Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207040
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116207040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: Z. V., B.. XX.XX.XXXX, X. T.
XXXX/XX,XXXXXL.,právnezastúpenejAdvokátskakanceláriaJUDr.IgorŠafranko,advokát,sosídlom
ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: AB 2 B.V., registračné č.: 572 79 667, so
sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený: advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, adresa pre
doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/118/2016 - 21 zo dňa 13.6.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P okračuje s a v konaní s právnym nástupcom spoločnosti AB1 B.V., registračné č.: 560 07
043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo ako žalovaného, a
to so spoločnosťou AB 2 B.V., registračné č.: XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX
Amsterdam, Holandské kráľovstvo.

II. P o t v r d z u j e s a rozsudok.

III. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 453,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania vo výške
246,64 eur.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že nárok uplatňovaný v tomto konaní žalobcami je
nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/425/2014 zo dňa 11.06.2015 bola žalobkyňa v postavení
spotrebiteľky žalovaná o zaplatenie sumy 873,64 € s prísl., pričom žaloba bola v časti o zaplatenie sumy

453,30 € zamietnutá. Požadovaná výška zadosťučinenia predstavuje sumu, ktorú chcel od nej žalovaný
neoprávnene získať.
Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň
výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že primerané finančné
zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu napr. až do
vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.
Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že nie je
viazaný doslovným znením zákona. Cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa
spotrebiteľ môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej
právnej norme spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že

zákon o spotrebiteľských úveroch na žiadnom mieste neuvádza, že za porušenie povinností nesie
zodpovednosť veriteľ. Zavinenie na porušení povinností nesú obidve zmluvné strany, nakoľko zmluva
je dvojstranný právny úkon. Žalobkyňa porušenie svojho práva neuplatňovala, konanie bolo začaté na
základe žaloby žalovaného, pričom v tomto konaní žalobkyňa nenamietala, že by zmluva obsahovala
neprijateľné podmienky alebo náležitosti podľa zákona. Skutočnosť, že úver bol poskytnutý bez zisku pre

veriteľa, považuje žalovaný za dostatočnú sankciu. Priznanie finančného zadosťučinenia by znamenalo
duplicitnú sankciu pre veriteľa a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keďže žaloba je účelová. Navrhol
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „Civilného sporového

poriadku“ alebo „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. V priebehu odvolacieho konania žalobca upozornil na zánik žalovaného a jeho zlúčenie so

spoločnosťou AB 2 B.V., registračné č.: XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX
Amsterdam, Holandské kráľovstvo.
Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

Vychádzajúczcitovanýchzákonnýchustanoveníauvedenýchskutočnostíodvolacísúdrozhodolvrámci
odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby

sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.8. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k

takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

9. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za

diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

10. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 11.6.2015, č. k. 7C/425/2014 zamietol žalobu podanú proti
žalobkyniakospotrebiteľkevčastiozaplatene453,33eurspríslušenstvomzdôvodu,žezmluvaoúvere,
na základe ktorej si žalobca (žalovaný v tomto konaní) uplatňoval svoje nároky, neobsahovala náležitosti

vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a preto bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, čím
si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje práva.

11. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti prípadu, pokiaľ však žalovaný poukazuje na to, že aj žalobkyňa zodpovedá

za porušenie zákonných povinností, keďže zmluva je dvojstranný právny úkon, odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že bol to žalovaný kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel
žalobkyni formulárovú zmluvu, ktorú vopred sám pripravil (resp. jeho právny predchodca). Právny
predchodca žalobcu ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov musí poznať zákonnú úpravu
poskytovania úverov a všetky náležitosti, ktoré zákona vyžaduje. Napriek tomu zákonné ustanovenia

nedodržal a ním vopred pripravená formulárová zmluva neobsahovala všetky zákonom vyžadované
náležitosti, čo žalobkyňa ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla. Žalovaný pohľadávku vzniknutú z takto
koncipovanej zmluvy spolu so všetkými právami a povinnosťami odkúpil, a domáhal sa jej zaplatenia
súdnou cestou. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa z uvedeného vyplýva
splnenie predpokladu na primerané finančné zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva alebo

povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ale aj
osobitnými predpismi.

12. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní

porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. V konaní sp. zn. 7C/425/2014 sa žalobkyňa proti
uplatnenému nároku aktívne bránila, pričom od nej ako od priemerného spotrebiteľa a laika v oblasti
práva nemožno žiadať, aby svoju obranu v konaní aj právne odôvodnila s poukazom na zákon o
spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru odvolacieho súd na úspešné uplatnenie práva postačuje aj to,

keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou.

13. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného o účelovosti podanej žaloby. Podaním žaloby
žalobkyňa len využila svoje právo, ktoré jej priznáva Zákon č. 250/2007 Z.z. v ust. § 3 ods. 5.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné
porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na
súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia
odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma
453,30 Eur, ktorej zaplatenia sa žalovaný bezdôvodne domáhal v konaní sp. zn. 7C/425/2014, a ktorá

zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od
porušovania práv spotrebiteľov.15. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu
so súvisiacim výrokom o trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.)

16. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP

zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).