Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/462/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202083
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913202083.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.
o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., Pajštúnska 5, 851
01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. I. XXX, XXX XX
M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Nám Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,

sosídlomJ.Kráľa5/A,98401Lučenec,vkonaníozaplatenie1253,15€sprísl.,oodvolanínavrhovateľa
a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
9C/52/2013-74 zo dňa 08. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O

trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok
(ďalej v texte len OSP) tak, že odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva a zároveň zaviazal
navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 191,31 € na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
zistil, že odporkyňa uzavrela dňa 21. 03. 2008 s právnym predchodcom navrhovateľa - s VÚB, a. s.,
Bratislava Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka(ďalej
aj Zmluva), na základe ktorej VÚB, a. s. poskytla odporkyni úver vo výške 750,20 € (22 600,- Sk).
VÚB, a. s. postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy na navrhovateľa na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 08. 12. 2011, kde predmetom postúpenia bol zostatok pohľadávky v celkovej výške 1

303,15 €, ktorej splatnosť nastala dňa 27. 02. 2009 tak ako to vyplýva z prílohy č. 1 Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 08. 12. 2011. Oznámením o vstupe do konania zo dňa 07. 03. 2013 vstúpilo do
konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove ako vedľajší účastník
na strane odporkyne. V podaní zo dňa 26. 03. 2013 vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne
námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa, pričom poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ
došlo k uzatvoreniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ide o neplatný právny

úkon, keďže tento odporuje dobrým mravom a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že Zmluva o poskytnutí
spotrebného úveru zo dňa 21. 03. 2008 bola síce uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporkyňou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak jedná sa jednoznačne o zmluvu,
ktorá je svojím charakterom zmluva spotrebiteľská podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže na

jednej strane ju uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnostia na strane druhej odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd uviedol, že
Zmluva nestratila charakter spotrebiteľskej zmluvy ani vtedy, keď bola uzavretá v zmysle Obchodného

zákonníka, pričom prednostne treba pri výklade Zmluvy použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, v
danom prípade vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ustanovenia § 101 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Vo vzťahu k Dohode o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 06. 06. 2012 okresný

súd uviedol, že vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
preto je podľa názoru okresného súdu potrebné aj na bezprostredne na túto Zmluvu nadväzujúci
právny úkon uznania dlhu posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a zisťovať či pri uzatváraní Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nedošlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá by bola
v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá bola spôsobilá podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že v čl. 8 Smernice

Rady a EP 2005/29 obchodná praktika sa považuje za agresívnu ak podstatne zhoršuje alebo je
spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
produktu a tým zapríčini, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie vo vzťahu k obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil. Okresný súd ďalej konštatoval, že aj keď bola odporkyňa v konaní nečinná vychádzal pri
rozhodovaní aj z okolností, za ktorých odporkyňa podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku, pretože nečinnosť odporkyne neznamená, že túto Dohodu ako právny úkon nie je
možné podrobiť súdnej kontrole podľa predpisov spotrebiteľského práva. Na základe Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo podľa názoru okresného súdu jednoznačne k zhoršeniu
postavenia odporkyne - spotrebiteľa, keďže v prípade platnosti tohto právneho úkonu by došlo k
predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov, pričom bez podpisu uznania záväzku by v čase podania návrhu

navrhovateľom bol nárok navrhovateľa jednoznačne premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe,keďžekomeškaniuodporkynesosplácanímúverudošloužvroku2009anávrhbolnasúdpodaný
v roku 2013. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v situácii,
keď ide v čase uplatnenia práva o právo premlčané treba obzvlášť prísne (vzhľadom k tomu, že sa jedná
o spotrebiteľský právny vzťah) hodnotiť právne úkony, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnej strany. V uvedenej súvislosti okresný súd zdôraznil, že aj v prípade nečinnosti odporkyne -
spotrebiteľa musí navrhovateľ preukázať, že pri uzatváraní Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku konal s náležitou odbornou starostlivosťou, ďalej že odporkyňa podpísala uznanie
dlhu s plným vedomím následkov tohto právneho úkonu a že navrhovateľ sa pri uzatváraní Dohody
nedopustil nekalej obchodnej praktiky. Ako nekalú obchodnú praktiku je podľa názoru okresného súdu

potrebné vyhodnotiť aj umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 Dohody s názvom
„Forma splatenia záväzku“, pretože celý predchádzajúci text tohto bodu nemá súvislosť s vyhlásením
odporkyne o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto skutočnosť podľa názoru okresného
súdu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu ku
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od

dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi a zodpovedá čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej
zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činností. Aj táto skutočnosť sa javila okresnému súdu tak,
že Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku vyhodnotil v konečnom dôsledku ako
vyhotovenúzapoužitianekalejobchodnejpraktikyanáslednevzmyslecitovanejsmerniceakoneplatnú.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku tiež uviedol, že navrhovateľ počas
konania nenavrhol žiaden taký dôkaz, ktorým by preukázal, že jeho pracovníci pri podpise Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku postupovali s náležitou odbornou starostlivosťou a
že odporkyni pri podpise Dohody bolo vysvetlené o čo ide, aké právne následky má podpis takejto
Dohody, že dôjde k zhoršeniu jej postavenia a že ide o premlčaný dlh, ktorý sa podpisom uznania dlhu

bude môcť znovu súdne vymáhať, napriek tomu, že všetky tieto povinnosti vyplývajú pre navrhovateľa
zo spotrebiteľského práva, ktoré je upravené jednak v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ale aj
v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa tejto oblasti práva. V uvedenej súvislosti poukázal
okresný súd na to, že samotné koncipovanie Dohody nasvedčuje tomu, že predmetom dohody by
mala byť dohoda o splátkach dlhu. Uznanie dlhu je zakomponované až do ďalších ustanovení Dohody,

pričom prehlásenie odporkyne, že má vedomosť o premlčaní dlhu je skryté v texte, ktorý sa týka
zmluvných dojednaní súvisiacich so splátkovým kalendárom. Podľa názoru okresného súdu Dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola uzavretá zo strany navrhovateľa za pomoci
nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, ktorénavrhovateľ využíva pri uzatváraní takejto dohody, preto okresný súd vyhodnotil Dohodu ako neplatnú
zo všetkých horeuvedených dôvodov a to najmä pre jej rozpor s dobrými mravmi s prihliadnutím k tomu,
akým spôsobom sa navrhovateľ snažil dosiahnuť súdne vymáhanie pohľadávky s poukazom na cieľ

navrhovateľamaximalizovaťsvojziskbezohľadunavšeobecnúzásadudobrejvieryačestnejobchodnej
praxe. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že Dohodu
považuje za neplatný právny úkon, čo znamená, že na jej základe nedošlo k plynutiu novej 10-ročnej
premlčacej doby v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že navrhovateľ podal návrh
na začatie konania na súd po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho

zákonníka, keďže splatnosť úveru nastala dňa 27. 02. 2009 a navrhovateľ podal návrh na súd dňa
20. 02. 2013. Okresný súd v uvedenej súvislosti uviedol, že na posúdenie premlčania aplikoval ust. §
101 Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že Zmluva medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, pretože vzhľadom na spotrebiteľskú povahu
Zmluvy je potrebné na premlčanie aplikovať pre spotrebiteľa vyhovujúcejšiu právnu úpravu premlčania
obsiahnutú v Občianskom zákonníku.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 15. 05. 2013 navrhovateľ odvolal
a v podaní zo dňa 15. 5. 2013 sa do výroku o trovách konania odvolal aj vedľajší účastník na strane
odporkyne.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že v zákonnej lehote podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Uviedol, že dňa 06. 06. 2012
odporkyňa podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom
ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru
č. XXXXLCLXXXXXXXX (uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s., a odporkyňou dňa

21. 03. 2008) vo výške 695,49 € s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok.
Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany
dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým
spojených. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na čl. 3 bod 3.1 Dohody, v ktorom je podľa

jeho názoru jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Osoby uvedené v bode 1. 2 alebo 1.3
tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Obsahom Dohody
je uznanie dlhu zo strany odporkyne ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom
právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej
doby čo podľa navrhovateľa znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou

a následne začne plynúť nová 10- ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Navrhovateľ v
odvolaní ďalej poukázal na to, že dlh, ktorý odporkyňa uznala nebol v čase podpisu Dohody premlčaný.
Okresnému súdu vytkol, že v odôvodnení rozsudku uviedol, že k omeškaniu došlo dňa 27. 02. 2009
kedy nastala splatnosť úveru. Podľa názoru navrhovateľa súd vychádzal z nepreukázaných skutočností.
Poukázal na fakt, že právny predchodca navrhovateľa - postupca a rovnako ani navrhovateľ nijakým

spôsobom neukončili záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom a odporkyňou, nakoľko
nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a zo strany navrhovateľa nebola Zmluva vypovedaná,
pričom nedošlo ani k odstúpeniu od zmluvy resp. navrhovateľ a ani postupca pohľadávky takýmto
dokladom nedisponujú. Vzhľadom na uvedené nemohol mať súd podľa názoru navrhovateľa ukončenie
Zmluvy a splatnosť pohľadávky za preukázané a teda mal nárok navrhovateľa posudzovať s poukazom

na ust. § 103 Občianskeho zákonníka, keďže zo zmluvy je nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na
plnení v splátkach. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že splatnosť poslednej splátky úveru nastala dňa
20. 04. 2011 a Dohoda bola podpísaná dňa 06. 06. 2012. Následne mal podľa názoru navrhovateľa
okresný súd aplikovať ust. § 103 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi priznať prinajmenšom
splátky, ktoré v čase uznania a podpisu Dohody neboli premlčané (počnúc splátkou splatnou ku dňu

20. 06. 2009). Zdôraznil, že aj napriek vyššie uvedenému zastáva názor, že v danom prípade došlo
podpisom Dohody k nespochybniteľnému uznaniu dlhu vo výške 695,49 € s prísl., čím nastali právne
účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Uznanie
premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané
na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a

začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza podľa navrhovateľa bez ohľadu na to, či
dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Zároveň je však potrebné poukázať na ust. čl.
3 bod 3.1 Dohody, v ktorom odporkyňa potvrdila svoju vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu, čo
podľa navrhovateľa znamená, že v danom prípade nastali účinky ustanovenia § 558 Občianskehozákonníka aj vtedy ak by ku dňu podpisu Dohody bola pohľadávka navrhovateľa považovaná za
premlčanú, pretože právna úprava obsiahnutá v ust. § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť
toho kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase

uznania trval. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že odporkyňa sama žiadala o možnosť splácať dlžnú
sumu v splátkach, keďže nebola schopná uhradiť dlžnú sumu naraz. Práve navrhovateľ jej umožnil
splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach, čo znamená, že sa snažil v záujme odporkyne predísť
súdnemu konaniu. Podľa navrhovateľa odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody,
svojím podpisom existujúci záväzok uznala a vyjadrila tak svoju vedomosť o premlčaní dlhu. K podpisu

Dohody nebola odporkyňa žiadnym spôsobom donútená, uzavretím predmetnej Dohody nedošlo k
zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa, ale práve naopak, navrhovateľ poskytol odporkyni možnosť
plniť už existujúci splatný záväzok, s splnením ktorého sa odporkyňa dostala do omeškania, v splátkach.
Takáto forma Dohody nie je podľa názoru navrhovateľa ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné
hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je podľa
názoru navrhovateľa zrejmé ako dospel okresný súd k záveru, že Dohoda o uzavretí splátkového

kalendára a o uznaní záväzku bola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky. Navrhovateľ v
odvolaní okresnému súdu vytkol spôsob vyhodnotenia dôkazov, keď okresný súd neprihliadol na to, že
odporkyňa sa dohodla s veriteľom na splátkach a zároveň uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi.
Vo vzťahu k trovám konania navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný
na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože vedľajší účastník - združenie na

ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom
právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na dôvodovú k zákonu č.
384/2008 Z. z., podľa ktorej cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu
spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na
ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov.

Podľa názoru navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú
pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný.
Uviedol, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a
to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na

priznanie trov konania. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o
vstupe do konania nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, ale len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Podľa názoru navrhovateľa len na základe
skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je
možné pripraviť sa na zastupovanie v tej-ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a

prevzatie právneho zastúpenia. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že vedľajší účastník viaceré procesné
podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet
konania. Poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Košiciach,
v Prešove, v Nitre a v Žiline, ktorými chcel podporiť svoj právny názor, v zmysle ktorého by súd
nemal priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 142

OSP, kde nevyhnutnou podmienkou priznania náhrady trov konania je účelnosť vynaložených trov
konania. Podľa názoru navrhovateľa trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ v odvolaní navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 zmenil tak, že vyhovie
návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu, resp. aby v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho

poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil voči odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, aby mu
spoločne a nerozdielne nahradili trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom a v odvolacom konaní,
pričom trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní si uplatnil vo výške 83,06 € s DPH.

Vedľajší účastník na strane odporkyne v odvolaní zo dňa 15. 05. 2013 namietal, že súd mu síce priznal
náhradu trov právneho zastúpenia, ale v nižšej sume oproti tomu ako si ju uplatnil. Uviedol, že pokiaľ
súd vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov konania iba z hodnoty sporu 645,49 € tak nevidí na takýto
postup žiadny vecne objektívny dôvod, pretože hodnotu sporu určil svojím žalobným petitom samotný
navrhovateľ vo výške 1 253,15 €. Uviedol, že prax potvrdzuje, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc

spotrebiteľom umožňuje združeniam na ochranu spotrebiteľov práve inštitút vedľajšieho účastníctva,
pretože spotrebiteľ často nevyhľadá ani advokáta ani združenie a ak áno tak len výnimočne. Pokiaľ
navrhovateľ vedľajšiemu účastníkovi vytýka, že v súdnych konaniach iba vznáša námietku premlčania,
tak považuje za potrebné uviesť, že súčasná právna úprava neumožňuje súdu prihliadať na premlčanieex offo, preto to musí robiť združenie na ochranu spotrebiteľov, preto združenie v každom spore,
v ktorom navrhovateľ žaluje premlčaný nárok vznáša námietku premlčania. Uviedol, že o dôvodnosti
priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 OSP, ktoré bolo s

účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z .z. navrhovaná právna
úprava má dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktami Európskej únie
aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov najmä vo sfére ochrany pred
diskrimináciou alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. V týchto prípadoch sú osobitnými

predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou, zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní. Uviedol, že novelizovanú právnu úpravu zohľadňuje aj rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09 Deutsche Energihandels- und Beratungsgesellschaft mbH proti
Spolkovej republike Nemecko. Poukázal tiež na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, v Žiline, v
Banskej Bystrici, v Košiciach a v Prešove, ktorými chcel poukázať na správnosť jeho právneho názoru na

trovy vedľajšieho účastníka. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného
súdu o trovách vedľajšieho účastníka zmenil tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 277, 08 € a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 38,52 €.

V podaní zo dňa 07. 06. 2013 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k odvolaniu navrhovateľa
a v odvolaní uviedol, že osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú
zásadu zmluvnej autonómie, vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu (spotrebiteľa ), ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb (dodávateľmi), ktorí stále častejšie na trhu vystupujú v monopolnom postavení

resp. konajú v rámci kartelových dohôd. V uvedenom rámci je podľa názoru vedľajšieho účastníka
potrebné pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane
spotrebiteľa vychádzať z teórie výhodnosti, ktorá v každom konkrétnom prípade vždy odôvodňuje
preferenčnépoužitietýchzákonnýchustanovení,ktorésúnaprospechspotrebiteľa.PokiaľideoDohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 06. 06. 2012, vedľajší účastník na strane

odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že ide o formulár, ktorý vopred pripravil
navrhovateľ ako veriteľ pre žalovaného spotrebiteľa ako dlžníka prípadne pre osobu pristupujúcu k
záväzku, pričom dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah tohto formulára. Právny
predchodca navrhovateľa - Všeobecná úverová banka, a. s., v právnom postavení dodávateľa
uzatvorila so žalovaným spotrebiteľom dňa 21. 03. 2008 Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru.

Podľa prílohy č. 1 ku Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2011 došlo dňa 27. 02. 2009 k
vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky. Pokiaľ sa navrhovateľ teraz snaží túto zrejmú skutočnosť
spochybňovať, tak takéto tvrdenie popierajúce realitu je treba považovať za zjavne účelové, odporujúce
vykonanému dokazovaniu a sledujúce výlučne dosiahnutie úspechu v predmetnom spore. Zdôraznil,
že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej

zmluve akcesorickým právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania
uzatvára navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Akékoľvek
argumentačné snahy navrhovateľa o spochybňovanie vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu
sú podľa vedľajšieho účastníka iba jeho účelovou snahou vyhnúť sa tomu, aby bol navrhovateľ v
rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv považovaný za dodávateľa -

teda, aby sa navrhovateľ vyhol tomu, aby súd podrobil Dohodu kontrole podľa príslušných ustanovení
spotrebiteľských právnych predpisov. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej
uviedol, že navrhovateľ bol pri uzatváraní Dohody bez akýchkoľvek pochybností v postavení dodávateľa,
preto musí súd Dohodu (rovnako ako každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvára v
pozícii dodávateľa so spotrebiteľom) podrobiť kontrole pri náležitej aplikácii spotrebiteľských právnych

predpisov. Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa tiež uviedol,
že Dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania
dlhu a rozhodcovskú doložku. Navyše, uzavretie Dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4
ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní
Dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, pričom zo strany navrhovateľa boli pri

uzatváraní Dohody použité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Neprijateľnosť
zmluvnej podmienky predĺženia premlčacej doby formou uznania dlhu odôvodnil vedľajší účastník na
strene odporkyne tým, že predĺženie premlčacej doby umožňuje navrhovateľovi účelové kapitalizovanie
pohľadávky nárastom príslušenstva v dôsledku plynutia času, následnú kvalifikáciu príslušenstvapohľadávky ako súčasť uplatnenej istiny a tiež to, že drvivá väčšina priemerných spotrebiteľov už
v čase uplatnenia pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými dokumentmi o uplatnenej pohľadávke,
čím teoreticky stráca možnosť brániť sa napr. preukázaním splnenia resp. čiastočného splnenia dlhu.

Predĺženie premlčacej doby navrhovateľ odvodzuje od ust. § 558 Občianskeho zákonníka resp. od ust.
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím chce získať výhodu právnej domnienky existencie dlhu v čase
uznania a uľahčiť si tak pozíciu v súdnom spore tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku
v čase uznania. Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej
uviedol, že navrhovateľ vo formulárových dohodách necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky

v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul t. j. suma dlhu (istiny) je
vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným právnym titulom. Návrh na uzavretie formulára
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádza od spotrebiteľa napriek
tomu, že navrhovateľ sa snaží tvrdiť opak. Konanie žalovaného spotrebiteľa je vždy iba reakciou na
predchádzajúcuaktivituzostranyinkasnejspoločnostinavrhovateľa.Navrhovateľprostredníctvom siete
svojich zamestnancov navštevuje alebo telefonicky, resp. emailom kontaktuje dlžníkov, ručiteľov a

ich rodinných príslušníkov s tým, že osloveným osobám ponúka splátkový kalendár, ktorý im má
pomôcť vyhnúť sa exekučnému vymáhaniu pohľadávky. V skutočnosti im pod zámienkou uzavretia
splátkového kalendára predkladá dohodu o uznaní dlhu, ktorej významu a zamýšľaným právnym
dôsledkom oslovené osoby nerozumejú. Spotrebiteľ chce splátky, avšak musí podpísať celý formulár,
pričom ani netuší význam toho čo podpisuje. Uzavretie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi

v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody nie sú dodržané
princípydobromyseľnosti,čestnostianavrhovateľomjevyužívanýomylalesťvsnahedosiahnuťuznanie
premlčaného záväzku spotrebiteľom resp. dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Pokiaľ ide o trovy
vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že o dôvodnosti
priznania jeho trov svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 OSP, pričom poukázal na dôvodovú správu k

zákonu č. 332/2011 Z. z. a na nálezy Ústavného súdu SR napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV.
ÚS 147/08 a II. ÚS 122/09. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu ako dôvodný a správny potvrdil a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho
konania vedľajšieho účastníka v celkovej výške 69,22 €.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa
a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že rozsudok okresného súdu nie je vecne správny, pretože pri
posúdení námietky premlčania uplatneného nároku navrhovateľa vznesenej vedľajším účastníkom na
strane odporkyne okresný súd vec nesprávne právne posúdil. V odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku okresný súd správne uviedol, že Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporkyňou má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže ju

na jednej strane uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na
strane druhej odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd ďalej správne
konštatoval, že charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle

Obchodného zákonníka, nesprávne však aplikoval na vznesenú námietku premlčania ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčaní, konkrétne ust. § 101 Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný
zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným
zákonníkom má povahu vzťahu všeobecného predpisu lex generalis a osobitného právneho predpisu
lex specialis. Inštitút premlčania je komplexne upravený v Obchodnom zákonníku (§ 387 až 408), preto

pri Zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka je potrebné na posúdenie premlčania aplikovať
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 397). Úprava premlčania nie je otázkou, ktorá smeruje
k ochrane spotrebiteľa; odlišne upravená dĺžka premlčacej doby v Občianskom a v Obchodnom
zákonníku je len výsledkom rozdielnych legislatívnych procesov, z ktorých žiadny nesmeruje k ochrane
slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom zmluvným stranám rovnako, preto

z komplexnej právnej úpravy premlčania obsiahnutej tak v Občianskom ako aj v Obchodnom zákonníku
nemožnopovažovaťlenniektoréustanoveniazavýhodnejšieprespotrebiteľa.Akbysúdprijalargument,
že pre spotrebiteľa je výhodnejšia právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku,
pretože tam upravená všeobecná premlčacia doba je oproti všeobecnej premlčacej dobe upravenej vObchodnom zákonníku kratšia, mohlo by ísť o výhodu spotrebiteľa len v tom prípade, keď je spotrebiteľ
v postavení dlžníka. Keby bol spotrebiteľ v postavení veriteľa potom by logicky kratšia premlčacia doba
jeho výhodou nebola. V zmysle čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách za ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa treba považovať také,
ktoré chránia slabšiu zmluvnú stranu proti silnejšej, t. j. také, ktoré upravujú vzťah dvoch subjektov
vo výrazne nerovnovážnom postavení. Musí ísť teda o také ustanovenia, ktoré boli prijaté priamo na
ochranu spotrebiteľa, alebo ustanovenia, ktorých charakter je taký, že zámerným spôsobom chránia
slabšiu zmluvnú stranu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. 02. 2010 sp. zn. 32Cdo

3337/2009). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ Obchodný zákonník v ustanovení § 387 až 408 obsahuje
kogentnú a ucelenú právnu úpravu premlčania, tak na vzťahy vymedzené v ust. § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka (čo je aj tento prípad) je potrebné pri posúdení premlčania uplatnených nárokov
aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie (§ 397), pretože právna
úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku nebola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie
konštatujúc, že právne posúdenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa
06. 06. 2012 okresným súdom je správne a v tomto smere mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie.
Okresný súd však nesprávne, tak ako bolo vyššie konštatované, posúdil premlčanie, nakoľko nesprávne

aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu
uzavretú podľa Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje komplexnú úpravu premlčania týkajúcu sa
obchodných záväzkových vzťahov (absolútnych obchodov).

Úlohou okresného súdu bude preto v rámci ďalšieho konania (s prihliadnutím k tomu, že odvolacie

námietky navrhovateľa týkajúce sa splatnosti pohľadávky sú vzhľadom na jeho tvrdenie v žalobe, že
postupcaodstúpilodZmluvyneopodstatnené)prisprávnejaplikáciipríslušnýchustanoveníObchodného
zákonníka upravujúcich premlčanie ( § 397) opätovne posúdiť, či je nárok navrhovateľa uplatnený v
žalobe premlčaný alebo nie a následne pokiaľ okresný súd dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa
premlčaný nie je, bude úlohou okresného súdu vysporiadať sa s tým, či si navrhovateľ uplatňuje nárok

na zaplatenie sumy 1 253,15 € spolu s vyčísleným úrokom z omeškania za obdobie od 09. 12. 2011
do 30. 08. 2012 v sume 46,53 € a ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 645,49 € od
31. 08. 2012 do zaplatenia dôvodne alebo nie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne okresný súd podľa
ust. § 224 ods. 3 OSP aj o trovách odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady trov
konania zohľadní okresný súd sumu predmetu konania, do ktorej je zahrnuté aj vyčíslené príslušenstvo,

ktoré je vo vyčíslenej podobe potrebné zahrnúť do základu pre výpočet súdneho poplatku v zmysle §
7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platom
znení, preto nie je dôvod vyčíslené príslušenstvo vyňať zo základu pre výpočet tarifnej odmeny podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.