Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200623
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a

členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: D. E., bytom N. XX,
L., právne zastúpeného: JUDr. Tibor Bacsó, advokát so sídlom Žriedlova 28, Košice, proti žalovanému:
Okresný úrad Svidník, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Sov. Hrdinov 102, Svidník, o preskúmanie
zákonnosti oznámenia žalovaného číslo: OU-SK-PLO-2013/00104-7 zo dňa 23.12.2013, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/41/2014-40 zo dňa 05.06.2015, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/41/2014-40 zo dňa 05.

júna 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného číslo: OU-SK-PLO-2013/00104-7 zo dňa 23.
decembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 518,76 eura a iné trovy
konania v sume 140 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Jaroslava Martiňuka, Branisková 7,
Košice, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom č.k.
3S/41/2014-40 zo dňa 05.06.2015 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)

zamietol žalobu proti oznámeniu žalovaného číslo: OU-SK-PLO-2013/00104-7 zo dňa 23.12.2013,
ktorým žalovaný podľa § 28 ods. 6 písm. i/ a ods. 8 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 274/2009 Z.z.“) oznámil žalobcovi vyškrtnutie zo
zoznamu členov poľovníckej stráže z dôvodu, že o to požiadal užívateľ poľovného revíru. O trovách
konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods.1 OSP tak, že náhradu trov konania účastníkom
konania nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žiadosťou zo dňa 16.12.2013, doručenou žalovanému

dňa 17.12.2013 pod evidenčným číslom 2013/000235, podalo Poľovnícke združenie Jasenov so sídlom
v Pstrinej (ďalej len ,,PZ Jasenov“) žiadosť o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže.
Z uvedeného dôvodu bolo podľa § 28 ods. 6 písm. i/ zákona č. 274/2009 Z.z. povinnosťou žalovaného
žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže vyškrtnúť. Podľa krajského súdu sa na konanie podľa §
28 v zmysle ust. § 79 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ zákona č. 274/2009 Z.z. nevzťahuje zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“).
Oznámenie má len evidenčný charakter, preto žalobca nedôvodne namietal porušenie zásad správneho

konania, tým že nebol upovedomený o začatí správneho konania, že mu boli odňaté procesné práva
účastníka správneho konania a že oznámenie nemá náležitosti správneho rozhodnutia. Zo žiadnych
ustanovení zákona v tomto prípade pre správny orgán nevyplýva povinnosť skúmať, či boli splnené
podmienkyvsúvislostisodvolanímžalobcuakočlenapoľovníckejstráže,t.j.čitakéhorozhodnutieprijalariadne zvolaná a uskutočnená členská schôdza. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k
ods. 1 OSP, tak že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov
konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom v
odôvodnení odvolania zopakoval žalobné námietky. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť
napadnutého rozhodnutia. Nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo podľa žalobcu
nevysporiadanie sa s tým, či žiadosť užívateľa poľovného revíru o vyškrtnutie zo zoznamu je relevantná,

t.j. či obsahuje dôkaz preukazujúci, že členská schôdza PZ Jasenov odvolala žalobcu ako člena
poľovníckej stráže. Medzi základné práva patrí možnosť každého aspoň raz sa vyjadriť k veci, pokiaľ sa
o jeho právach a povinnostiach koná a rozhoduje s konečnou platnosťou bez možnosti podania riadneho
opravného prostriedku. Podľa názoru žalobcu vylúčenie aplikácie správneho poriadku neznamená, že
konanie pred žalovaným správnym orgánom môže byť v rozpore so všeobecne platnými právnymi
zásadami a princípmi, z ktorých vychádza i správny poriadok. Žalobca považuje za nesprávny právny

názor krajského súdu o evidenčnom charaktere preskúmavaného oznámenia. Ak krajský súd vyškrtnutie
zo zoznamu nepovažuje za rozhodnutie, ktorým sa rozhodovalo o právach a povinnostiach žalobcu,
v takom prípade nemal žalobu zamietnuť, ale konanie o žalobe zastaviť. Pokiaľ žalobu zamietol,
potom výrok rozsudku krajského súdu je vo vzťahu k jeho odôvodneniu rozporný, čo je dôvodom na
jeho zrušenie. Vyškrtnutie člena poľovníckej stráže zo zoznamu žalobca považuje za konštitutívne

rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko podľa § 28 ods. 8 tretej vety zákona č. 247/2009 Z.z.
proti vyškrtnutiu zo zoznamu nie je možné sa odvolať. Označené ustanovenie predpokladá vydanie
rozhodnutia o vyškrtnutí zo zoznamu, lebo v inom prípade by premisa zákonodarcu o nemožnosti
podať odvolanie v právnej úprave nemala opodstatnenie. Právo podať odvolanie sa spája výlučne s
rozhodnutím ako individuálnym aktom aplikácie práva. Podľa § 28 ods. 8 prvej vety zákona č. 247/2009

Z.z. činnosť člena poľovníckej stráže sa skončí dňom doručenia oznámenia o vyškrtnutí zo zoznamu.
Tedaažokamihomdoručeniarozhodnutiaovyškrtnutísameniaprávnepomeryčlenapoľovníckejstráže,
t.j. zaniká jeho činnosť. Zákon v tomto prípade zánik činnosti člena poľovníckej stráže spája výlučne s
doručením oznámenia, ktorému pripisuje významné konštitutívne účinky. Pokiaľ by žalovaný nevyhotovil
a následne nedoručil oznámenie o vyškrtnutí žalobcovi, žalobca by bol v celom rozsahu oprávnený

vykonávať činnosť člena poľovníckej stráže a to aj napriek tomu, ak by tu existovala žiadosť zo strany
užívateľa poľovného revíru na jeho vyškrtnutie zo zoznamu. Hlavnou úlohou činnosti poľovníckej stráže
je podľa žalobcu ochrana poľovníctva, ktorá sa vykonáva vo verejnom záujme, z uvedených dôvodov
správny orgán má vždy možnosť voľnej úvahy, či dá prednosť vyškrtnutiu člena poľovníckej stráže pred
ochranou verejných záujmov. I keď žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu o vyškrtnutí zo

zoznamu nebolo vydané v konaní podľa správneho poriadku, jedná sa o vrchnostenský akt správneho
orgánu, ktorý zasahuje do práv žalobcu. Žalobca považuje za nesprávny aj názor, že žalovaný je bez
ďalšieho viazaný žiadosťou užívateľa poľovného revíru o vyškrtnutie člena poľovníckej stráže. Žalobca
trvá na tom, že žiadosť užívateľa o vyškrtnutie musí byť riadna čo v konkrétnom prípade znamená,
že musí ísť o účinný prejav vôle právnickej osoby - PZ Jasenov. Za taký nemožno považovať to, ak

predmetnú žiadosť podá a podpíše len predseda PZ Jasenov ako štatutárny orgán právnickej osoby,
pretože podľa Stanov PZ Jasenov odvolávanie člena poľovníckej stráže patrí do výlučnej kompetencie
členskejschôdzePZJasenov.Riadnažiadosťužívateľapoľovnéhorevíruovyškrtnutiečlenapoľovníckej
strážemáobsahovaťlistinupreukazujúcuvôľuprávnickejosobyvpodoberozhodnutiačlenskejschôdze.
Žalobcu ako člena poľovníckej stráže členská schôdza PZ Jasenov nikdy neodvolala, nevyplýva to

ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ani zo žiadosti užívateľa poľovného
revíru PZ Jasenov. Neexistencia rozhodnutia členskej schôdze o odvolaní člena poľovníckej stráže
znamená, že poľovnícke združenie ako užívateľ poľovného revíru neprejavilo relevantnú vôľu, ktorá je
nevyhnutná k právnemu úkonu - žiadosti užívateľa poľovného revíru o vyškrtnutie zo zoznamu členov
poľovníckej stráže. Správny orgán mal povinnosť skúmať a zistiť, či tu vôbec existuje rozhodnutie

členskej schôdze PZ Jasenov o odvolaní žalobcu ako člena poľovníckej stráže. Dať žalobcovi možnosť
obhajovať svoje práva. Poskytnúť mu priestor vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy. Na základe
uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že tento
ruší rozhodnutie žalovaného o vyškrtnutí žalobcu zo zoznamu členov poľovnej stráže a vec vracia
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania

v sume 862,56 eura.

Žalovanýsavovyjadreníkodvolaniužalobcuvplnomrozsahustotožnilsargumentácioukrajskéhosúdu,
pričom upozornil na skutočnosť, že ako správny orgán štátnej správy na úseku poľovníctva postupovalv danej veci v súlade so zákonom č. 274/2009 Z.z., konkrétne v zmysle ust. § 74 ods. 2 písm. g/ cit.
zákona. Podľa § 28 ods. 6 písm. i/ zákona č. 274/2009 Z.z. okresný úrad vyškrtne člena poľovníckej
stráže zo zoznamu, ak o to požiada užívateľ poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru PZ Jasenov o

vyškrtnutie žalovaného požiadal. V zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. prvostupňový orgán je
len evidenčným orgánom a teda výstupom žalovaného pre veci, ktoré sú uvedené v § 74 ods. 2 je len
oznámenie o vykonanej zmene a nie rozhodnutie. To znamená, že žalobca bol vyškrtnutý zo zoznamu
členovpoľovníckejstráželistom.Žalobcasadozvedelovyškrtnutízozoznamučlenovpoľovníckejstráže
a o zániku funkcie člena poľovníckej stráže doručením tohto listu, resp. oznámenia. Proti vyškrtnutiu

zo zoznamu nie je možné sa odvolať. Ako teda jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaný
o vyškrtnutí nerozhoduje, t.j. nevydáva o tom rozhodnutie v zmysle § 46 správneho poriadku. Preto
oznámenie o vyškrtnutí zo zoznamu podľa žalovaného nemôže obsahovať náležitosti rozhodnutia
podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku a žalovaný nemohol a nemal vykonať dokazovanie v zmysle
§ 34 správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby bol napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdený a odvolanie bolo v celom rozsahu zamietnuté.

Podaním zo dňa 21.07.2016, doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.07.2016, žalobca doplnil dôvody
odvolania a pripojil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. III.
ÚS 91/2016-74 zo dňa 17.05.2016. Žalobca uviedol, že v správnom súdnictve je právo na prístup
k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 244 ods. 3 OSP) s negatívnou enumeráciou (§

248 OSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej
správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú
tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia,
dokonca aj o záväzné pokyny, či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8,
ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt

znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych
orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom,
ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08
ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne
označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje

ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane pravá alebo povinnosti.
Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,NS SR“, ,,najvyšší
súd“ alebo ,,odvolací súd“) vo vzťahu k preskúmavaniu oznámení, listov a iných opatrení orgánov
verejnej správy, ktoré nevykazujú formálne znaky administratívneho rozhodnutia, najvyšší súd napr. vo
veci sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011 s poukazom na vecný rozsah konania pred správnym

súdom vymedzený v § 244 ods. 3 a 248 OSP uviedol, že „výnimky z aplikácie ústavy (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky), i keď sú ustanovené zákonom, nie je možne vykladať extenzívne,
ale treba ku nim pristupovať reštriktívne“. Poukázal i na to, že nemožno opomenúť ani judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu (napr. nálezy ústavného súdu sp. zn. III. ÚS
24/2010 a III. ÚS 283/2010), ktorá postupne speje k novo formulovaným kritériám na posudzovanie

aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá už naďalej
nevylučuje aplikáciu Dohovoru ani pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami
a orgánmi verejnej moci o zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov (Bendenoun proti Francúzsku
- rozsudok zo dňa 24.02.1994, séria A, č. 284, Georgiou proti Spojenému kráľovstvu - rozhodnutie
zo dňa 16.05.2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98, Ferrazzini proti Taliansku - rozhodnutie zo

dňa 12.07.2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98). Do popredia sa dostáva predovšetkým kritérium
individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých administratívnym zásahom v spojení so skúmaním
rozsahu uplatnenia diskrečných právomocí správneho orgánu pri realizácii tohto zásahu. Za spôsobilý
predmet súdneho prieskumu sa tak v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu už niekoľko
rokov ustálenej a prevažujúcej súdnej praxe považujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález ústavného

súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným
orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods.
7 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej
základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce

zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov Rady Európy), platí,
že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 sa primerane použijú
aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení. Ústavný súd zdôraznil, že pokiaľ súd v správnom
súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. OSP smerujúcu proti neformálnemuoznámeniusprávnehoorgánu,ktorýnemalzozákonavyplývajúcupovinnosťvydaťrozhodnutie,dopúšťa
sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §
211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).

Podľa § 28 ods. 6 písm. i/ zákona č. 274/2009 Z.z. okresný úrad vyškrtne člena poľovníckej stráže zo
zoznamu, ak o to požiada užívateľ poľovného revíru.

Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z., ak je člen poľovníckej stráže vyškrtnutý zo zoznamu,

je povinný do desiatich pracovných dní odovzdať príslušnému okresnému úradu služobný odznak a
preukaz poľovníckej stráže. Ak členstvo zaniklo podľa odseku 6 písm. h/, táto povinnosť prechádza na
pozostalých.

Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 274/2009 Z.z. činnosť člena poľovníckej stráže sa skončí dňom doručenia

oznámenia o vyškrtnutí zo zoznamu. Okresný úrad o vyškrtnutí zo zoznamu písomne upovedomí do
desiatich pracovných dní aj užívateľa poľovného revíru. Proti vyškrtnutiu zo zoznamu nie je možné sa
odvolať.

Podľa§79ods.1zákonač.274/2009Z.z.nakonaniepodľatohtozákonasavzťahujevšeobecnýpredpis

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 79 ods. 2 písm. d/ zákona č. 274/2009 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje
navymenovanieaodvolaniepoľovníckehohospodárapodľa§19ačlenovpoľovníckejstrážepodľa§28.

V prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného - oznámenie, ktorým
žalovanýoznámilžalobcovivyškrtnutie zozoznamučlenovpoľovníckejstrážezdôvodu,žeotopožiadal
užívateľ poľovného revíru PZ Jasenov.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 16.12.2013,

doručeným žalovanému dňa 17.12.2013 pod evidenčným číslom 2013/000235, požiadalo PZ Jasenov
ako užívateľ Poľovného revíru ,,JASENOV“ o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže.
Listom číslo: OU-SK-PLO-2013/00104-7 zo dňa 23.12.2013 oznámil žalovaný žalobcovi vyškrtnutie zo
zoznamu členov poľovníckej stráže podľa § 28 ods. 6 písm. i/ a ods. 8 zákona č. 274/2009 Z. z. s tým,
že činnosť člena poľovníckej stráže sa skončí dňom doručenia oznámenia o vyškrtnutí zo zoznamu.

Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Žalobca v žalobe namietal, že bol
napadnutýmrozhodnutímžalovanéhoukrátenýnasvojichprávachprenepreskúmateľnosťaarbitrárnosť
napadnutého rozhodnutia, čo je porušením nielen základných procesných zásad administratívneho
konania, ale zároveň porušením jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl.

46 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalobcu porušením práva na inú právnu ochranu správnym
orgánom je každé jeho konanie, ktoré je v rozpore so zákonom (napr. I. ÚS 26/94). Podľa žalobcu
porušenie práv spočíva v tom, že mu bolo napadnutým rozhodnutím odňaté právo vykonávať činnosti,
ktoré patria členovi poľovníckej stráže, t.j. subjektívne právo vykonávať ochranu poľovníctva v zákonom
vymedzenom rozsahu. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie je zrozumiteľné len pre orgán, ktorý ho

vydal, pričom rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Rozhodnutie
žalovaného nie je náležite odôvodnené a nie je rozčlenené na výrok a odôvodenie, čo judikatúra
považuje za imanentný znak jeho nepreskúmateľnosti, pre jeho formálne, ale i vecné (obsahové)
nedostatky (viď rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 21.10.1994 č. 6A 63/93-22). Žalobcapoukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmý obsah žiadosti užívateľa poľovného revíru, jej dôvody, ani
to, či obsahuje všetky potrebné náležitosti. Podľa § 5 ods. 3 písm. f/ Stanov PZ Jasenov o návrhu

na odvolanie poľovníckej stráže rozhoduje členská schôdza. Rozhodnutie môže prijať len riadne
zvolaná a uskutočnená členská schôdza. Žalobca namietal, že žalovaný ho neupovedomil o začatí
administratívneho konania a pred vydaním konečného rozhodnutia mu neumožnil zaujať stanovisko,
vyjadriť sa k podkladom a zisteniam žalovaného, uplatniť návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný
teda konal bez žalobcu, i keď tento bol účastníkom konania nakoľko sa rozhodovalo o jeho právach a

povinnostiach.
Podanímdoručenýmkrajskémusúdudňa26.08.2014sažalovanývyjadrilkžalobestým,žeakosprávny
orgán štátnej správy na úseku poľovníctva postupoval v danej veci v súlade s ust. § 74 ods. 2 písm. g/
zákona č. 274/2009 Z.z.. Podľa § 28 ods. 6 písm. i/ zákona č. 274/2009 Z. z. okresný úrad vyškrtne člena
poľovníckej stráže zo zoznamu, ak o to požiada užívateľ poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru
PZ Jasenov požiadal žalovaného dňa 16.12.2013 o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej

stráže. Žalovaný ako prvostupňový orgán štátnej správy na úseku poľovníctva rozhoduje vo veciach
v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z.. V ostatných prípadoch v zmysle § 74 ods. 2 zákona
č. 274/2009 Z.z.. vrátane vykonávania skúšky odbornej spôsobilosti uchádzača za člena poľovníckej
stráže podľa § 27, vymenúvania členov poľovníckej stráže, vedenia ich zoznamu a vyškrtávania člena
poľovníckej stráže zo zoznamu podľa § 28 (§ 74 ods. 2 písm. g/ zákona č. 274/2009 Z.z..) je žalovaný

len evidenčným orgánom. Teda výstupom žalovaného pre veci, ktoré sú uvedené v § 74 ods. 2 zákona
je len oznámenie o vykonanej zmene a nie rozhodnutie. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalovaný o
vyškrtnutí nevydáva rozhodnutie v zmysle § 46 správneho poriadku. Preto oznámenie o vyškrtnutí zo
zoznamu nemôže obsahovať ani náležitosti rozhodnutia, tak ako je to uvedené § 47 ods. 1 správneho
poriadku a teda žalovaný nemohol a ani nemal vykonať dokazovanie v zmysle § 34 správneho poriadku.

Žalovanému zákon neukladá, aby skúmal, či v prípade návrhu zo strany užívateľa PZ Jasenov sa
uskutočnila členská schôdza k vyškrtnutiu člena poľovníckej stráže zo zoznamu členov poľovníckej
stráže. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný, aby krajský súd žalobcom podaný návrh v celom
rozsahu zamietol.
Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2015 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný

dostal od užívateľa poľovného revíru žiadosť o vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej
stráže. Pokiaľ sa rozhodnú členovia poľovného združenia na členskej schôdzi, že vymenia člena
poľovnej stráže alebo dajú žiadosť o vyškrtnutie člena zo zoznamu, žalovaný musí postupovať v súlade
so zákonom. Keď sa poľovnícke združenie rozhodne usporiadať si právne pomery v združení a pokiaľ
predloží žiadosť, žalovaný je povinní podľa zákona člena poľovníckej stráže vyškrtnúť. Oznámenie o

zrušení členstva v poľovníckej stráži má iba oznamovací charakter.
Krajský súd rozsudkom č.k. 3S 41/2014-40 zo dňa 05.06.2015 podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
Najvyšší súd rozsudkom č.k. 8Sžo/161/2015-73 zo dňa 21.07.2016 potvrdil rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 3S/41/2014-40 zo dňa 05.06.2015 a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.
Ústavný súd rozhodnutie najvyššieho súdu č.k. 8Sžo/161/2015-73 zo dňa 21.07.2016 nálezom č.k. I.ÚS
698/2016-45 zo dňa 22.03.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ústavný súd
skonštatoval, že základné právo žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli rozsudkom najvyššieho súdu

č.k. 8Sžo/161/2015-73 zo dňa 21.07.2016 porušené.

Odvolací súd k názoru o nespôsobilom predmete prieskumu uvádza, že rozsah preskúmavacej činnosti
súdov je daný tzv. generálnou klauzulou, v zmysle ktorej preskúmaniu súdom v správnom súdnictve
podliehajú v zásade všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach či

povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ustanovenie § 248 OSP taxatívne vymenúva výnimky
- teda rozhodnutia súdnemu prieskumu nepodliehajúce. S princípom uvedenej generálnej klauzuly sa
spája aj tzv. negatívna enumerácia, v zmysle ktorej musí byť vylúčenie správneho rozhodnutia zo
súdneho prieskumu výslovné a môže k nemu dôjsť len osobitným zákonom.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru ústavného súdu ako aj najvyššieho súdu, v zmysle ktorej
môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú
formálne náležitosti, pokiaľ menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva určitého subjektu.
Z uvedeného teda vyplýva, že (pokiaľ rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu výslovne) pre posúdenie,či určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka, aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu
sféru dotknutého subjektu.

Podľa názoru najvyššieho súdu oznámenie o vyškrtnutí zo zoznamu členov poľovníckej stráže nemá
len evidenčný charakter, nakoľko s doručením oznámenia spája zákon účinky rozhodnutia príslušného
orgánu PZ Jasenov o schválení vyškrtnutia zo zoznamu členov poľovníckej stráže. Výsledkom tohto
postupu došlo k zásahu do práv a povinností žalobcu ako účastníka správneho konania, ktorým stráca
práva a povinnosti člena poľovníckej stráže. Hoci teda predmetné oznámenie samé o sebe nemá

povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní a nemá formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je
právnoaplikačným aktom správneho orgánu, ktorý je nevyhnutné s ohľadom na jeho účinky vo vzťahu
k právnemu postaveniu žalobcu, bez ohľadu na jeho formu, považovať za individuálny správny akt
s konštitutívnymi účinkami. Tento individuálny správny akt má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi -
žalobcovi a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, a nie iba v
pozíciioznamovateľa.Akbynedošlokplatnémudoručeniupredmetnéhooznámenia,nenastalibyúčinky

rozhodnutia PZ Jasenov o vyškrtnutí žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže.

Najvyšší súd na záver považuje za podstatné poznamenať, že v prípade pochybností nie je vadou
konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia § 248 písm. a/ OSP poskytol účastníkovi súdnu
ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (pozri napr.

rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/56/2008, uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2011).

Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 91/2016 zdôraznil, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne
vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. OSP smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho
orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia

spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov a dôvodov uvedených v žalobe a v
zrušujúcomrozhodnutíústavnéhosúdudospelkzáveru,žepostupaoznámeniežalovanéhoovyškrtnutí
žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže nebol v súlade so zákonom.

Pokiaľ krajský súd odkázal na ustanovenie § 79 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. d/ zákona č. 274/2009
Z.z., podľa ktorých sa na vymenovanie a odvolanie členov poľovnej stráže správny poriadok nevzťahuje,
podľa najvyššieho súdu správny orgán mal postupovať v súlade so základnými zásadami správneho
konania, medzi ktoré patrí zásada súčinnosti (v nej obsiahnuté právo účastníka konania vyjadriť sa k veci

pred rozhodnutím správneho orgánu) a tiež aj zásada materiálnej pravdy (v nej obsiahnutá povinnosť
správneho orgánu zistiť skutkový stav veci).

Vzhľadom na uvedené teda nie je možné stotožniť sa s názorom krajského súdu, že povinnosťou
okresného úradu bolo bez ďalšieho vyškrtnúť sťažovateľa zo zoznamu členov poľovnej stráže iba na

základedoručenejžiadostipoľovníckehozdruženia.Takýtovýkladustanovenia§28ods.6písm.i/zákon
č. 274/2009 Z.z. je v okolnostiach veci žalobcu nutné považovať za prísne reštriktívny a formalistický.
Zo strany žalovaného bolo potrebné preskúmať aj zákonnosť postupu PZ Jasenov, ktorý predchádzal a
viedol k vyškrtnutiu žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej stráže.

Poľovnícke združenie ku svojej žiadosti o vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu členov poľovnej stráže
zo dňa 25.11.2013, o ktorej rozhodol okresný úrad dňa 23.12.2013, priložilo uznesenie členskej
schôdze konanej dňa 12.01.2014. Už z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa členská schôdza, ktorá
schválila vyškrtnutie sťažovateľa zo zoznamu členov poľovnej stráže, mala konať až po tom, ako bol
sťažovateľ zo zoznamu členov poľovnej stráže vyškrtnutý, takéto odôvodnenie stráca akúkoľvek logiku.

V danom prípade žalobca uviedol okolnosti, ktoré vážne spochybňujú zákonnosť postupu poľovníckeho
združenia, ktorý predchádzal podaniu žiadosti o vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu členov poľovníckej
stráže. Vzhľadom na uvedené došlo postupom súdu k takej interpretácii a aplikácii dotknutých právnych
predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s ústavou, t.j. je z ústavného hľadiska neospravedlniteľná a v konečnom
dôsledku by viedla k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Z dôvodu vytýkaného porušenia práv žalobcu, najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu v
zmysle § 250ja ods. 3 veta prvá OSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu podľa §
250j ods. 2 písm. c/, e/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.O trovách prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 a ods. 2 OSP.

Žalobcovi patrí náhrada za zaplatený súdny poplatok za žalobu a za odvolanie v sume 2 x 70 eur,
t.j. 140 eur. Nakoľko bol žalobca zastúpený v konaní pred krajským aj najvyšším súdom advokátom
Mgr. Jaroslavom Martiňukom, so sídlom Branisková 7, Košice, patrí mu aj náhrada trov konania
pozostávajúca z trov právneho zastúpenia. Pri určení výšky týchto trov najvyšší súd vychádzal z ust. § 11

ods. 4 vety prvej a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Konkrétne žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, najvyšší súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia:

A/ v konaní pred krajským súdom

- za 2 úkony právnej služby v roku 2014
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.05.2014 - 134 eur
- písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 02.05.2014 - 134 eur
- k tomu zodpovedajúci režijný paušál 2 krát 8,04 eura - 16,08 eura

B/ v konaní pred najvyšším súdom
- za 1 úkon právnej služby v roku 2015
- písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 06.07.2015 - 139,83 eura
- k tomu zodpovedajúci režijný paušál - 8,39 eura,

t.j. 432,30 eura, zvýšené o 20 % DPH 86,46 eura, spolu 518,76 eura.

Najvyšší súd priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania celkovo v sume
658,76 eura, pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov za žalobu a za odvolanie v sume 140
eur a z trov právneho zastúpenia v sume 518,76 eura.

Náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby zo dňa 02.06.2014 písomné podanie na
súd - odpoveď na výzvu súdu a doplnenie dôvodov žaloby o ďalšiu argumentáciu a za úkon právnej
služby zo dňa 01.06.2015 písomné podanie na súd - vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
odvolací súd žalobcovi nepriznal. Žalobca je právne zastúpený advokátom, ktorý by nemal mať problém

naštudovať si príslušné ustanovenia OSP a mal by vedieť, že podľa piatej časti OSP môže žiadať o
odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a napriek tomu žiadal v žalobe nariadenie predbežného
opatrenia. Prvostupňový súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k tejto skutočnosti a predmetné písomné
podanie žalobcu je len odstránením vady žaloby na výzvu súdu. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca
doplnildôvodyžalobyoďalšiuargumentáciuavyjadrilsakvyjadreniužalovanéhozodňa26.08.2014,tak

podľa najvyššieho súdu v uvedených písomných podaniach neuviedol žiadne nové právne relevantné
argumenty, ktoré by už neuviedol v iných svojich podaniach (viď žaloba).

Súčasný právny zástupca žalobcu JUDr. Tibor Bacsó, advokát so sídlom Žriedlova 28, Košice si žiadne
trovy konania neuplatnil, ani nevyčíslil.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.