Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 14, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010459
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616010459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalacky,vsenátezloženomzpredseduJUDr.ErikaTomusaaprísediacichMárieSpustovej

a Gustáva Beleša, v trestnej veci obžalovaného G. B., pre pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 3 písm. b) ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.
augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. B., narodený XX. S. XXXX v C., trvale bydliskom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

sa uznáva vinným, že

1)
v čase od 14.15h dňa 19.02.2016 do 15.10 h dňa 19.02.2016 v C. na T. nám. č. XX, na prvom poschodí
M. domu, vykopol dvere, ktoré viedli do kaderníctva S., na ktorých poškodil zárubňu a cez tieto dvere sa
dostal k ďalším dverám, kde kopaním urobil do nich dieru a cez vytvorený otvor sa dostal do vnútorných
priestorov kaderníctva, odkiaľ z pokladne umiestnenej na pulte vytiahol neuzamknutý šuplík, z ktorého

odcudzil finančnú hotovosť v minciach vo výške 10,- €, čím poškodenej S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo
bytom D. XX, spôsobil celkovú škodu poškodením dverí 190,- € a krádežou 10,- €, pričom uvedeného
konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, zo dňa
27.04.2015, sp. zn. 2T 18/2015, právoplatný dňa 30.12.2015, uznaný vinným zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, 2a), 3b) Trestného zákona,

2)
v čase od 17.30h dňa 05.02.2016 do 09.30h dňa 06.02.2016, v meste C., v bytovom dome na ul. Q. C..

XX, vypáčil pivnicu, ktorá je súčasť príslušenstva bytu č. X, a z jej priestorov odcudzil 4 ks pneumatík zn.
Matador o rozmeroch 185/60 R14 na hliníkových diskoch zn. ENZO, 1 ks šedý plastový box na náradie,
dve sady elektrikárskych klieští červeno čierne rúčky a tmavomodré, 4 ks klieští, 2 sady skrutkovačov
o 9 skrutkovačov, l sadu vidlicových kľúčov v počte 11 ks a 1 sada vidlica očko kľúčov v počte 10 ks,
1 ks merací prístroj avomet DT 830 tmavošedej farby s dvomi sadmi meracích hrotov, dlhý predlžovací
drát jednožilový cca 20 m, sada bitov Poerfix, nadstavce do rýchlo skrutkovača Powerfix, sada vidiových
vrtákov v počte 5 ks, sada klasických vrtákov v počte 5ks, kliešte sikovky, francúzsky klúč, malé kladivko

s plastovou rúčkou, malá gola sada s malou račňou, sada malých skrutkovačov elektrikárskych, sada
kombinovaných kliešti v počte 4 ks červeno žltej a červeno čiernej farby, dierovacie kliešte, sada klieští
na cvoky, rýchlospinky s červenými rúčkami, kufrík s aku skrutkovačom zn. Parkside, mikrovrtacka s
mikrofrézkou zn. Extol, malá mikrofrézka aku zn, Parkside, 1 ks lepiaca tavná pištoľ zn. Parkside, sada
záhlbníkov, 1 ks elektrická striekacie pištol zn. Parkside s príslušenstvom, 4 ks fliaš alkoholu domácej
slivovice,fernet,jáger,teplovzdušnápištoľzn.ParksideaGolasadavšedomkufríku,račkovýskrutkovač
s bitmi, čím takto poškodenému Ing. W. V., nar. XX.XX.lXXX, trvalé bytom C., Q. C. X, spôsobil podľa

odborného vyjadrenia škodu odcudzením vecí vo výške 558,- € a škodu poškodením dverí a zámku cca
50,- €, pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Okresnéhosúdu Malacky, zo dňa 27.04.2015, sp. zn. 2T 18/2015, právoplatný dňa 30.12.2015, uznaný vinným zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 2a), 3b) Trestného zákona,

teda

v bode 1)

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním , hoci bol za taký čin v

predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený,
- protiprávne vnikol do nebytového priestoru iného,

v bode 2)

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin

v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený, a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - vlámaním,
- protiprávne vnikol do obydlia iného,

čím spáchal

pokračujúci zločin krádeže podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) ods.
4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu v časti
skutku v bode 1) s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, nebytovému priestoru podľa
§ 218 ods. 2 Trestného zákona, v časti skutku v bode 2) v súbehu s prečinom porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m), §
38 ods. 7 Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v rozsudku Okresného súdu Malacky z 19. októbra 2016, sp. zn. 3T/11/2016, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2017, sp. zn. 2To/39/2017, právoplatnom dňa 19.

apríla 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Ing.
W. V., nar. XX. S. XXXX v G., trvale bydliskom Q. C. č. XXXX/XX, XXX XX C., škodu vo výške 558,- eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú S. I., nar. XX. C. XXXX v D., trvale

bydliskom č. d. XX, XXX XX D., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Ing. W. V., nar. XX. S. XXXX, so
zvyškom svojho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 16. novembra 2016 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 11. novembra 2016, č. 1Pv/98/16/1106-15, na G. B. pre pokračujúci zločin krádeže podľa
§ 122 ods. 10 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) ods. 4 písm. b) Trestného zákona s

poukazom na § 138 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu v časti skutku v bode 1) s prečinom
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného
zákona, v časti skutku v bode 2) v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. augusta 2017 obžalovaný G. B. po poučení o svojich právach
a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného
poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k týmto skutkom zisťoval,
či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný

odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité
trestné činy, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z
pokračujúceho zločinu krádeže podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b)

ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v súbehu v
časti skutku v bode 1) s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, nebytovému priestoru
podľa§218ods.2Trestnéhozákona,včastiskutkuvbode2)vsúbehusprečinomporušovaniadomovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a náhrady škody, a to výsluchom obžalovaného, odpisom z
registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov, oboznámením podstatného obsahu
spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/11/2016 a odbornými vyjadreniami.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona,
ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa zásad
pre ukladanie úhrnného trestu a to v danom prípade podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu
(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment

spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov
trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti
trestnej činnosti toho istého páchateľa.Zo spisového materiálu Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/11/2016 súd zistil, že obžalovaný bol
odsúdený rozsudkom z 19. októbra 2016, sp. zn. 3T/11/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.
apríla 2017, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona, pričom skutok, za ktorý bol uznaný vinným bol spáchaný dňa 28. decembra 2015. Z uvedeného
je zrejmé, že v súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred dňom 19.
októbra 2016, teda pred dňom, kedy bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Malacky v tejto inej jeho
trestnej veci. Vzhľadom na uvedené súd postupoval v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona.

Najprísnejším zo zbiehajúcich trestných činov, v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, je (pokračujúci)
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) ods. 4 písm. b) Trestného zákona a preto súd
vychádzal pri ukladaní trestu práve z trestnej sadzby tohto zločinu, pričom výška trestnej sadzby
stanovená zákonom pri tomto zločine (§ 212 ods. 4 Trestného zákona) je v rozpätí 3 roky až 10 rokov.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa

k spáchaniu trestných činov priznal a trestné činy oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd
zistil jednu - recidívu v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona.

U obžalovaného súd nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že
spáchal viac trestných činov. Spáchanie druhého (a viac) trestného činu, ako priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa totiž nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods.
2 Trestného zákona. Spáchanie ďalšieho trestného činu popri zločine je totiž okolnosťou podmieňujúcou
použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia. Pratí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení

osobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej
časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného zákona, resp. § 42 ods. 1 Trestného zákona). Ak je potom
takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.

Základná trestná sadzba odňatia slobody za najprísnejší zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného
zákona je 3 roky až 10 rokov. Keďže obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest za jeden zločin
a tri prečiny, bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť trestnú sadzbu aplikáciou tzv.
asperačnej zásady.

V tejto súvislosti je však potrebné pritom uviesť, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 z 28. novembra 2012 bolo vyslovené, že v § 41 ods.
2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto
určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou

„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ Trestného
zákona dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak
Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej
republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky platnosť.

Z vyššie citovaného výroku nálezu ústavného súdu vyplýva, že citovaná časť ustanovenia § 41 ods. 2
veta za bodkočiarkou Trestného zákona je nielen v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale taktiež
dňom publikácie nálezu v Zbierke zákonov stratila účinnosť.

Vzhľadom na to vyššie citované zákonné ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona „súd uloží
páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ už nie je platné
ustanovenie.

Keďže obžalovaný nemal prevahu tak poľahčujúcich ako ani priťažujúcich okolností, súd neznižoval

hornú hranicu a ani nezvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3
a ods. 4 Trestného zákona. Súd následným zákonným postupom ukladal podľa zákonnej trestnej sadzby
najprísnejšieho zákonného ustanovenia jeden súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do
13 rokov a 4 mesiace (asperačná zásada v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona), rešpektujúc tak ajvetu druhú ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byt miernejší ako trest
uložený skorším rozsudkom a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Vyššie uvedeným postupom súd prihliadol aj na predchádzajúce odsúdenia (celkovo 14 odsúdení, do
obdobia pred spáchaním skutkov v prejednávanej trestnej veci 13 odsúdení, ktoré v podstate všetky
sa týkajú trestných činov krádeže), aj pre obdobnú trestnú činnosť na strane jednej, no na druhej
strane musel zohľadniť okolnosti spáchaných skutkov, ktoré sa s prihliadnutím na aspekt vlámania
nevyznačovali príliš veľkou intenzitou, závažnosťou (s ohľadom na dotknuté príslušné ustanovenia

právnej kvalifikácie), resp. aj rozsahom, s prihliadnutím aj na nie vysoké hodnoty odcudzených vecí,
resp. iného poškodenia (v rámci prvého skutku spôsobil škodu 200,- eur, v rámci druhého 608,- eur),
keď je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o zbiehajúcu so trestnú činnosť, ide o špeciálneho recidivistu
na páchanie v rôznej forme, špecializujúci sa na krádeže kombinované s ďalším zásahom na cudzí
majetok (aj vlámaním) a preto považoval uložený súhrnný 3-ročný trest odňatia slobody za primeraný
a dostatočný na prevýchovu o nápravu obžalovaného. Prihliadol pritom aj na dobu, ktorá uplynula od

spáchania činu (2016) v tom zmysle, že účel a účinky trestu budú na obžalovaného pôsobiť relatívne
rýchlo, len rok po spáchaní činov.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania, v rámci zákonom stanovenej trestnej

sadzbyatovtrvaní3roky,ktorýbudetrestomdostatočnýmnielennapotrestanieobžalovaného,alebude
aj trestom primeraným o spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti o aj z pohľadu proporcionality.

Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného
činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je

jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia)
a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Pokiaľ ide o námietky prokurátora týkajúce sa výmery uloženého trestu odňatia slobody, jeho neuloženia

vo výmere minimálne 5 rokov a 4 mesiace, súd poukazuje na už vyššie uvedené úvahy a zdôrazňuje, že
nedošlo k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, predovšetkým v dôsledku toho, že
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v rovnováhe. Okrem toho je potrebné poukázať na to,
že v danom konkrétnom prípade aj keby prevažoval pomer priťažujúcich okolností (čo neprevažoval),
obžalovanému by bolo potrebné ukladať súhrnný trest za súčasného použitia platnej časti asperačnej

zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ale nie aj súčasne navýšením dolnej hranice zákonom
stanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko táto povinnosť by pre súd zo
zákona nevyplývala, ak by súd dospel k záveru, že takýto postup by bol pre páchateľa neprimerane
prísny vzhľadom na § 38 ods. 7 Trestného zákona. Súd teda obžalovanému uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby z dôvodov, ako sú rozvedené vyššie. Je totiž

výslovne na úvahe súdu, ako postupuje pri ukladaní trestu obžalovanému, nakoľko len súd je oprávnený
zohľadňovať zákonom stanovené kritériá a ukladať trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby
tak, ako v predmetnom prípade. Situácia, na ktorú poukazuje prokurátor, je čisto v teoretickej rovine
a nemá svoje opodstatnenie v konkrétnom prípade, nakoľko je úlohou súdu vždy zohľadňovať všetky
rozhodujúce okolnosti ukladania trestu tomu ktorému páchateľovi tak, ako to bolo aj v prejednávanom

prípade. Keďže obžalovanému bolo možné ukladať trest odňatia slobody v rozpätí 3 roky až 13 rokov a
4 mesiace a teda uvedené rozpätie trestnej sadzby je stále v zmysle zákona zvýšené (horná hranica je
stále zvýšená), trest uložený na spodnej hranici zákonom stanovenej uvedenej trestnej sadzbe, je preto
stále v súlade so zákonom.

Podľa názoru súdu nie je správne ani tvrdenie prokurátora, že pri uložení predmetného 3-ročného
súhrnného trestu odňatia slobody pripadá na prejednávanú trestnú činnosť len 2 roky a 8 mesiacov
(nakoľko vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 3T/11/2016 bol obžalovanému uložený 4-mesačný trest
odňatia slobody, ktorý je rušený). Uvedený názor prokurátora by predstavoval aplikáciu kumulačnej(sčítacej) zásady v rámci ukladania trestu pri súbehu trestných činov, avšak v slovenskej právnej
úprave sa v uvedených prípadoch uplatňuje absorpčná (pohlcovacia) zásada, modifikovaná asperačnou
(zostrovacou) zásadou. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného

trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch
rozhodovalo v spoločnom konaní. Pri súhrnnom treste musí byť páchateľ v rovnakej situácií ako v
prípade úhrnného trestu, t. j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodlo v jednom
konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená
skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim

rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný bol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť aj výrok o treste v rozsudku
Okresného súdu Malacky z 19. októbra 2016, sp. zn. 3T/11/2016, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave z 19. apríla 2017, sp. zn. 2To/39/2017, právoplatnom dňa 19. apríla 2017, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad, pretože sa ukladal súhrnný trest.

Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke na dobu 2 roky, uložený mu v inej trestnej veci uvedenej v predchádzajúcom odseku, a to
v súlade s § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona, nakoľko aj v tomto prípade je nevyhnutné uviesť,

že sa ukladal súhrnný trest, čo znamená, že sa ruší aj trest zákazu činnosti vo veci tunajšieho súdu
3T/11/2016, preto je nevyhnutné tento trest uložiť v prebiehajúcom konaní.

Pokiaľ ide o výroky týkajúce sa náhrady spôsobenej škody, tak súd obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť poškodenému Ing. W. V., škodu vo výške 558,- eur, nakoľko poškodený si riadne a včas

uplatnil škodu spôsobenú tak krádežou (740,- eur), ako aj poškodením (50,- eur), avšak z odborného
vyjadrenia vyplýva škoda odcudzených vecí v sume 558,- eur, preto nakoľko poškodený inú sumu
škody nepreukázal, súd obžalovaného zaviazal uhradiť poškodenému Ing. W. V. práve sumu 558,- eur
a so zvyškom svojho nároku na náhradu škody poškodeného odkázal na civilný proces. Na civilný
proces s celým nárokom na náhradu škody súd odkázal aj poškodenú S. I., pretože podľa výsledku

dokazovanianiejepodkladnavysloveniepovinnostinanáhraduškody,resp.narozhodnutieopovinnosti
na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného
stíhania a predĺžilo by ho.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.