Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/174/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216143
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413216143.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu: J. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z., P. X. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Združenie
na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast.
MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545,
zast. JUDr. Martinom Timcsákom, advokátom a konateľom, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn.
3C/2069/2012 z 19.1.2012 počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Lucii Čavojskej titulom
náhrady trov konania sumu 205,68 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 331,50
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, sa svojím návrhom domáhal voči žalovanému
zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice (ďalej aj „rozhodcovský súd“) spisovej
značky 3C/2069/2012 z 19.1.2012 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), keď poukázal na skutočnosti, v
zmysle ktorých mal so žalovaným uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné
podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade
akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský
rozsudok mal byť žalovanému riadne doručený, pričom má za to, že rozhodcovská doložka odporuje
zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie a preto má byť neplatná podľa § 53 ods.
4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny
právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku.
Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j)
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Vedľajší účastník na strane žalobcu žiadal návrhu vyhovieť na základe skutočností, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná, o čom svedčí aj výpoveď svedka v tomto konaní, bola
vopred predformulovaná do štandardnej typovej poistnej zmluvy, bola zakomponovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach v časti XV. rozhodcovské konanie. Z rozhodcovského konania vzišiel
rozhodcovský rozsudok, ktorý podľa jej názoru nemôže byť platný, pretože bol vydaný na základe

neplatného právneho úkonu rozhodcovskej doložky. Okrem toho navrhovateľ nemal možnosť sa ústne
vyjadriť k veci a nemal možnosť si ani vybrať rozhodcu. Osobitné zmluvné dojednania, ktoré sa
nachádzajú na poslednej strane poistky spotrebiteľ musel podpísať, ak chcel, aby poistná zmluva
bola v platnosti. Z tohto dôvodu vedľajší účastník mal za to, že rozhodcovská doložka nemôže byť
platná, keďže si ju spotrebiteľ individuálne nevyjednal. Samotná žalovaná suma nebola nikde uvedená,
a nebola žalobcovi oznámená, ani zo strany sprostredkovateľa poistenia. Mal za to, že rozhodca
nemal danú právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, vzhľadom k neplatnej rozhodcovskej doložke.
Obchodní zástupcovia, ktorí dojednávali so žalobcami poistné podmienky a poistné zmluvy a boli v týchto
konaniach predvolaní ako svedkovia, všetci rovnako uvádzajú, že na Všeobecné poistné podmienky
ani na rozhodcovskú doložku neboli žalovaným školení, a teda oni samotní ani o dôsledkoch tejto
rozhodcovskej doložky nevedeli. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného k zamietnutiu návrhu, vedľajší
účastník uviedol, že v súvislosti s novelou Exekučného poriadku sa pridržiava svojho rozsiahleho
písomného vyjadrenia k tejto problematike zo dňa 11.9.2015, najmä s odkazom na ustanovenie §
372w O.S.P., podľa ktorého sa spory z rozhodcovských konaní prerokujú a dokončia podľa doterajších
predpisov, aj tie, ktoré sa do 1.1.2015 právoplatne neskončili. Čo sa týka náhrady trov konania, tieto si
vedľajší účastník neuplatnil.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal, že v návrhu na začatie konania
absentujú jeho zákonné náležitosti, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná a zo strany sprostredkovateľa mu boli všetky potrebné otázky vysvetlené. Ďalej
mal za to, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, z tohto dôvodu nemôže byť neplatná.
V rámci dokazovania navrhoval vypočuť ako svedka Ing. L. O..

Súd vykonal dokazovanie a to prednesmi právnych zástupcov, výpoveďami účastníkov konania,
výpoveďou svedka, a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: rozhodcovským
spisom 3C/2069/2012, vyjadrením odporcu k návrhu, procesnými návrhmi odporcu, poistnou zmluvou,
Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, vyjadrením k odbornej otázke NBS, žiadosťou
o vyjadrenie k odbornej otázke, žiadosťou o doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke, Stanovami
vedľajšieho účastníka, vyjadrením žalovaného k novelizácii Exekučného poriadku z čísla listu 224 a
vyjadrením vedľajšieho účastníka k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.9.2015, rozhodnutím súdov SR v
obdobných veciach, a zistil tento skutkový a právny stav:

Prednesom právnej zástupkyne žalobcu bolo preukázané, že na podanej žalobe trvala. Navrhovala, aby
jej súd vyhovel z dôvodu, že rozhodcovské doložky boli vydané v rozpore s Všeobecnými podmienkami
poistnej zmluvy. Poistná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a v tejto súvislosti poukázala na
dve rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to č. k. 6Cdo/1/2012 a 6Cdo/13/2013, v ktorých sa Najvyšší súd
zaoberal prípadmi a z ktorých vyplýva, že rozhodcovská doložka nie je uzavretá individuálne, podlieha
súdnej kontrole a považuje sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala na to, že rozhodcovské
konanie prebiehalo v neprospech spotrebiteľa, keď žalobca podpísal poistnú zmluvu, ktorá bola vopred
pripravená a predtlačená a žalobca nemal možnosť zistiť a oboznámiť sa s obsahom resp. ovplyvniť
obsah tejto zmluvy, ktorá mu bola predložená na podpis a nikto ho neoboznámil s obsahom podmienok
tejto zmluvy. Rozhodcovské konanie považovala za nezákonné, keď žalobca mohol podať odpor iba do
5 dní a zároveň mal zaplatiť v tejto lehote aj poplatok, pričom žiadne ústne pojednávanie neprebehlo,
žalobca sa nemohol ústne vyjadriť k veci a nemohol zaujať stanovisko k výberu rozhodcu. Samotná
žalovaná suma mu nebola nikde uvedená, ani v poistnej zmluve, ani zo strany sprostredkovateľa. Pred
podaním veci na rozhodcovský súd a pred doručením rozsudku nedostal žiadnu výzvu na zaplatenie
sumy. Pri ukončení poistnej zmluvy žalovaný vykonal vyúčtovanie, kde nefigurovala poistná zmluva a o
existencii dlhu a jeho výške sa dozvedel žalobca až zo samotného rozhodcovského rozsudku.

Výpoveďou žalobcu bolo súdu preukázané, že v plnom rozsahu trval na podanej žalobe, ako aj na
prednese svojej právnej zástupkyne aj vedľajšieho účastníka s tým, že poistnú zmluvu uzatváral so
sprostredkovateľom, svojím bratom, lebo chcel mať uzatvorené životné poistenie, ale keby vedel, aké
poplatky súviseli s uzavretím zmluvy, tak by o to nemal záujem. Uviedol, že brat ho oboznámil s tým,
o akú poistnú zmluvu ide, s vlastnosťami poistky, ale žiadne iné podrobné informácie mu k poistnej
zmluve nepovedal. Pred podpisom zmluvy si žalobca prečítal iba niektoré časti. Sprostredkovateľ
sa mu nezmienil vôbec o Osobitných zmluvných dojednaniach pod číslom 01/2007 poistnej zmluve.
Poistné platil mesačne, nevedel uviesť, koľko zaplatil splátok a o zrušenie poistnej zmluvy požiadal
písomne z dôvodu, že nechcel byť poistený. Po odoslaní jeho návrhu na zrušenie poistnej zmluvy mu

žalovaný zaslal písomné upovedomenie o tom, koľko má ešte zaplatiť, aby mohlo dôjsť k zrušeniu
poistnej zmluvy. Potom obdržal od žalovaného písomné zrušenie poistnej zmluvy. Asi o rok a pol
obdržal o Arbitrážneho súdu v Košiciach rozhodcovský rozsudok. Odpor voči tomuto rozsudku nepodal.
Rozhodcovský rozsudok navrhol zrušiť z dôvodu, že podľa jeho názoru to, čo od neho žiada zaplatiť
žalovaný, nikdy predtým od neho nežiadal. On všetko vyplatil žalovanému tak, ako to od neho
žiadal k zrušeniu poistnej zmluvy. Uviedol, že podpísal Osobitné zmluvné dojednania, lebo brat ako
sprostredkovateľ mu povedal, kde má podpísať jednotlivé časti poistnej zmluvy.

Prednesom vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, bolo súdu preukázané, že v plnom rozsahu
trval na podanej žalobe, navrhoval jej vyhovieť, mal za to, že išlo o typovú predformulovanú
zmluvu, ktorú spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom rozhodcovská doložka bola
už zakomponovaná v XV. časti Všeobecných poistných podmienok, rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná. Samotná žalovaná suma nebola nikde uvedená, nebola žalobcovi ani
oznámená, či už zo strany sprostredkovateľa, alebo neskôr zo strany veriteľa. Žalobca nedostal
ani výzvu na zaplatenie tejto sumy, po ukončení poistnej zmluvy. Žalovaný vykonal vyúčtovanie, na
základe ktorého mal žalobca zaplatiť určitú sumu, ktorú aj zaplatil a tým považoval poistný vzťah so
žalovaným za ukončený. O dlžnej sume, ktorú od neho žalovaný ako veriteľ vymáha sa dozvedel až po
doručení rozhodcovského rozsudku. Čo sa týka námietky žalovaného k zamietnutiu žaloby z dôvodu
novelizácie Exekučného poriadku uviedol, že sa pridržiava svojho rozsiahleho písomného vyjadrenia
zo dňa 11.9.2015 a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 372w O.S.P., podľa ktorého spory
o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore
spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do
1.1.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších
predpisov. Uviedol, že je prioritne potrebné uplatniť najmä výklad podľa zmyslu a účelu zákona.

Prednesom právnej zástupkyne žalovaného bolo súdu preukázané, že žalovaný s návrhom nesúhlasil,
a považovala ho za nedôvodný, navrhovala ho zamietnuť v celom rozsahu. Pridržiavala sa všetkých
svojich doterajších písomných vyjadrení a v tejto súvislosti poukázala najmä na svoje písomné vyjadrenie
ohľadom novely Exekučného poriadku. V zmysle tejto novely mala za to, že žalobca stratil akýkoľvek
právny záujem na tejto veci, keď rozhodcovský rozsudok už nie je vymáhateľný. Poukázala a požiadala
súd o zohľadnenie Smernice 93/13/EHS v posudzovanom prípade, hlavne o zohľadnenie 19. odseku a
rovnako aj Čl. 3 odsek 1 a 3 tejto Smernice. Poukázala na to, že predmetná vec nie je spotrebiteľským
sporom, ale sporom o zrušení rozhodcovského rozsudku, v ktorom nejde o spor medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu rozhodcovského súdu. Mala za to, že rozhodcovská
doložka v danom prípade bola dojednaná individuálne, lebo žalobca bol preukázateľne upozornený
na mimosúdne riešenie sporov z poistenia, a informovaný o tom, čo obnáša zákon č. 244/2002
Z. z., v rozsahu, ktorý určil sám spotrebiteľ, a to zo strany sprostredkovateľa poistenia, a nikto ho
poistné dokumenty nenútil podpísať. Poistnú zmluvu podpisoval na štyroch miestach, vrátane VOP,
a vrátane Osobitných zmluvných dojednaní, obsahom ktorých bola aj rozhodcovská doložka, ako aj
Záznam o potrebách a požiadavkách klienta k poistnej zmluve, pričom potvrdil sprostredkovateľovi,
že súhlasí s navrhovaným produktom v plnom rozsahu, a vyhlásil, že bol oboznámený s obsahom
všetkých poistných podmienok vyčerpávajúco, jasne, a že im porozumel. Navrhovala vo veci vypočuť
zamestnanca žalovaného Ing. L. O., ktorý sa mal vyjadriť k tomu, akým spôsobom boli dojednávané
rozhodcovské doložky. Nesúhlasila s tvrdením vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, že
navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť obsah VOP, pretože Osobitné zmluvné dojednania, obsahom
ktorých je aj rozhodcovská doložka, žalobca podpísať nemusel, a to bez toho, aby to malo vplyv na
zvyšok poistného vzťahu. Poukázala na rozhodnutie Európskeho Súdneho dvora sp. zn. C-342/13, kde
sa uvádza, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
za každých okolností. Podľa jej názoru dojednaná rozhodcovská doložka za žiadnych okolností nebránila
žalobcovi podať žalobu ako opravný prostriedok, čiže nezbavila spotrebiteľa týchto práv. Žalovaný mal
teda za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne, lebo bola dojednaná individuálne a v danom
prípade neboli porušené ani právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, nebola porušená ani rovnosť
účastníkov v rozhodcovskom konaní.
Čo sa týka obchodných zástupcov, títo absolvovali niekoľko školení u žalovaného práve ohľadom obsahu
Všeobecných poistných podmienok a zmlúv ako uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného. V prípade
úspechu žiadala priznať náhradu trov konania.

Výpoveďou svedka J. L. bolo súdu preukázané, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy vykonával pre
žalovaného sprostredkovateľa a zo strany žalovaného bol vyškolený iba k tomu, ako má vypočítať výšku
poistnej zmluvy + pripoistenie, keby mal klient záujem. Čo sa týka pojmu rozhodcovská doložka, nevedel
v tom čase, čo to znamená ani o tom klientov nepoučoval. On usmernil klientov, kde majú poistnú zmluvu
podpísať. Pred podpisom poistnej zmluvy uviedol klientom, čo zahŕňa poistná zmluva, aké plnenie, na
čo sa vzťahuje a na akú dobu sa uzatvára. Nepoučoval žiadneho klienta ohľadom osobitných zmluvných
dojednaní, konkrétne rozhodcovskej doložky.

Súd si vyžiadal spis rozhodcovského súdu - Arbitrážneho súdu Košice 3C/2069/2012 zo dňa 19.01.2012,
z ktorého zistil, že jeho súčasťou je spisový prehľad, návrh žalovaného smerujúci voči žalobcovi na
začatie konania o zaplatenie 324,92 eur, návrh poistnej zmluvy, poistná zmluva, časť Všeobecných
poistných podmienok, Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, príručku obchodnej služby, oznámenie
o zániku poistenia, potvrdenku o prijatí návrhu rozhodcovským súdom dňa 04.01.2012. V uvedenom
rozhodcovskom spise sa nachádza aj upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom
zo dňa 09.01.2012, rokovací poriadok obsahujúci preambulu a § 1-3, keď pod § 1 je upravené sídlo
rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní, podľa § 2 je upravené predkladanie
písomností a pod § 3 jazyk rozhodcovského konania. Oznámením odporcu o zániku poistenia zo dňa
5.1.2011, žalovaný uviedol žalobcovi, že dňa 27.12.2010, bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu
o zrušenie poistnej zmluvy, a že na základe jeho žiadosti došlo dňa 13.2.2011 k zániku poistenia v
zmysle § 800 OZ, a konečný stav finančného plnenia je taký, že má zaplatiť zostatok dlžného poistného
v sume 151,37 eur, do 7 dní od doručenia tohto oznámenia. V pripojenom rozhodcovskom spise sa
nachádza aj rozhodcovský rozsudok 3C/2069/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bola žalobcovi (J. L.)
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (Rapid life životná poisťovňa a.s. Košice) 181,20 eur a trovy
rozhodcovského konania 324,92 eur. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa
20.6.2013, čo je nepochybné z doručenky. Rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie, že je možné
proti nemu podať odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od jeho doručenia, pri zaplatení súdneho poplatku
za odpor vo výške 72,- eur. V pripojenom rozhodcovskom spise sa však odpor proti rozhodcovskému
rozsudku nenachádza a zároveň žalobca pred súdom sa o podaní odporu proti tomuto rozsudku
ani nezmienil, čím bolo preukázané, že ho nepodal. Naopak uviedol, že potom, čo mu bol doručený
rozhodcovský rozsudok, zvolil si iný postup, ktorý spočíva v podaní návrhu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 10.7.2013.

Na základe písomnej žiadosti o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, adresovanej Národnej
banke Slovenska, Národná banka Slovenska uviedla listom zo dňa 10.10.2012 adresovanom JUDr. I. T.,
P. 6, W., že poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vykonávať svoju činnosť s odbornou
starostlivosťou v záujme svojich klientov a to by malo platiť prednostne aj pri všetkých zmenách v
kalkulácii poistného. Prípadné rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní má vplyv na inkasné náklady
súvisiace s poistením a tým aj na výpočet poistného. Ďalším listom zo dňa 22.11.2013 a adresovaným
JUDr. I. T., P. 6, W. Národná banka Slovenska uviedla, že prípadná dohoda o rozhodcovskom konaní
obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie dlžných pohľadávok z poistnej
zmluvy vplyv na inkasné náklady. Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto
vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb.

Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, bolo súdu preukázané, že takýto
podpísal ako sprostredkovateľ dňa 10.3.2008, tak aj žalobca dňa 10.3.2008, a tento obsahoval potreby
a požiadavky klienta na krytie rizika, ako aj podrobné údaje o sprostredkovateľovi poistenia.

Vyjadrením žalovaného zo dňa 30.6.2015 z čísla listu 234 bolo preukázané, že žiadal zamietnuť žalobcu
s poukazom na novelizáciu Exekučného poriadku, keď za § 243c bol vložený nový § 243d, ktorý
je platný a účinný od 1.1.2015, keď z tohto ustanovenia vyplýva, že právne postavenie účastníkov
tohto súdneho konania sa obnovil odo stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku a žalobca nie je
viazaný povinnosťou založenou mu rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok mu
rozhodcovským rozsudkom priznaný. Podľa tohto zákonného ustanovenia, aktuálne právne postavenie
účastníkov tohto konania sa ani v dôsledku prípadného meritórneho rozhodnutia súdu v tomto konaní
nijak následne nemôže zmeniť.
K tomuto sa rozsiahle písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalobcu svojím podaním zo dňa
11.9.2015 a uviedol, že s ním nesúhlasí , lebo právny záujem na prejednaní a rozhodnutí predmetnej
veci je naďalej daný aj po novelizácii Exekučného poriadku, keď na strane žalobcu je daný tým, že

všeobecný súd rieši spornú otázku o tom, či je žalovanému zaviazaný na určité plnenie alebo nie, ďalej,
že si odporca znova neuplatní svoj nárok na rozhodcovskom súde, keďže bez konečného rozhodnutia
by bola rozhodcovská doložka naďalej platnou. V prípade meritórneho rozhodnutia súdu v predmetnej
veci, žalovaný nebude môcť uplatniť svoje práva na rozhodcovskom súde.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 (ďalej aj „ OZ “), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym
základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej
únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva
v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z
rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania,
ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon
vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych
nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže
podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods.
l zákona o rozhodcovskom konaní.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou
včasnosti podania návrhu žalobcom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa
20.6.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu súdu dňa
10.7.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá by mala
predstavovať odpor žalobcu proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon žalobca ani neuviedol, že
by ho podal. V konaní bolo nepochybne preukázané výpoveďou žalobcu, ale aj postojom žalovaného
v konaní, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. 4470200002 zo dňa 10.3.2008, pričom
žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom - fyzickou
osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Základom tohto sporu bolo
posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných
zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom
formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné
bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako
to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V
danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto nemožno súhlasiť s názorom

žalovaného prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne
dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.
Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v
podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto
situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že
súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci
nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV.
týchto Všeobecných poistných podmienok, a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa - žalobcu, ktorý toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol.
O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal
spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu
vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z
nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní.
Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobcu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom
na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Súd
ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach
Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo
3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že
spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov
výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru
o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej
súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že
v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej
medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, nemožno
prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako
osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok
tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje
záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní navrhovateľa
ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to,
že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok
a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej
podmienke. Z výpovede žalobcu niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo bez toho, aby
tomu predchádzalo bližšie poučenie zo strany sprostredkovateľa, ktorý mal podrobne vysvetliť žalobcovi,
čo je obsahom poistnej zmluvy a svedok J. L., brat žalobcu, potvrdil súdu, že poučil žalobcu iba o
obsahu zmluvy, teda čoho sa poistenie týka, na akú dobu ho uzatvára, koľko bude mesačne platiť a
kde má podpísať poistnú zmluvu na koľkých miestach. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch jeho

zamestnanca Ing. L. O., pretože ho nepovažoval za podstatný, nakoľko ako zamestnanec žalovaného
by vypovedal v prospech žalovaného a z výpovedí sprostredkovateľov v týchto konaniach jednoznačne
vyplynulo, že neboli školení žalovaným na to, aby poučovali klientov o Osobitných zmluvných dojednaní
pod č. 01/2007, čo platí aj v prípade podpisov na Zázname o požiadavkách a potrebách klienta zo
dňa 10.3.2008. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi - žalobcovi odňaté právo
zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila
uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým
došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1
písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú
doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka
obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných
zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov.

Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného v tom, že návrh nemá zákonom požadované
náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods. 3
O.S.P., čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa sleduje, je
podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.S.P., teda označenie účastníkov,
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a je zrejmé, čoho sa žalobca domáha.

K rozsiahlemu písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.6.2015 z čísla listu 234, v ktorom má za to,
že je dôvod na zamietnutie žaloby pre novelizáciu Exekučného poriadku, a to § 243d ExP, súd s týmto
jeho názorom sa nestotožňuje, že touto novelizáciou je daný dôvod na zamietnutie žaloby, lebo prijatím
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, z ktorého vzišla aj novela Exekučného poriadku, malo v prvom rade za cieľ predísť takému
postupu dodávateľom, ako bol uplatnený v prejednávanom prípade a teda postupu, pri ktorom dodávateľ
získava vykonateľný exekučný titul na neexistujúcu pohľadávku prostredníctvom ním vybraného alebo
dokonca vlastného rozhodcovského súdu a mimo kontroly štátu a princípu ochrany spotrebiteľa.
Ustanovenie § 243d odsek 1 ExP malo za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli „dané na
výkon“ nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Rovnako ako v prípade
naďalej na staré veci použiteľný § 45 ZoRK - teda účinkom zákonného ustanovenia ja prelomenie
materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prelomenie materiálnej (nie
formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je možné vo veci nanovo konať
a rozhodnúť - jediná zmena je fórum, keďže po novom môžu vo veciach rozhodovať iba licencované
súdy - teda aby nešlo o zrušenie rozhodcovských rozsudkov z dôvodov, pre ktoré v konaní pokračuje
súd. Pokiaľ ide o účinky rozhodcovských rozsudkov, tieto sú dané len medzi účastníkmi konania a §
159 odsek 2 O.S.P. sa nepoužije. V žiadnom prípade nebolo cieľom uvedeného ustanovenia ani zákona
spotrebiteľskej arbitráži poškodiť spotrebiteľa tým, že tento sa nedomôže nákladov vynaložených na
dôvodné bránenie svojich práv a právom chránených záujmov.

Žalobca je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože ako
spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní mala plný
úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur,
podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného
zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.S.P., a priznal ich žalobcovi úspešnému v
konaní, ktorý si ich uplatnil v celkovej sume 205,68 eur, nakoľko ho v konaní zastupovala právna
zástupkyňa JUDr. Lucia Čavojská, a to do 3.9.2014, kedy táto právna zástupkyňa vypovedala plnú moc
na zastupovanie v konaní v súlade s § 33b, ods. 1, písm. c) OZ, číslo listu 207. Za obdobie od podania
návrhu do 3.9.2014 si uplatnila trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004
Z. z., za 3 úkony právnej pomoci, 2 x po 60,07 eur (prevzatie, príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1,
písm. a), podanie návrhu na súd dňa 30.9.2013 podľa § 13a ods. 1, písm. c), 1 x po 61,88 eur (vyjadrenie

zo dňa 17.2.2014 podľa § 13a ods. 1, písm. c)), 3 x náhrada režijného paušálu 2 x po 7,81 eur a 1 x po
8,04 eur, spolu 23,66 eur, ktoré trovy konania je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1 O.S.P., zaplatiť
na účet právnej zástupkyni, ktorý má vedený v mBank, č. ú. 520700-4203216221/8360, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu súd nepriznal náhradu trov konania aj keď bol žalobca
úspešný, lebo si ich neuplatnil, pred rozhodnutím vo veci samej sa ich vzdal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.