Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoSr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816205651
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816205651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobkyne B. Z., nar. XX. XX. XXXX,
R. XX, O., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom so sídlom v I., O. XX proti žalovanému
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598,ozrušenierozhodcovského
rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 10Csr/2/2016-54
zo dňa 21. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 026 32/15 zo dňa
02. 05. 2016 a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2) Rozhodcovská zmluva zo dňa 05. 04. 2013, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc rozhodnúť spor účastníkov, podľa názoru súdu znemožňuje voľbu spotrebiteľa - v tomto
konaní žalobkyne dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným/štátnym súdom, ak podá žalobu
dodávateľ - v tomto konaní žalovaný. Ak aj rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym

a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Voľba rozhodcovského súdu bola len iluzórna, pretože
takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom
nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu je treba preto vykladať
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá je v zmysle ustanovenia §
39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. Na rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku
je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka, resp. zmluva

ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej zmluvy (doložky)
rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný
rozsudok. Už samotná táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naviac
súd nezistil, že by žalovaný vyzval žalobkyňu na oznámenie výberu rozhodcovského súdu a ani to, že
by jej toto oznámenie malo byť doručené 03.11.2015, keďže v spise sa žiaden taký dôkaz nenachádza.
Okrem toho z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že túto rozhodcovskú zmluvu si žalobkyňa ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednala, bola žalovaným ako veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal

možnosť ako zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. O nároku na náhradu trov konaniasúd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov konania.

3) Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Argumentoval prioritne tým, že rozhodcovská
zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou
zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania, alebo súdneho konania u všeobecného súdu. Už len z tohto pohľadu podľa

odvolateľa rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory s odporcom riešila výlučne v
rozhodcovskom konaní. Osobitne zdôraznil, že tento jeho právny názor je podporovaný aj názorom
vysloveným Krajským súdom v Bratislave v uznesení sp. zn. 14NcC/10/2011 zo dňa 30. 05. 2011. Z
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka však v žiadnom prípade nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Zákon o rozhodcovskom
konaní arbitrabilitu v spotrebiteľských sporoch nevylučuje a nezakazuje. Aj znenie článku 24 ods.

1 smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a
účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch jednoznačne vyplýva z odporúčania Komisie
č. 98/257/ES. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa.
Poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/289/2014 zo dňa 21. 06. 2016.

4) Žalobkyňa sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy na vyjadrenie k predmetnému odvolaniu nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý účastníci založili zmluvou
o úvere. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, tento

formulár bol v celom rozsahu vypracovaný veriteľom/dodávateľom a takto predložený dlžníkovi
spotrebiteľovi (v aktuálnom konaní žalobkyňa). Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah
tejto zmluvy. V rozhodujúcej časti sa predmetná rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami
v ničom nelíši od rozhodcovských zmlúv iných zmluvných vzťahov, v ktorých žalovaný vystupuje
ako dodávateľ. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Táto pritom vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. V súdenej veci „poučenie“ žalobkyne (v zmluvnom vzťahu dlžníka) ako dôsledok uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy, t. j. že zakladá možnosť riešenia sporov zo zmluvy o úvere v rozhodcovskom
alebo súdnom konaní, a výber jednej z alternatívy riešenia sporu spočíva na žalobkyni, je len vyjadrením

samotnej podstaty rozhodcovskej zmluvy, nie je ho však možné považovať za kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Navyše rozhodcovská zmluva bola uzatvorená, resp.
s dlžníkom podpísaná v rovnaký deň ako základná zmluva o úvere. Predkladanie rozhodcovských
zmlúv - formulárov spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (podstatu rozhodcovskej
zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, sa (minimálne) javí

ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Na tom nič nemení technika predkladania, resp.
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku papiera), ako je tomu v
súdenej veci. Fakticky ide len o sofistikovanejšiu podobu tej istej nekalej zmluvnej podmienky bez
reálneho vplyvu na podstatu jej neprijateľnosti. Arbitráž predstavuje inštitút typický pre „rovnocenné“
subjekty, najčastejšie podnikateľov, v ktorých vzťahoch niet priestoru pre tak výraznú deformáciu, v

podobe jednostranného rozhodovania, ako je tomu u spotrebiteľských vzťahov, kde vopred určené
rozhodcovské súdy len formálne vydávajú exekučné tituly pre nebankové subjekty bez ohľadu na
existenciu akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienok. Tomuto záveru nasvedčuje i legislatívnyvývoj,kedyzákonodarcaprostredníctvomustanovenia§53ods.4písm.r/Občianskehozákonníkaúplne
vylúčil možnosť existencie (akejkoľvek) rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

8)Nazákladerozoberanejrozhodcovskejzmluvyveriteľmoholvecpredložiť(čoajvyužil)naprejednanie
rozhodcovskému súdu (navyše ním vopred vybranému) a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý mu bol
inak príslušný. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde
v mieste svojho bydliska. Neobstojí argumentácia odvolateľa, že § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka nemá riešiť situáciu, keď žalobu podáva dodávateľ. Podstatné totiž je, že podanie žaloby

dodávateľom na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla
obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo
svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne
(vy)riešené v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania „núti“ štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim
konaním, spotrebiteľ má byť chránený pred oboma takýmito eventualitami. Práve proti možnosti

dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-
právnej ochrany.
9) Rozhodcovská zmluva v posudzovanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu je nekalá/neprijateľná
zmluvná podmienka, postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti.
10) Súhrnom všetkých uvedených skutočností je opodstatnený záver o existencii zákonných podmienok

pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu
žalobkyne.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mala žalobkyňa, má táto aj nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).