Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010408
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117010408.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov
JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.02.2018, v
trestnej veci obžalovaného O. B. pre prečin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach
na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 19/17 zo

dňa 23.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného p r o k u r á t o r a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného O. B. za vinného z prečinu porušovania
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 Tr. zák.,
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. bolo príslušníkmi PMJ PZ Prešov v súčinnosti s colníkmi
Kriminálneho úradu finančnej správy na ulici Bardejovská v meste Prešov zastavené a kontrolované
osobné motorové vozidlo továrenskej značky Fiat Brava, zelenej farby, I.: VT XXX BV, ktoré ako vodič
viedol obžalovaný O. B. a na mieste spolujazdca bola odsúdená S. R., pričom vykonaním kontroly
bolo zistené, že v batožinovom priestore v zadnej časti predmetného vozidla sa nachádza igelitové

vrece, ktorého obsahom bol tabak o celkovej hmotnosti 7,960 kg, ktorý bol balený v spotrebiteľských
baleniach o počte 100 kusov, bez označenia platnou kontrolnou známkou Slovenskej republiky, ktoré
boli uložené v čiernom igelitovom vreci, čiže obvinený spoločným konaním prepravoval tabak balený
v spotrebiteľskom balení bez označenia kontrolnou známkou Slovenskej republiky, čo je v rozpore s
ustanoveniami § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 7, § 29 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. b) a § 31 ods. 3 písm.
d) Zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,

lebo na území SR možno prechovávať len spotrebiteľské balenia tabaku označené platnou slovenskou
kontrolnou známkou a týmto konaním bol spôsobený Slovenskej republike finančný únik na spotrebnej
dani z tabakových výrobkov vo výške minimálne 566,00 eur.

Za to mu podľa § 279 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., §

50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 36 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavom pojednávaní, podal
okresný prokurátor odvolanie, čo do výroku o treste, ktoré neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V
písomných dôvodoch svojho odvolania vyjadril názor, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je
neprimeraný a nedostatočný. Poukázal na skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti, a to konkrétne v

roku 2013 bol odsúdený za druhovo rovnaký trestný čin ako v prejednávanej veci, pričom mu rovnako bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody, čo znamená, že spomínaný predchádzajúci trest sa zjavneminul účinku a účelu trestu, pretože obžalovaný v podstate o tri roky spáchal rovnaký úmyselný trestný
čin. V ďalšom ešte poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti opakovane, a to osemkrát
súdne trestaný. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo

výroku o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe odvolania podaného okresným prokurátorom postupoval krajský súd v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Keďžekrajskýsúdvdanomprípadenezistiltakéchyby,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§
371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (obžalovaný bol poučený o neodvolateľnosti vyhlásenia o vine), preskúmaval

len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným
záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Prvostupňovýsúdsprávnezistil,žeobžalovanémupoľahčovalo,žekspáchaniutrestnéhočinusapriznal
a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.).

Priťažujúce okolnosti vyplývajúce z ust. § 37 Tr. zák. v prejednávanej veci ani krajský súd nezistil.

U obžalovaného bolo preto potrebné konštatovať prevahu poľahčujúcich okolností pri neexistencii
okolností priťažujúcich.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 ods. 3, ods. 4
Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest

postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, vychádzajúc najmä z odpisu registra trestov, že obžalovaný sa v
minulosti opakovane trestnej činnosti dopúšťal, a to v ôsmich prípadoch, čo svedčí skôr o nepriaznivej
prognóze nápravy obžalovaného. Na strane druhej nie je možné prehliadnuť tú skutočnosť, že v

siedmich prípadoch ide o páchanie trestnej činnosti v dávnejšej minulosti (pred rokom 2005) a posledné
odsúdenie je zahladené, čo pôsobí skôr v smere priaznivej prognózy nápravy obžalovaného. Avšak
fikcia neodsúdenia nemá vplyv na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa, z hľadiska hodnotenia osoby
obžalovaného, obžalovaný trestného činu, a to rovnakého ako v prejednávanej veci, dopustil, keďže
zahladzuje sa len skutočnosť, že obžalovaný odsúdený bol, nie však skutočnosť, že trestný čin spáchal.

Z uvedeného je potom zrejmé, že obžalovaný v rozpätí cca 3 rokov spáchal ten istý trestný čin, čo
vyznieva výrazne v neprospech priaznivej prognózy nápravy obžalovaného, čo je ešte umocňované
skutočnosťou, že v minulosti sa obžalovaný opakovane trestnej činnosti dopúšťal.

Na strane druhej, vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7P 178/08 zo

dňa 28.08.2008, správy obce Vechec zo dňa 29.01.2018 a správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny
Vranov nad Topľou zo dňa 01.02.2018 obžalovaný tak, ako to tvrdil na hlavnom pojednávaní pred
súdom prvého stupňa dňa 23.08.2017, sa osobne stará o päť maloletých detí (pôvodne ich bolo sedem,
medzičasom ale dve nadobudli plnoletosť), maloleté deti mu boli zverené do osobnej starostlivosti
rozhodnutím súdu, pretože ich matka, ktorá maloleté deti pôvodne mala v osobnej starostlivosti,

ich opustila, prestala sa o nich starať a jej starostlivosť o maloleté deti nebola vyhovujúca, pričom
obžalovaný, vychádzajúc z už spomínaných správ, sa o maloleté deti riadne stará, v jeho osobnej
starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, príslušné orgány nemajú informácie o tom, že by maloletédeti boli záškoláci a taktiež maloleté deti nie sú Úradom práce, sociálnych veci a rodiny vo Vranove nad
Topľou vedené v evidencii detí a mládeže s prejavmi porúch správania.

Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, aj keď u
obžalovaného, zohľadňujúc len jeho predchádzajúcu trestnú minulosť, by bolo nepochybne na mieste
ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, prihliadajúc na jeho osobnú starostlivosť o päť
maloletých detí, ktorá je na primeranej úrovni, za situácie, keď matka maloletých detí im nevie adekvátnu
starostlivosť zabezpečiť, dospel krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej

prevencie bude primeraným trestom trest, ktorý obžalovanému uložil už súd prvého stupňa, teda trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
36 mesiacov.

Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že vedením riadneho spôsobu života bez toho, aby sa dopúšťal či
už trestných činov, alebo priestupkov, bude musieť preukázať, že podmienečné odloženie výkonu trestu

odňatia slobody bolo uňho namieste a trestnú činnosť už viacej páchať nebude aj bez nepodmienečného
výkonu trestu odňatia slobody, pretože v opačnom prípade jednak zavdá príčinu pre premenu
podmienečne odloženého trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný a zároveň, ak sa dopustí
ďalšej trestnej činnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou mu bude ukladaný už len trest nepodmienečný.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. za

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.