Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223969
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116223969.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: A. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. P. XX/
XX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 108,05 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2,23 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima
banky a.s. účinných od 01.10.2016 v znení:

„Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „ Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 28.11.2016 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy vo výške
108,05€spolusozmluvnýmúrokomvovýške28%ročnezosumy108,05€od15.04.2016dozaplatenia.
Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tak, že dňa 17.07.2007 so žalovanou v súlade s § 708 a násl.
Obchodného zákonníka uzavrel Zmluvu o bežnom účte. Žalovaná nedodržala dohodnuté podmienky

nakladania s prostriedkami na bežnom účte, v dôsledku čoho žalobca zatvoril účet a pred týmto
zatvorením dňa 15.04.2016 debetný zostatok previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z listín predložených žalobcom, z ktorých zistil nasledujúce:

3.1. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 12.06.2015 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie Osobného účtu žalovanej, Zmluva o vydaní
a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Súčasťou
Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorých bodu
3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“. Tento druh
bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Popri vedení

bežného účtu poskytuje banka majiteľovi účtu rôzne doplnkové bankové produkty a služby určenébankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný
účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne.
3.12 Nepovolené prečerpanie Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných

kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadnom dohodnutých medzi bankou a
klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené
prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania

je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
3.2. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní
- 28,00% ročne.
3.3. Listom zo dňa 01.02.2017, vyzval súd žalobcu nech

- súdu zašle všetky výpisy z účtu za čas trvania zmluvného vzťahu so žalovanou,
- pri naúčtovaných poplatkoch uvedie o aké poplatky sa jedná, aké plnenie za nich klient dostáva a aké
sú skutočné náklady na spoplatnený úkon.
3.4. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním doručeným dňa 21.02.2017, v ktorom uviedol,
- aké plnenie dostáva klient za poplatok za vedenie osobného účtu,

- aké náklady sú zohľadnené v poplatku za vedenie účtu postihnutého exekúciou,
- aké náklady sú zohľadnené v poplatku za upomienku a v poplatku za výzvu (náklady na mzdy a
sociálne odvody; na informačné systémy; na dátové, telekomunikačné a poštové služby; na budovy a
prevádzkové priestory; na odpisy súvisiace s hmotným a nehmotným majetkom), pričom náklady na
výzvu sú dvojnásobkom nákladov na upomienku,

- že, nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie v zmysle § 18 ods.1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch

4. Pokiaľ ide o právne predpisy, na základe ktorých súd rozhodoval, tieto sú nasledujúce:
4.1. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka - Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka - Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

5. Súd má v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca viedol pre žalovanú bežný účet, ku ktorému
nebolo poskytnuté povolené prečerpanie.
5.1. Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. 9C/113/2015 o neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej vo
výroku č. III. tohto rozsudku uviedol nasledujúce:

„§ 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
§ 53 ods.2 OZ - Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
UvedenéustanoveniatrebapodľasúduvykladaťvsúladesČlánkom4.ods.2SmerniceRady93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu najednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto
podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.
Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za

vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje

nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.
Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba

teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite

formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu.
Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na

tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto
skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože
aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného
prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany
banky.

Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich
splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že
takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk
pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru

neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna
a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 OZ uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len
demonštratívny. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt
poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia.
Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53

ods.4 písm.v), podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“
5.2. Rozsudok uvedený v bode 5.1. odôvodnenia bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove sp. zn.

21Co/10/2016, preto okresný súd na vyššie uvedených záveroch zotrváva a berie ich za svoje aj v tejto
veci.

6. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa prekročenia,
za ktoré považuje nepovolené prečerpanie, ide z jeho strany o nesprávne závery.

6.1. Podľa § 2 písm.e) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

6.2. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania

a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
6.3. Podľa názoru súdu si žalobca zamieňa pojmy povolené prečerpanie a prekročenie. Povoleným
prečerpaním sa rozumie zmluvne založené právo spotrebiteľa využívať na platobnom účte viac
prostriedkov, ako je aktuálny zostatok na tomto účte. Naproti tomu situáciu, keď klient prostredníctvom
platobnej karty čerpal viac peňažných prostriedkov, než koľko sa mu žalobca zaviazal zmluvne
poskytnúť, je ako faktický stav na účte k platobnej karte treba považovať za prekročenie (pozri napr.

NálezFinančnéhoarbitraČRreg.Číslo380/SU/2013).Vprejednávanejvecineboloumožnenéžalobcovi
prostredníctvom platobnej karty čerpať finančné prostriedky presahujúce jeho prostriedky a povolené
prečerpanie a preto nejde o prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ale ako bolo uvedené už
vyššie „nepovolený debet“ vytvoril žalobca účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovaného
spôsobom ako keby išlo o finančné prostriedky mu poskytnuté, čo však nezodpovedá skutočnosti a

úročenie takto umelo vytvoreného debetu považuje súd na nezákonné a zároveň neslušné a nemravné.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vo výpisoch z účtu, ktoré majú preukazovať žalobou uplatnený nárok,
nebude súd akceptovať položku úroky.

7. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

7.1. Uvedené ustanovenie § 53 ods.1 OZ treba podľa súdu vykladať aj v súlade s Článkom 4. ods.2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách -
„ hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na
primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na
druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou. Je teda zrejmé, že

nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým
uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/
úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
7.2. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa

ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a

zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
7.3. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť

podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i
na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že
i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov
uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba
zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných

zmlúvmajúslúžiťpredovšetkýmktomu,abynebolonevyhnutnédokaždejzmluvyprepisovaťdojednania
technickéhoavysvetľujúcehocharakteru,naopaknesmúslúžiťktomu,abydonichčastovneprehľadnej,
zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ taki napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno
priznať právnu ochranu. Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v
ňom uvedený poplatok nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na

ktorú by tento mal byť v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený.
7.4. Súdu sa teda javí, že výška sporných poplatkov nie je primeraná a transparentne pre spotrebiteľa
uvedená a že zároveň obchádza ustanovenia o zmluvnej pokute. Pokiaľ ide o upomienku a výzvu,
vyčíslenie nákladov je pre súd nedôveryhodné najmä s prihliadnutím, že tieto náklady sú pri výzve
dvojnásobné oproti upomienke. Pre zamietnutie žaloby je podstatné aj to, že upomienka a výzva

súdu predložené neboli (nebolo preukázané ich zaslanie žalovanej), avšak súd ich znenie pozná z
iných konaní. Súd tak musí konštatovať, že z hľadiska obsahu ide ako u upomienky, tak aj u výzvy v
podstate o upozornenie dlžníka na omeškanie. Oba dokumenty sú genericky produkované a vyznačujú
sa odlišnosťou iba v osobe dlžníka a dlžnej sumy. Vyhotovenie takéhoto dokumentu nemôže vrátane
jeho vytlačenia trvať viac ako 10 minút. Ak náklady na mzdy a sociálne odvody pri výzve majú byť
16,06 €, tak potom ak jeden pracovník vyhotoví denne 5 výziev (a to len za hodinu pracovného času),

za mesiac výziev 100, tak má zarobené, keďže mzdové náklady predstavujú cca 1600 €. Žalobcom
vyčíslené položky tak súd považuje za značne nadhodnotené.

8. Pokiaľ ide o výšku priznaného plnenia vychádzal súd z nasledujúceho:
O Výpis z účtu za čas 12.06.2015 - 30.06.2015 so zostatkom 6,10 €.

O Výpis z účtu za čas 01.07.2015 - 31.07.2015 so zostatkom 2,20 €.
O Výpis z účtu za čas 01.08.20105 - 31.08.2015 so zostatkom 14,30 €.
O Výpis z účtu za čas 01.09.2015 - 30.09.2015 so zostatkom 16,17 €, k čomu treba pripočítať odpočítanú
sumu 5 € za príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou a správny zostatok je tak 21,17 €.
O Výpis z účtu za čas 01.10.2015 - 30.10.2015 so zostatkom 7,27 €. Súd vychádza z predchádzajúceho

zostatku 21,17 €, od ktorého odpočítava poplatok za vedenie účtu 3,90 € a nový zostatok je vo výške
17,27 €. Súd neuznáva sumu 5 € za príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou.
O Výpis z účtu za čas 31.10.2015 - 30.11.2015 so zostatkom - 1,63 €. Súd vychádza z predchádzajúceho
zostatku 17,27 €, od ktorého odpočítava poplatok za vedenie účtu 3,90 € a nový zostatok je vo výške
13,37 €. Súd neuznáva sumu 5 € za príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou.

O Výpis z účtu za čas 01.12.2015 - 31.12.2015 so zostatkom - 25,70 €. Súd vychádza z
predchádzajúceho zostatku 13,37 €, od ktorého odpočítava poplatok za vedenie účtu 3,90 € a nový
zostatokjevovýške9,47€.Súdneuznávasumu5€zapríplatokzavedenieúčtupostihnutéhoexekúciou
a poplatok 15 € za upomienku.
O Výpis z účtu za čas 01.01.2016 - 29.01.2016 so zostatkom - 50,46 €. Súd vychádza z

predchádzajúceho zostatku 9,47 €, od ktorého odpočítava poplatok za vedenie účtu 3,90 € a nový
zostatokjevovýške5,57€.Súdneuznávasumu5€zapríplatokzavedenieúčtupostihnutéhoexekúciou
a poplatok 15 € za upomienku.
O Výpis z účtu za čas 30.01.2016 - 29.02.2016 so zostatkom - 90,85 €. Súd vychádza z
predchádzajúceho zostatku 5,57 €, od ktorého odpočítava poplatok za vedenie účtu 3,90 € a nový

zostatokjevovýške1,67€.Súdneuznávasumu5€zapríplatokzavedenieúčtupostihnutéhoexekúciou
a poplatok 30 € za výzvu.
O Výpis z účtu za čas 01.03.2016 - 31.03.2016 so zostatkom - 101,94 €. Súd vychádza z
predchádzajúceho zostatku 1,67 €, od ktorého odpočítava poplatok za vedenie účtu 3,90 € a nový
zostatok je vo výške - 2,23 €. Súd neuznáva sumu 5 € za príplatok za vedenie účtu postihnutého

exekúciou.
8.1. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2,23 €.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Keďže žalovaná bola v konaní prevažne úspešná, má nárok na náhradu trov konania, ktorý jej však súd
nepriznal, pretože jej žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.