Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 5P/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717207690
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Loduhová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:3717207690.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti M., B., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti matky T. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX a otca S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Z., P.. Ď. X, v konaní o zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých detí žiadal, aby súd znížil výživné zo sumy 250,- eur na sumu 60,- eur mesačne.

Uviedol, že v čase podania návrhu sa nachádzal v Ústave na výkone väzby a na výkon trestu odňatia
slobody v Žiline, kde nie je pracovne zaradený a nemá žiaden príjem ani finančné prostriedky, avšak po
prepustení sa bude snažiť pracovať a splácať vyživovaciu povinnosť ako i dlh na výživnom, ktorý má.

2. Matka maloletých detí žiadala návrh zamietnuť.

3. Opatrovník taktiež so znížením výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že otec svoj návrh zdôvodňuje

tým, že sa nachádza vo výkon trestu odňatia slobody, kde nepracuje a nemá príjem, avšak do výkonu
trestuodňatiaslobodysadostalsvojimzavinením,atedatotoniejedôvodnazníženievýživného,pričom
už je otec z výkonu trestu odňatia slobody prepustený, čím tiež pominul otcom v návrhu uvádzaný dôvod
zníženie výživného.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámením pomerov rodičov, Trestným
rozkazom sp. zn. 1T/69/2017-252 zo dňa 16.08.2017 právoplatným dňa 31.08.2017, spisu Okresného

súdu Považská Bystrica sp. zn. 7P/85/2014 a zistil nasledovné skutočnosti:

5.RozsudkomOkresnéhosúduPovažskáBystricazodňa29.09.2014,č.k.7P/85/2014-47právoplatným
30.10.2015 bol otec zaviazaný prispievať zvýšeným výživným na maloletú B., nar. XX.XX.XXXX zo
sumy 1 500,- Sk na sumu 150,- eur mesačne a na maloletú K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1 500,- Sk na
sumu 100,- eur mesačne. V tom čase mala maloletá B. jedenásť rokov, navštevovala 6. ročník základnej
školy a maloletá K. desať rokov a navštevovala 5. ročník základnej školy. Matka bola zamestnaná a jej

priemerný mesačný zárobok bol v sume 449,72 eur v čistom. Zárobkové pomery otca sa súdu vtedy
nepodarilo zistiť, no s maloletými deťmi sa nestýkal a vyživovaciu povinnosť voči ním si neplnil.6. V súčasnosti maloletá B. navštevuje 7. ročník základnej školy a maloletá K. 6. ročník, pričom chodia
na rozličné krúžky.

7. Matka pracuje v spoločnosti JFM, s.r.o. Považská Bystrica, kde jej čistá priemerná mzda spolu s
prácou nadčas, daňovým bonusom ako i prémiami bola za obdobie od 09/2016-08/2017 vo výške 652,48
eur. Žije spolu s maloletými deťmi a rodičmi v rodinnom dome, kde má samostatné bývanie. Matka
poberala náhradné výživné vo výške 208,- eur na obe deti. Je nemajetná. Okrem maloletých detí inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Spláca úver, ktorý si ešte za trvania manželstva s otcom detí vzali na kúpu

a rekonštrukciu domu, a to vo výške 185,- eur mesačne, pretože predajom predmetného domu sa úver
nepokryl, pričom jej zo mzdy strhávali i ďalšie spoločné úvery.

8. Otec maloletých detí má od 08.09.2017 živnosť (prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie
stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov) a pracuje pre svojho brata, keď má nedostatok
pracovníkov. Býva u svojej sestry a finančne mu pomáha rodina. Inú vyživovaciu povinnosť okrem

maloletých detí nemá.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Vzhľadomkpodanémunávrhuzostranyotcanazníženievýživnéhosúdvzmysle§78ods.1zákona

o rodine skúmal výraznú zmenu tých okolností (tak na strane oprávneného i povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde o takú podstatnú zmenu pomerov,
ktoré ovplyvňujú celkovú situáciu oboch, a to nielen na krátky čas.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k

podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Maloleté deti sú staršie o dva roky, i
v súčasnosti navštevujú druhý stupeň základnej školy, pričom matka vo výpovedi uviedla, že navštevujú
aj viaceré krúžky a sústredenia poriadané školou. U matky došlo k malému nárastu platu. Pokiaľ ide o
otca, tento sa vrátil zo zahraničia, odkiaľ bol vyhostený z dôvodu podmienečného odsúdenia, čím má
súd za to, že o prácu prišiel svojím zavinením. Rovnako z výpovede matky vyplynulo, že otec i v minulosti

stratil príjem, keď bol prepustený z práce kvôli absenciám a alkoholu. Po prepustení z väzby, kde sa
nachádzal z dôvodu právoplatného odsúdenia za trestný čin zanedbania povinnej výživy sa v septembri
tohto roka na vlastnú žiadosť vyradil z úradu práce, nakoľko si založil živnosť, a teda je súd toho názoru,
že otec maloletých detí je zárobkovo činný, čo potvrdil i vo svojej výpovedi, keď uviedol, že chodieva
pomáhať svojmu bratovi. Súd musí konštatovať i tú skutočnosť, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní

dlhodobo, o maloleté deti sa nezaujíma a všetky náklady musí znášať matka za pomoci štátu. Pokiaľ
aj otec maloletých detí tvrdil, že v čase podania návrhu na zníženie výživného sa nachádzal vo výkone
väzby a nebol pracovne zaradený, tu súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia, a to sa už otec vo výkone väzby nenachádzal, pričom dôvody, ktoré uviedol
pre zníženie výživného, vznikli a vyplývajú práve z jeho porušenia zákonnej vyživovacej povinnosti na

dieťa. To, že v čase podania návrhu na zníženie výživného bol vo výkone väzby, si spôsobil sám a súd k
tomu v tomto konaní nemôže prihliadať, pretože by došlo k porušeniu zásad zákonnosti a spravodlivosti
a ochrany dieťaťa, vyplývajúce jednak zo Zákona o rodine, ak aj z medzinárodných predpisov, ktorým
je SR viazaná. V danom prípade súd dáva do pozornosti rozhodnutia Krajského súd v Trenčíne sp.zn. 17CoP/116/2014 zo dňa 21.01.2015, resp. sp. zn. 5CoP/70/2016 zo dňa 25.01.2017, v ktorých súd
potvrdil zamietnutie návrhu na zníženie výživného z dôvodu výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia
slobody za úmyselný prečin zanedbania povinnej výživy. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že hoci

otec bol vo výkone väzby a nepracoval, túto skutočnosť nie je možné pričítať na ťarchu maloletým deťom
a nemožno povinnosti, ktoré majú rodičia voči maloletým deťom, prenášať na štát.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej
B. a maloletej K., a preto návrh otca zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou Okresného súdu
Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Náležitosti odvolania:
- ktorému súdu je určené,
- kto ho robí,
- ktorej veci sa týka,
- čo sa ním sleduje,

- podpis,
- spisová značka tohto konania,
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.