Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116217364
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116217364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: mBank

SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, register podnikateľov
číslo zápisu KRS: 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
organizačnej zložky zahraničnej osoby mBank S. A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova
10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpená Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Y. C., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N. XX, XXX
XX N. N.Č., Š. I. L., o zaplatenie 3.356,85 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.356,85 eur spolu s úrokmi vo výške 15,90 % ročne zo

sumy 3.356,85 eur od 03.07.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
3.356,85 eur od 03.07.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3,80 % ročne zo sumy 3.356,85 eur od
03.07.2014 do zaplatenia zamieta.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa30.6.2016doručenouOkresnémusúduŽilinadňa1.7.2016elektronickysautorizáciou

sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť mu sumu 3.356,85 eur spolu s úrokmi vo výške 15,90 % ročne zo sumy 3.356,85 eur od 3.7.2014
do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.356,85 eur od 3.7.2014 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o vedení
bankových bežných a sporiacich účtov, na základe ktorej Žalobca viedol pre žalovaného bežný účet.
Následne žalobca uzatvoril so žalovaným prostredníctvom internetového bankovníctva žalobcu zmluvu

o povolenom prečerpaní, reg. číslo zmluvy Q., XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“),
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo forme prečerpania na účte žalovaného č.
520700-XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom u žalobcu (bežný účet vedený na základe Zmluvy o vedení
bankových bežných a sporiacich účtov, ďalej len „Zmluva o bežnom účte“). Úver bol úročený dohodnutou
úrokovou sadzbou vo výške 15,90 % ročne. Úverový limit bol poskytnutý do sumy 3.300,- EUR (§1 bod
1 Zmluvy) a žalovaný sa zaviazal výšku dohodnutého limitu neprekročiť (§ 1 bod 4 Zmluvy). Žalovaný
úverový limit prekročil a dostal sa do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy. Podľa výpisu z

účtu žalovaného, ku dňu 02.07.2014 je žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3.356,85
EUR. Žalobca žalovaného viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovaného žalobca
v zmysle Zmluvy, bodu 3.6.2 obchodných podmienok (Obchodné podmienky zriaďovania a vedenia
bežných, sporiacich účtov a účtov k hotovostnému úveru v mBank), ako aj § 506 zákona č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník od zmluvy odstúpil. Žalovanou sumou je pohľadávka žalobcu, ktorú tvorí istina vo
výške 3.356,85 EUR a príslušenstvo. Z výpisu, ktorý odráža celú platobnú históriu, vyplýva, že žalovaný
začal úver čerpať dňa 07.02.2013. Žalobca od Zmluvy ako aj od Zmluvy o bežnom účte právoplatne

odstúpil. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 06.05.2014. Napriek intenzívnej snahe sa však
žalobcovi nepodarilo do dnešného dňa zhromaždiť kompletnú dokumentáciu, ktorú by mohol súdu
predložiť, najmä nemá k dispozícii samotné odstúpenie od Zmluvy. Na druhej strane z kópie doručenky
preukazujúcej doručenie odstúpenia od Zmluvy je zrejmé, že k odstúpeniu od Zmluvy skutočne došlo,
a to najneskôr dňa 06.05.2014, kedy si žalovaný zásielku obsahujúcu žalobcovo odstúpenie od Zmluvy

prevzal. Následne nebola vykonaná žiadna platba, preto je zostatok úveru vo výške 3.356,85 EUR.
Pokiaľ ide o výpočet úroku, v celom rozsahu žalobca poukazuje na ustanovenie § 4 zmluvy o úvere. Od
čerpania úveru do dňa posledného stavu na výpise bol úrok v súlade so Zmluvou priebežne pripisovaný
(ako debet) na bežný účet žalovaného (špecifikovaný v bode 2.2 tohto podania). Preto si žalobca
uplatňuje nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na výpise (t.j. odo dňa,
kedy nárok na zaplatenie úroku vznikol), pričom zohľadňuje aj prípadné splátky vykonané neskôr. Na

základe uvedeného má žalobca nárok na úrok - t.j. dohodnutý zmluvný úrok vo výške podľa § 5 zmluvy
o úvere. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvných úrokov s poukazom na ustanovenie § 506
Obchodného zákonníka, citované v bode 2.7 tohto podania. Žalobca si uplatňuje aj nárok na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa,
kedy od zmluvy o úvere odstúpil (resp. odo dňa nasledujúceho po uplynutí nižšie špecifikovanej lehoty).

Žalobca od zmluvy o úvere právoplatne odstúpil. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 6.5.2014 kedy
sa odstúpenie stalo účinným. S poukazom na uvedené má mať žalobca nárok na úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy sa odstúpenie stalo účinným, t. j. odo dňa 07.05.2014. Žalobca sa však
za účelom sprehľadnenia požadovaného nároku rozhodol uplatniť si nárok na zaplatenia zákonného
úroku z omeškania z celej sumy v omeškaní až od 03.07.2014.

3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené do vlastných rúk dňa 21.10.2016 (viď
doručenka na č.l. 117 spisu), v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 26.9.2017. Žalobca ani jeho právny
zástupca sa na pojednávanie neustanovili, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo
dňa 19.9.2017, pričom súhlasili s pojednávaním aj v ich neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie

neustanovil a ani nepožiadal o jeho odročenie z vážnych dôvodov. Predvolanie bolo žalovanému riadne
doručené.
5. Súd tak na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako ich súdu predložil žalobca spolu
so žalobou, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec z hľadiska právneho posúdenia
posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov a na základe tohto dospel k nasledovným

záverom.
6. Na základe žalovaného žiadosti zo dňa 17.1.2013 (č.l. 52 spisu) žalobca dňa 17.1.2013 uzatvoril so
žalovaným zmluvu o zriadení a vedení bežného.
7. Zo žalobcom predloženej zmluvy o povolenom prečerpaní č. Q. (č.l. 60 spisu) vyplýva, že žalobca a
žalovaný uzatvorili dňa 21.11.2013 zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej žalobca umožnil

žalovanému čerpať peňažné prostriedky do výšky úverového rámca 3.300,- eur s dohodnutou úrokovou
sadzbou 15,90 % ročne.
8. Zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu (č.l. 7 spisu) vyplýva, že žalovaný na daný
úverový vzťah titulom povoleného prečerpania čerpal peňažné prostriedky spolu vo výške 3.356,85 eur.
9. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy

uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
10. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom

od 01.02.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

11. Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
12. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.13. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje
zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške

dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
14. Podľa ust. § 369 ods. 3 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa ust. § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.
16. Podľa ust. § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
17. Podľa ust. § 708 ods.1 ObZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

18. Podľa ust. § 709 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 492/2009 účinnom od 01.12.2009, banka je povinná
prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech
majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu
alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho
mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z

bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v
lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
19. Podľa ust. § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby,
aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri
uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

20. Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
21. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach

a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.
22. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
23. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
24. Súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení konštatuje, že medzi stranami sporu nesporne
vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o bežnom účte podľa ust. § 708 ods. 1

ObZ. K tomuto bežnému účtu žalovaného sa viazal ďalší medzi stranami sporu uzavretý zmluvný vzťah,
a to na základe spomenutej zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte
žalovaného č. Q.. Túto zmluvu súd považoval za dohodu podľa ust. § 710 ObZ, pričom sa na záväzkovo-
právny vzťah použijú ust. § 497 ObZ. (súčasne ide aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzavretia, na ktorú sa vzťahujú podľa ust. § 1 ods. 4 tohto

zákona ust. § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8,
§ 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27 tohto zákona).
25. Keďže nesporne vznikol na bežnom účte žalovaného debetný zostatok, ktorý žalovaný v deň
konečnej splatnosti (§ 504 ObZ), žalobcovi neuhradil, žalovaný sa dostal do omeškania s plnením jehozmluvného záväzku vyrovnať úver vzniknutý prečerpaním finančných prostriedkov na jeho bankovom
účte do omeškania (§ 395 ObZ). Za dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov bol žalovaný povinný
uhradiť žalobcovi aj úrok v zmysle ust. § 502 ods. 1 ObZ v dojednanej výške až do času vrátenia

peňažných prostriedkov žalobcovi. Ku dňu 6.5.2014 žalobca vyčíslil peňažný záväzok žalovaného v
nespornejvýške3.356,85eur.Súdpokiaľideovýškuúrokovejsadzbyvychádzalzozmluvyopovolenom
prečerpaní, v zmysle ktorej bola úroková sadzba dojednaná vo výške 15,90 % ročne. Súd tak s
poukazom na uvedené žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 3.356,85 eur spolu s úrokmi vo výške
15,90 % ročne zo sumy 3.356,85 eur od 3.7.2014 do zaplatenia ako dôvodnej vyhovel tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto rozsudku.
26. V ďalšom možno konštatovať, že žalobcovi vzhľadom na už vyššie konštatované omeškanie
žalovaného s plnením jeho záväzku vyrovnať debetný zostatok na jeho bežnom účte v celkovej sume
3.356,85 eur vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 1 a
3 ObZ v znení účinnom od 01.02.2013 v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ (keďže išlo nepochybne medzi
stranami sporu o spotrebiteľskú zmluvu) v spojení s cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

v znení účinnom 0d 01.02.2013, t. j. vo výške 5,25 % ročne (podľa skutočností známych súdu z jeho
činnosti bola základná úroková sadzba ECB ku dňu 7.5.2014, t. j. ku dňu nasledujúcemu po dni, kedy
odstúpenie žalobcu od zmluvy nadobudlo účinnosť, vo výške 0,25 %) z dlžnej sumy od 3.7.2014 do
zaplatenia. Súd tak viazaný žalobným návrhom podľa ust. § 216 ods. 1 CSP priznal žalobcovi uplatnené
úroky z omeškania len v uplatnenom rozsahu obdobia omeškania žalovaného tak, ako je to uvedené vo

výroku tohto rozsudku, teda žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 3.356,85 eur od 3.7.2014 do zaplatenia vyhovel a v rozsahu zaplatenia úrokov z omeškania vo
výške 3,80 % ročne zo sumy 3.356,85 eur od 3.7.2014 do zaplatenia žalobu zamietol.
27. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2
CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobca mal vo veci
len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 86 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.
j. ku dňu 26.09.2017: 3.356,85 eur, t. j. istina + 1.726,98 eur, t. j. kapitalizované úroky vo výške 15,90
% ročne zo sumy 3.356,85 eur od 03.07.2014 do 2+6.09.2017 + 570,23 eur, t. j. kapitalizované úroky z

omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.356,85 eur od 03.07.2014 do 26.09.2017 = 5.654,06 eur;
celková výška žalovanej pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu
26.09.2017: 3.356,85 eur, t. j. istina + 1.726,98 eur, t. j. kapitalizované úroky vo výške 15,90 % ročne zo
sumy 3.356,85 eur od 03.07.2014 do 26.09.2017 + 982,96 eur, t. j. kapitalizované úroky z omeškania
vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.356,85 eur od 03.07.2014 do 2+6.09.2017 = 6.066,79 eur; %-tuálny

úspech žalobcu = 5.654,06 eur / 6.066,79 eur = 0,93 = 93 %; úspech žalovaného 7 % = 100 % - úspech
žalobcu 93 %; čistý úspech žalobcu 93 % - 7 % = 86 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 86
%-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške
tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).