, ktorú
sa zviazal veriteľovi vrátiť spolu s odmenou vo výške 8,55 €, spolu sumu 58,55 € v lehote 15 dní odo dňa
poskytnutia pôžičky. RPMN bola uvedená vo výške 4558,20 %, priemerná RPMN vo výške 92,80 %.
Žalobca tvrdil, že žalovaný nezaplatil, a to ani po ( upozorneniach a upomienkach) požičanú sumu a ani
odmenu.Uvedenéskutočnostimedzistranamisporuspornéneboli(žalovanýichnerozporoval).Žalobca
si v spore uplatnil len požičanú istinu vo výške 50 € , zaplatenie odplaty od žalovaného nepožadoval.

20.Z predložených listín a to Zmluvy a výpisu z účtu žalobcu mal sú preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému sumu 50 €, ktorú sumu v súlade s dojednaním v Zmluve previedol na účet žalovaného dňa
22.4.2014. Za poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky. Uvedené skutočnosti medzi
stranami sporu sporné neboli.

21.Na základe doteraz citovaných právnych predpisov je zrejmé, že medzi stranami sporu došlo
k uzavretiu Zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Uzavretá Zmluva nie je
spotrebiteľským úverom s poukazom na ustanovenia § 1 ods.3 písm. f/ l / zákona č. 129/210 Z.z.
Poskytovanie pôžičiek je však formou podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá skutočnosť je zrejmá z

Výpisu z obchodného registra, a tento je v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovenia § 2 písm. c/
tzv. iným veriteľom. Zákon priamo vo svojom § 24 ods. 1 uvádza, že ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1
a 2, § 6 - 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 tohto zákona sa vzťahujú aj na iných veriteľov a na zmluvy
o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom. Preto súd s poukazom na uvedené posúdil obsah predmetnej zmluvy o pôžičke aj podľa

týchto ustanovení. Zmluva je zároveň zmluvou uzavretou na diaľku v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z.

22.Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože
pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalobca
ako dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah medzi stranami sporu je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka,
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah
žalobcu a žalovaného aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských

zmlúv. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu
tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade
s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

23.Predmetná Zmluva nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko
povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v prejednávanom

prípade nebolo splnené, keďže finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté bezúročne.

24.Uzavretá zmluva medzi stranami sporu spĺňa podmienku písomnej formy. Súd sa v ďalšom s
poukazom na hospodárnosť konania nezaoberal zisťovaním, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti,pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného len zaplatenia istiny a pokiaľ by aj súd
zistil, že zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, ktorá skutočnosť by je robila bezúročnou
a bez poplatkov, toto zistenie by pre posúdenie žaloby nemalo žiaden vplyv. Keďže žalobca poskytol

žalovanému finančné prostriedky vo výške 50 € a súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom,
že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť poskytnutej sumy, rovnako ako nebolo predložené žiadne
tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť poskytnutú
sumu zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Súd preto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel.

25.Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 5,25 % ročne z priznanej sumy 50 € počítaný od 9.5.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky
úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku
dňu 9.5.2014 (prvý deň omeškania žalovaného s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na
vrátenie poskytnutej sumy) predstavovala 0,25 % ročne (0,25 % + 5 % = 5,25 %), žalobcovi tak vzniklo
právo na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Súd žalobcovi vyhovel aj pokiaľ ide o žalované

príslušenstvo pohľadávky, pričom úroky z omeškania mu priznal v žalovanej výške 5,25 % ročne z
prisúdenej sumy 50 €.

26.Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len

„nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol po
tomto dátume.

27.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .