Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 7, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012205
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114012205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.

apríla 2017 v Trenčíne takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

B.
F. D., nar. XX.X.XXXX v U., bytom F. XX,

spod skutku právne posúdeného obžalobou B. prokuratúry Trenčín sp. zn. 2 Pv 737/14/3309-33 ako
trestný čin prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona,
ktorého sa mala dopustiť tak, že

obvinená v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny, dňa
06.07.2014 v čase okolo 01.00 h viedla motorovú štvorkolku zn. Q. FA-T evidenčného čísla IL-XXXAE
po nespevnenej lesnej ceste v katastrálnom území obce Zliechov zvanej Bukovec v smere do oblasti
zvanej Horný laz, teda po pozemkoch nachádzajúcich sa na území Chráneného vtáčieho územia
Strážovské Vrchy, navrhovanom Území európskeho významu Strážovské vrchy a Chránenej krajinnej
oblasti Strážovské vrchy, kde platí 2. stupeň územnej ochrany v zmysle § 13 odsek 1, písmeno a)
zák. NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov a v rozpore s § 31
odsek 1 písmeno d) Zákona č. 326/2005 Z. z., kde vjazd a státie motorovým vozidlom, motorovou

trojkolkou, motorovou štvorkolkou je zakázaný, pričom na vykonanie jazdy na uvedených pozemkoch
nemalapríslušnépovolenievzmyslezák.NRSRč.543/2002Z.zn.oochraneprírodyvzneníneskorších
predpisov ani iné povolenie,

Pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaná F. D. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná, ale nie je si vedomá, že
spáchala až taký trestný čin. Vzhľadom na takéto vyhlásenie obžalovanej, skutočnosť, že Trestný zákon

na naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Tr.
zákonavyžadujeúmyselnéporušeniezákazujazdyvchránenomúzemí,pričomzvýpovedeobžalovanej
v prípravnom konaní nevyplýva, resp. vo svojej výpovedi poprela úmyselné porušenie zákazu jazdy
v chránenom území a vyšetrovací spis neobsahuje žiadny zákonný dôkaz, ktorý by nasvedčovalpravdivosti priznania obžalovanej, súd vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná neprijal. Vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaná uviedla, že v tú noc išli s manželom na štvorkolke,
šoférovala ona, pretože manžel mal viac vypité ako ona, ešte ho presviedčala, chceli ísť na Valašskú

Belú na zábavu kamarátke. Vedela, že sa dá tadiaľ prejsť. Išla po tej ceste a zrazu ako keby na niečo
nadišla alebo, teraz dva dni sa boli prejsť, zistila, že asi troška odbočila, lebo šmykom dole ako zabrzdila
v tom sa prevrátili. Takže je si vedomá, že išla po tej poľnej ceste, že viedla motorové vozidlo, ale vôbec
si nie je toho vedomá, že je to chránená oblasť. Tam nikde nie je vedená vôbec žiadna značka. Ako
decko si ešte pamätá, keď bývali na Zliechove, že tam bývalo smetisko. Jediná značka, ktorá je tam, je

to chránené územie, je tam napísané zákaz sypať smeti a akýkoľvek biologický odpad, nič viac. Nikde
ani v okolí nie je zelená značka, že chránené územie alebo chránená oblasť. Veľmi ju to mrzí, ľutuje
to. Na otázky prokurátorky uviedla, že štvorkolku predali. Bola spoločná s manželom. Bola to záhradná
štvorkolka, pracovná. Mala veľké pneumatiky, vpredu radlicu. To zhadzovali, v zime odhŕňali sneh, vozili
drevo. Pneumatiky mala veľké vrúbkované. K obrázku štvorkolky z internetu, ktorý prokurátorka na
hlavnom pojednávaní založila do spisu uviedla, že niečo takéto, akurát, že predok to malo iný, lebo to

malo navijak a prednú radlicu. Kolesá mala približne takéto. V Zliechove teraz momentálne býva už
dvanásť rokov. V 2005 sa zobrali, ale bývala tam od detstva. Do okolia Zliehova chodia na hríby, na
prechádzky. Každú jednotlivú cestičku nepozná. Do Valašskej Belej chceli ísť za kamarátkou na hody,
bola tam zábava, chceli ísť na diskotéku. Nič nehľadali, manžel uviedol myslíte toho psa, nie manžel
klamal. Čítala papiere, čo sú v spisoch. Nepočula, že by v tom čase niečo také povedal, lebo bola v

nemocnici ako to mohla počuť. Pozná cestu do Valašskej Belej, ale cez deň. Išla po ceste, ktorá ide
popri obci, kade všade všetky autá... K turistickej mapke z internetu, kde sú vyznačené obce Zliechov
a Valašská Belá, ktoré prokurátorka doložila do súdneho spisu s tým, aby ukázala kade išli uviedla, že
mapám sa nejako nerozumie, išli normálne po poľnej ceste kde je tá úzka cesta a tam kde sa vysypali, čo
jej manžel predvčerom ukazoval, tak mali ísť hore, ale ona asi odbočila nadol a v tom dostali akoby šmyk,

alebo na niečo narazila. Skončili úplne na nejakej lúke vedľa cesty. Vôbec netuší ako sa nazývajú tie lazy
tam. Bukovec vie iba, že chodia tam na drevo (rodičia? - pozn. súdu). K svojej výpovedi z prípravného
konania, v ktorej uvidela, že „Nakoľko som vlastníčkou vodičského oprávnenia aj na štvorkolku, dala som
sinahlavuprilbu,manželsisadolzamňaajasomvykonávalajazdunanašejštvorkolkepoprimiestnemu
družstvu, teda farme smerom na oblasť Bukovca a Horného lazu, kadiaľ by som sa dostala do Valašskej

Belej.“ uviedla, že cesty pozná, ale to jej pán policajt povedal, ako sa to vlastne nazývajú tamtie vtedy.
Hovorí jej niečo názov Bukovec, ale... Na otázku samosudcu uviedla, že na prokurátorkou predložených
mapách nevie ukázať kde jazdila. Ako sa boli predvčerom prejsť, tak si to tam fotila, kadiaľ išla a kde
vlastnedopadla,naakémiesto.Malaísťdovrchuadopadlinabok.Potejcesteasfaltovejidemehorenad
obec a potom je vlastne poľná cesta a stále tam ide cesta, tak nerozumie ako. Na otázky prokurátorky

uviedla, že vyznačené cesty sú neni žiadne nejakými značkami. Išli po nespevnenej komunikácii. Vôbec
nevidela tabuľu chránené územie. Išla aj z manželom. Nevidela informačné tabule. Je tam tabuľa zákaz
sypať smeti, to si pamätá ešte z detstva, teraz je to isté, len je tam napísané chránené územie. Vtedy
si to nevšimla. Dva dni dozadu to tam videla. Pýtala sa v okolí, aj v ich pohostinstve, že vraj majiteľ je
vlastník pozemku kde je tá značka, že tú značku tam dali kvôli tomu, aby sa tam nesypali smeti, keďže to

bolo bývalé smetisko, ani občania u nich nevedia, že to je chránené územie. Jediné chránené územie,
čo pozná od detstva, tak to sú Strážovské vrchy, to je piaty stupeň. Nevie kam patrí oblasť kade išla. Keď
tam neni žiadna značka, zákaz viesť motorové vozidlo, prechádzajú tade štvorkolky, motorky, traktory,
V3S-ka s drevom, odkiaľ môže vedieť, že je tam zákaz. Na otázky samosudcu uviedla, že nevie kde
prebieha hranica chráneného územia.

Súd na hlavnom pojednávaní v rámci výsluchu obžalovanej zamietol návrh prokurátorky na
oboznámenie zápisnice o previerke výpovede svedka I. zo dňa 17.7.2014, sp.zn. ČVS: B.-XXXX/IL-
TN-XXXX, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu a aby sa obžalovaná k tejto zápisnici vyjadrila z
dôvodu, že trestné stíhanie voči obžalovanej bolo začaté Uznesením povereného príslušníka ČVS:ORP-
XXXX/IL-TN-XXXX zo dňa 22.8.2014 a teda tento úkon bol vykonaný pred začatím trestného stíhania

proti obžalovanej a v inom konaní, v ktorom okrem iného celkom zrejme svedok I. D. čelil podozreniu
zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví obžalovanej. Skutočnosti vyplývajúce z predmetnej
zápisnice tak nemožno použiť ako zákonný dôkaz proti obžalovanej. Okrem toho z ustanovenia § 122
ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 258 ods. 1 Tr. zákona vyplýva zákaz klásť obžalovanému otázky
nielen klamlivé a otázky, v ktorých je obsiahnuté ako na otázku odpovedať, ale aj otázky, ktoré by

obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.
Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo nevypovedať z dôvodu, že obžalovaná
je jeho manželka.Zo správy o povesti obce Zliechov vyplýva, že obžalovaná býva na bytovke v byte, ktorý majú v osobnom
vlastníctve, spolu s manželom a synom. V jej správaní na verejnosti neboli zaznamenané negatívne
prvky. Komisiou verejného poriadku nebola riešená.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaná nemá v
evidencii od roku 2010 žiadny záznam.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná nemá v registri žiadny záznam.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie predvolaním zástupcu CHKO
Strážovské Vrchy, aby sa vyjadril k tomu, či v danom mieste a čase spáchania skutku boli osadené

informačné tabule, zástupcu obce Zliechov, príp. starostu, či sa bežne dávajú zákazové tabule na
cesty, nespevnené komunikácie v oblasti obce Zliechov a príslušníkov polície, ktorí vykonávali zásah
pri dopravnej nehode. Súd vykonanie týchto dôkazov zamietol, nakoľko okolnosti, ktoré by mohli
byť zistené vykonaním týchto dôkazov, považoval za nepodstatné pre rozhodnutie. Uvedené osoby
nepochybne neboli priamymi svedkami skutku, ktorý sa obžalovanej klade za vinu v zmysle obžaloby.
Pre účely uznania viny súd nemôže využiť výpovede príslušníkov polície o tom, čo im kto povedal

a nahradiť tak ich výsluchom zákonným spôsobom do zápisnice o výsluchu zaznamenané výpovede
či už obžalovanej alebo svedka I.. Za nepodstatné považuje súd aj okolnosti, či v danom mieste a
čase spáchania skutku boli osadené informačné tabule a či sa bežne dávajú zákazové tabule na cesty,
nespevnené komunikácie v oblasti obce Zliechov. Výpovede uvedených svedkov, aj v prípade, že by
ich výsluchom bolo preukázané, že v danom mieste a čase spáchania skutku boli osadené informačné

tabule, by nemohli prispieť jednak k objasneniu miesta kade obžalovaná jazdila a ani k jednoznačnému
preukázaniu subjektívnej stránky konania obžalovanej.
Ako súd už uviedol, Trestný zákon na naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín
a živočíchov podľa § 305 Tr. zákona vyžaduje preukázať obžalovanému úmyselné porušenie zákazu
jazdy v chránenom území.

Obžalovaná na jednaj strane urobila pred súdom vyhlásenie, že je vinná, avšak následne vo svojej
výpovedi v rozpore s týmto svojim vyhlásením o vine uviedla, že si je vedomá, že išla po tej poľnej ceste,
že viedla motorové vozidlo, ale vôbec si nie je toho vedomá, že je to chránená oblasť. Nevie kam patrí
oblasť kade išla. Neni tam žiadna značka, zákaz viesť motorové vozidlo, prechádzajú tade štvorkolky,
motorky, traktory, V3S-ka s drevom, odkiaľ môže vedieť, že je tam zákaz. Na otázky samosudcu uviedla,

že nevie kde prebieha hranica chráneného územia. Obžalovaná tak vo svojej následnej výpovedi pred
súdom poprela vedomé porušenie zákazu jazdy.
Súd musí konštatovať, že vyhlásenie obžalovanej o vine, je v rozpore s jej následnou výpoveďou, pričom
je toho názoru, že obžalovaná vo svojej podstate nerozumie právnej stránke veci, tomu, čo tvorí podstatu
skutku, ktorý sa jej kladie za vinu v zmysle obžaloby a jeho právnej kvalifikácii ako trestného činu.

Na hlavnom pojednávaní nebol následne vykonaný žiadny iný zákonný dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie
obžalovanej, že si nebola vedomá toho, že išla po chránenom území, a ktorý by preukazoval, že by
obžalovaná porušila zákaz jazdy v chránenom území vedome.
Úmyselné (vedomé) zavinenie obvinenej nie je možné vyvodzovať iba zo skutočnosti, že obvinená má
v obci Zliechov trvalý pobyt, alebo že má vodičské oprávnenie na vedenie štvorkolky. Z uvedených

skutočností možno vyvodiť iba nepochybný záver o tom, že o zákaze jazdy mala a mohla vedieť. Tieto
skutočnosti tak samy o sebe preukazujú iba nedbanlivostné zavinenie aj to nevedomé, čo predstavuje
najnižšiu formu zavinenia. To isté platí aj v prípade, ak by si aj nevšimla osadenú značku chráneného
územia. V reálnom svete totiž nemožno vylúčiť, že si páchateľ aj keď niekde žije a má určité oprávnenie,
o niečom v skutočnosti nevie, rovnako nemožno vylúčiť ani to, že si niekto prípadne nevšimne zákazovú

alebo inú značku a budovať tak na prezumpcii vedomosti úmyselné zavinenie.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že síce platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale na uvedenom
pravidle nemožno budovať úmyselné (vedomé) porušenie zákona. Orientácia vo všeobecne záväzných
predpisoch na ochranu prírody a krajiny je pomerne zložitá vec, pričom podrobnejšiu znalosť týchto

predpisov a zároveň znalosť o chránených územiach nieto ešte o priebehu ich hraníc nemožno
prezumovať u priemerného občana.
Za takejto dôkaznej situácie, navyše za situácie, ak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by
obžalovaná bola osobou, ktorá by mala mať podrobnejšie znalosti o všeobecne záväzných predpisoch
na ochranu prírody a krajiny a o chránených územiach, nie je možné prezumovať vedomosť obvinenej.

Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že obvinená do spáchania skutku, ktorý je jej kladený
za vinu nebola trestne stíhaná ani priestupkovo riešená a to ani na úseku cestnej dopravy. Obcou je
hodnotená kladne. Nie je tak možné ani konštatovať, že by obvinená vedome a chcene porušovala
zákony, na základe čoho by bolo možné vyvodiť záver, že by v prípade porušenia zákona bola snásledkami tohto svojho konania uzrozumená. Súd musí konštatovať, že keďže nie sú dané žiadne
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodzovať, že by obvinená mala sklon k protispoločenskému
konaniu, v prípade obvinenej nie sú dané ani žiadne skutočnosti jej duševného (psychického) života,

ktoré by boli významné pre právny záver o jej úmyselnom zavinení z hľadiska vôľovej zložky úmyselného
zavinenia.
Platí, že ľahostajný vzťah k výsledku trestnej činnosti pod kategóriu nepriameho úmyslu nezaraďuje,
pretože skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho
úmyslu. O nepriamy úmysel by mohlo ísť iba vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok

nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Úmysel
páchateľa nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, ale je nutné ho na základe zistených okolností
preukázať.
Súd tak konštatuje, že dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní nepreukazuje tak vedomostnú
ako aj vôľovú zložku úmyselného zavinenia obžalovanej a teda, že vykonaným dokazovaním nie je
preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku trestného činu, ktorý je obžalovanej kladený za vinu v zmysle obžaloby,
súd konštatuje, že na podklade dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, a to iba na základe
všeobecnej výpovede obžalovanej nie je možné ustáliť, kade obžalovaná reálne jazdila, nakoľko táto jej
všeobecná výpoveď nebola žiadnym relevantným zákonným dôkazom objektivizovaná.
Z výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní vyplýva, že chceli ísť s manželom do Valašskej Belej

za kamarátkou na hody, išli po poľnej ceste, potom sa vysypali, resp. prevrátili. Skončili na nejakej lúke
vedľa cesty. Vôbec netuší ako sa nazývajú tie lazy tam. Bukovec vie iba, že chodia tam na drevo. Hovorí
jej niečo názov Bukovec, ale... Na mapách nevedela ukázať kde jazdila. Z výpovede z prípravného
konania, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní čítaním vyplýva, že obžalovaná vykonávala
jazdu na ich štvorkolke popri miestnemu družstvu, teda farme smerom na oblasť Bukovca a Horného

lazu.
Z uvedenej všeobecnej výpovede súd nevie ustáliť, že by obžalovaná jazdila po lesnej ceste v oblasti
zvanej Bukovec, ako je jej kladené za vinu v zmysle obžaloby.
V ďalšej časti výpovede obžalovaná uviedla, že tam nikde nie je vedená vôbec žiadna značka. Jediná
značka, ktorá je tam, je to chránené územie, je tam napísané zákaz sypať smeti a akýkoľvek biologický

odpad, nič viac. Nikde ani v okolí nie je zelená značka, že chránené územie alebo chránená oblasť. Je
tam tabuľa zákaz sypať smeti, to si pamätá ešte z detstva, teraz je to isté, len je tam napísané chránené
územie. Nevie kam patrí oblasť kade išla.
Z tejto časti všeobecnej výpovede, ktorá taktiež nie je žiadnym relevantným zákonných dôkazom
objektivizovaná, súd tiež nevie aspoň vo všeobecnej rovine ustáliť, či vôbec a následne ani v akom

chránenom území mala obžalovaná jazdiť, teda či malo ísť o Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy,
navrhovanéÚzemieeurópskehovýznamuStrážovskévrchy,aleboChránenúkrajinnúoblasťStrážovské
vrchy.
Súd tak konštatuje, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní nebola obžalovanej
preukázaná ani objektívna stránka žalovaného trestného činu teda, že by obžalovaná reálne jazdila na

lesnom pozemku v chránenom území.
Z čl. 6 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov
prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní vyplýva povinnosť
členských štátov zabezpečiť, aby sa v prípade akýchkoľvek pochybností o vine rozhodlo v prospech
podozrivej alebo obvinenej osoby, a to aj vtedy, keď súd posudzuje otázku, či by daná osoba mala byť

oslobodená.
Aj vzhľadom na tzv. nepriamy účinok smerníc, t.j. na povinnosť vnútroštátnych orgánov aplikácie práva,
teda aj súdu, vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, t.j. o jeho výklad v súlade
so smernicou, aby sa tak zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité
pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok, pričom eurokonformný výklad prichádza do úvahy aj

pred uplynutím transpozičnej lehoty smernice, pokiaľ nesmeruje k uloženiu povinnosti fyzickej alebo
právnickej osobe a vzhľadom k tomu, že táto nepriama aplikácia smerníc na účely interpretácie sa
vzťahuje aj na vnútroštátnu judikatúru, súd obžalovanú podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby
oslobodil, pretože vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná
stíhaná.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolenie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už
výslovne vzdal.