Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011371
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. novembra
2015 prejednal odvolanie obžalovaného

P. F.,

nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom C. XX, okres U., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na

výkon trestu odňatia slobody Prešov, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/103/2014 zo dňa 13. mája 2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine podľa § 221 ods.
2 Tr.zák. s použitím §§ 37 písm. m/, 38 ods. 4, 42 ods. 1, 41 ods. 1 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia

slobody na 2 (dva) roky a 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušuje sa výrok o treste v právoplatnom rozsudku Okresného súdu
Prešov, sp.zn. 33T/29/2015 zo dňa 22.06.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp.zn. 7To/10/2015 zo dňa 21.10.2015 a zrušuje sa aj výrok o upustení uloženia súhrnného trestu v

právoplatnom rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 1T/107/2015 zo dňa 16.11.2015, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia obsahovo na tieto zrušené výroky nadväzujúce.

Výrok o vine a náhrade škody zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčíne,
sp.zn. 6T/103/2014 zo dňa 16.07.2015 bol obžalovaný P. F. uznaný vinným z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., pretože dňa 30.09.2012 na internetovej stránke www.pokec.azet.sk

vystupujúc pod prezývkou amgXX kontaktoval poškodeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. C. č. XXX, s ponukou dovozu osobného motorového vozidla značky F.
G. RS z Nemecka, s ktorou poškodený súhlasil, a tak sa s obvineným dohodli na osobnom stretnutí,
následnedňa03.10.2012saobvinenýosobnestretolspoškodenýmnaparkoviskuHypermarketuTesco,Belá č. XXXX, okres Trenčín, kde obvinený podpísal s poškodeným Zmluvu o dovoze motorového
vozidla, ktorou sa obvinený zaviazal poškodenému do troch dní dodať osobné motorové vozidlo značky
Škoda Octavia 2 RS combi, motor 2,0 TDI, rok výroby 2008, vo farbe čierna metalíza, najazdené 138.200

km, so 6 stupňovou manuálnou prevodovkou, za cenu 6.300 €, v ktorej bol zahrnutý aj dovoz vozidla,
vykonanie kontroly originality, technickej a emisnej kontroly dovezeného vozidla, preklad dokladov a
prihlásenie vozidla do evidencie Policajného zboru SR, pričom pri podpise predmetnej zmluvy prevzal
obvinený od poškodeného hotovostnú zálohu na dovoz predmetného vozidla vo výške 3.000 €, avšak
obvinený predmetné motorové vozidlo poškodenému v dohodnutej lehote a ani neskôr nedodal a

prevzatú zálohu mu nevrátil, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o dovoze motorového vozidla ani
nemal v úmysle poškodenému predmetné motorové vozidlo dodať tak, ako sa v zmluve zaviazal, ale
konal len s úmyslom vylákať finančné prostriedky od poškodeného, čím poškodenému A. B. spôsobil
škodu vo výške 3.000 Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na §§ 37 písm. m/, 38 ods. 4 Tr.zák. k

trestu odňatia slobody na 2 roky a 5 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 49
ods. 2, 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému A. B. škodu
vo výške 3.000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý
písomným odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a výške trestu.
Obžalovaný poukázal v odvolaní na nesprávny dátum jeho narodenia vo výrokovej časti rozsudku, ako
aj na to, že v odôvodnení rozsudku je nesprávne uvedený názov jeho konta „J.XXX“. Ďalej obžalovaný

namietal porušenie práva na obhajobu, keď mu nebolo súdom umožnené zvoliť si obhajcu. Súd ďalej
neakceptoval návrh obžalovaného, aby vykonal osobný výsluch svedka T. B.. Napokon obžalovaný
namietal, že v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je na jednej strane uvedené, že obžalovaný sa
v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal, avšak poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.
mu súdom priznaná nebola. Obžalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol obhajca odvolaniu obžalovaného vyhovieť.
Alternatívne navrhol, vzhľadom na právoplatné odsúdenia obžalovaného Okresným súdom Žilina a
Okresným súdom Prešov v spojení s Krajským súdom Prešov, zrušiť výrok o treste s tým, aby odvolací

súd sám rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia
slobody.

Vo vzťahu k vytýkaným zrejmým nesprávnostiam, resp. pisárskym chybám v písomnom vyhotovení
rozsudku súdu prvého stupňa, senát odvolacieho súdu uvádza, že tieto chyby postupom podľa §§ 174

ods. 1, 180 Tr.por. opravil svojím vyššie uvedeným uznesením už súd prvého stupňa.

K vytýkanej procesnej chybe, podľa ktorej súd prvého stupňa mal porušiť právo na obhajobu
obžalovaného, keď tomuto neumožnil zvoliť si obhajcu, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Opatrením samosudcu, sp.zn. 6T/103/2014 zo dňa 03. februára 2015 bol obžalovanému podľa §§ 40

ods.1,37ods.1písm.a/Tr.por.vkonanípredsúdomustanovenýobhajcazdôvoduvzatiaobžalovaného
v inej veci do väzby. V predmetnom opatrení bol obžalovaný osobitne poučený o práve zvoliť si namiesto
súdomustanovenéhoobhajcuinéhoobhajcu.Obžalovanýpredmetnéopatrenieprevzaldňa10.02.2015.
Hlavné pojednávanie sa vykonalo dňa 13.05.2015, pričom až tu obžalovaný oznámil súdu, že si chce
zvoliť svojho vlastného obhajcu (na vykonanie eskorty obžalovaného vo väzbe na hlavnom pojednávaní

pritom súd prvého stupňa potreboval vopred súhlas Okresného súdu Prešov). Obžalovaný teda nevyužil
vyše 3-mesačnú lehotu na to, aby si zvolil obhajcu tak, aby nemuselo dochádzať k odročovaniu hlavného
pojednávania. Súd prvého stupňa potom nepochybil, ak hlavné pojednávanie vykonal v prítomnosti
ustanoveného obhajcu bez ohľadu na to, že obžalovaný vyhlásil, že nechce byť prítomný na hlavnompojednávaní. Pre tým, ako bol obžalovaný odvedený eskortou z pojednávacej miestnosti, samosudca
správne poučil obžalovaného podľa §§ 252 os. 2, 3, 258 ods. 4, 272 ods. 3, 277 ods. 4, 263 ods. 3 Tr.por.

K namietanému porušeniu práva na zvolenie obhajcu, napokon senát odvolacieho súdu dodáva, že
obžalovaný si zvolil iného obhajcu až v štádiu odvolacieho konania dňa 25.11.2015, pričom odvolaciemu
súdu to bolo oznámené dňa 26.11.2015 (štvrtok) a obhajca požiadal o odročenie termínu verejného
zasadnutia stanoveného na deň 30.11.2015 (pondelok). Obžalovaný si teda obhajcu zvolil po vyše 6-
tich mesiacoch od hlavného pojednávania tak, aby novozvolený obhajca mohol požiadať o odročenie

verejného zasadnutia (štúdium spisu). O termíne verejného zasadnutia bol pritom obžalovaný písomne
informovaný už dňa 22.09.2015, teda 2 mesiace pred tým, než si zvolil obhajcu.

Pre úplnosť napokon senát odvolacieho súdu dodáva, že obžalovaný na verejnom zasadnutí súhlasil
s jeho vykonaním v prítomnosti substituenta za ustanoveného obhajcu, pričom výslovne uviedol, že
nežiada, aby sa tohto verejného zasadnutia zúčastnil zvolený obhajca.

Senát odvolacieho súdu sa taktiež nestotožnil s procesnou námietkou v tom, že na hlavnom pojednávaní
nebol osobne vypočutý svedok T. B.. Súd prvého stupňa správne v rozsudku skonštatoval, že prečítanie
výpovede tohto svedka z prípravného konania na hlavnom pojednávaní bolo v súlade s ustanovením
§ 263 ods. 3 písm. a/ Tr.por. (nedosiahnuteľnosť svedka pre dlhodobý pobyt v cudzine). Samotný

obžalovaný pritom v prípravnom konaní neuvádzal žiadne také okolnosti, z ktorých by mala vyplývať
akákoľvekúčasťtohtosvedkanatrestnejčinnostiobžalovaného.Predmetnýsvedokpritomvprípravnom
konaní vypovedal len o náhodnom stretnutí s obžalovaným, keď obžalovanému za „odmenu“ 1 € kúpil
telefón s kartou O2.

Vo vzťahu k výroku o vine je ďalej potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku
podrobnepopísalobsahdokazovanianahlavnompojednávaní,keďtrestnáčinnosťjepreukázanánajmä
z výpovede poškodeného A. B.. Súd prvého stupňa pritom nepochybil, keď pri svojom rozhodovaní
vychádzal aj z výpovede obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný sa tu k spáchaniu trestnej
činnosti priznal v zhode s usvedčujúcou výpoveďou poškodeného. Súd prvého stupňa následne v rámci

skutkových úvah správne vyhodnotil dokazovanie tak, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento
spáchal obžalovaný P. F..

Právna kvalifikácia konania obžalovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák. je taktiež
správna, pretože obžalovaný na škodu majetku poškodeného A. B. seba obohatil o 3.000 € tým, že ho

uviedol do omylu v tom, že mu dovezie motorové vozidlo z Nemecka.

Pokiaľideovýrokotreste,zpohľaduvytýkanejchybyvnepoužitípoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.
l/ Tr.zák., s touto sa odvolací súd tiež nestotožnil. Pokiaľ aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku
uviedol, že sa obžalovaný v prípravnom konaní k trestnej činnosti doznal, išlo len o súčasť skutkových

úvah pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k výroku o vine. Na druhej strane pre priznanie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. sa vyžaduje nielen priznanie k spáchaniu trestného činu, ale aj jeho
úprimné oľutovanie. Ako vyplýva z obrany obžalovaného v konaní pred súdom, tento sa k spáchaniu
trestnej činnosti nepriznal a už vôbec túto neoľutoval.

Na druhej strane odvolací súd musel prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že u obžalovaného prichádza
do úvahy použitie ustanovení o súhrnnom treste. Z právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného
súdu Prešov, sp.zn. 33T/29/2015 senát odvolacieho súdu zistil, že tento bol vyhlásený dňa 22.06.2015
za trestnú činnosť sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 Tr.zák. spáchanú dňa 07.01.2015. Ďalej z
právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 1T/107/2015 odvolací súd

zistil, že tento bol vyhlásený dňa 16.11.2015 za trestnú činnosť sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2
Tr.zák. spáchanú dňa 10.12.2014. Z uvedeného teda vyplýva, že vyššie uvedené trestné činy, vrátane
trestného činu, ktorý je predmetom tohto konania, obžalovaný P. F. spáchal skôr, než bol vyhlásený prvý
odsudzujúci rozsudok pre niektorý z týchto trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Tr.zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. spolu s uložením súhrnného trestu súdzruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd sám o uložení súhrnného trestu vo vzťahu k vyššie
uvedeným dvom skorším právoplatným odsúdeniam. Obžalovanému pritom uložil trest odňatia slobody
v rovnakej výmere a z dôvodov, ako to urobil súd prvého stupňa. Navrhovaný postup podľa § 44 Tr.zák.
o upustení od uloženia súhrnného trestu neprichádzal do úvahy, pretože trest odňatia slobody uložený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7To/10/20154 zo dňa 21.10.2015 vo výmere 16 mesiacov

nepodmienečne, nepovažoval odvolací súd za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.
To platí o to viac, keď súd prvého stupňa v tejto veci sám obžalovanému uložil prísnejší trest odňatia
slobody len za jeden trestný čin podvodu.

Pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, že uloženie súhrnného trestu aj vo vzťahu k právoplatnému
rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp.zn. 2T/84/2014 zo dňa 22.05.2014 neprichádzalo do úvahy,

pretože týmto rozsudkom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsudzujúcemu
rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.zn. 32T/87/05 zo dňa 15.06.2010. Pritom trestná činnosť, ktorá
je predmetom aktuálneho konania obžalovaného, bola spáchaná po dni 15.06.2010.

Vo výroku o povinnosti obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr.por. nahradiť poškodeného škodu, odvolací

súd nezistil žiadne pochybenie. Výška spôsobenej škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, a preto podľa § 287 ods. 1 druhá veta Tr.por. je takýto výrok, ak niet zákonnej prekážky,
obligatórny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny

opravný prostriedok.