Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200626
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816200626.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: H.. U. S., K.. XX.X.XXXX, O. I. X/X, XXX XX

O., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník p r
o t i žalovanému: AB 2 B.V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933,
PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so
sídlom Piaristická 707/25, 91101 Trenčín, IČO: 47234679, adresa na doručovanie Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 535,30 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie v sume 535,30 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.1.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 535,30 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodila tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/39/2015 bola ako žalovaná
v postavení spotrebiteľky. Žalobcom bol terajší žalovaný. Súd rozsudkom sp. zn. 13C/39/2015, z
24.9.2015, ktorý sa stal právoplatným 17.11.2015, žalobu nad sumu 231,69 eura s prísl. zamietol,
teda žalobu zamietol o sumu 535,30 eura s prísl., o ktorú sa terajší žalovaný chcel na úkor žalobkyne

obohatiť. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorej náležitosti obsahuje ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednou z podstatných
náležitosti zmluvy je aj uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že súčasne je
v ust. §11 ods. 1 písm. a) spojená s nesplnením tejto povinností sankcia a teda, že predmetný úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Terajšia žalobkyňa tak mala na istine úveru zaplatiť už iba sumu 231,69 eur, ktorá suma

je rozdielom medzi sumou zo strany žalobcu reálne poskytnutou 1331,64 eur a vykonanými úhradami
1099,95 eur, preto súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na
zaplatenie tejto sumy a čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa poukázala na § 3
ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. podľa ktorého, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. V postavení dodávateľa, bol v pôvodnom konaní žalobca

(terajší žalovaný) neúspešný, pretože nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď od žalobkyne ako
spotrebiteľky požadoval zaplatenie 535,30 eur s prísl. bez právneho dôvodu (plnenie, ktoré súd pôvodne
žalobcovi nepriznal), k čomu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, aby tak maximalizoval zásah
do majetkovej sféry žalobkyne. Primerané finančné zadosťučinenie má naplniť požiadavku účinného,sankčného, a odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať
ajfunkciurelutárnu.Finančnézadosťučineniepožadujevovýške535,30eura,tedavtakejvýškeoakúsa
ju žalovaný snažil bezdôvodne pripraviť, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 13C/39/2015.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou pod č.k. 4C/20/2016-42 dňa 28. 07. 2016 rozhodol rozsudkom,
ktorým žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol odvolací súd

uznesením č.k. 5Co/57/2017-58 zo dňa 08. 06. 2017. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez

právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto
ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú
inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút
súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne

reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady
škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci"). A tak práve inštitút
relutárnejnáhradynemajetkovejujmymôžebyťprostriedkomochranynadoplnenieopreventívneúčinky
pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť
sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“. Z uvedeného jednoznačne

vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľskej zmluve, a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania,
odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo
povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má právo aj na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

zodpovedá. Žalobkyňa pritom vo svojom odvolaní správne poukázala na skutočnosť, že sa pred
Okresným súdom Vranov nad Topľou úspešne domohla svojich práv v konaní so sp. zn. 13C/39/2015,
ktoré bolo už aj právoplatne skončené. Navyše, bol to práve žalovaný, ktorý inicioval súdny spor, v
rámci ktorého sa domáhal voči žalobkyni plnenia, ktoré bolo v rozpore so spotrebiteľským právom, čo
len potvrdzuje právoplatný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13C/39/2015 zo dňa

24.09.2015. Pre úplnosť, odvolací súd dopĺňa, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je
závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné
podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre
priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby
všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie teda úplne postačuje

len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z. S poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné a viacnásobné
porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na
všeobecnom súde, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako plne dôvodné a požadovaná výška
priznaného finančného zadosťučinenia sa podľa záverov odvolacieho súdu zdá byť primeraná povahe

a rozsahu porušenia práv žalobkyne, a súčasne by zodpovedala svojmu účelu, ktorým je poskytnutie
satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Úlohou súdu prvej
inštancie ďalej bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť v kontexte uvedeného s tým, že je povinný
zohľadniť skutočnosti, na ktoré už vyššie poukázal odvolací súd.

5. Keďže žalobca podal odvolanie voči rozsudku a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie, súd prvej inštancie nariadil pojednávanie a vec opätovne podľa záverov
Krajského súdu v Prešove prejednal a vo veci rozhodoval.6. Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou súdu sp.zn. 13C/39/2015 vyplýva, že rozsudkom pod
č.k. 13C/39/2015-82 zo dňa 24.9.2015 súd žalobkyňu zaviazal na povinnosť zaplatiť teraz žalovanému
sumu 231,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 231,69 eur od 25.10.2013 do

zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 30-dňa v mesiaci na
adresežalobcupodnásledkamistratyvýhodysplátok,počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozsudku je ďalej zrejmé, že
právny predchodca teraz žalovaného a žalobkyňa ako klient uzavreli dňa 03.05.2012 úverovú zmluvu
č. 42050119325000, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1331,64 eur, ktorý sa

zaviazalasplácaťvmesačnýchsplátkachpo54,33euratov36mesačnýchsplátkach,pričomdojednaná
úroková sadzba predstavovala 25,38% ročne a RPMN vo výške 28,9%. Prvá splátka bola splatná dňa
03.06.2012 a lehota splatnosti bola dohodnutá na deň 28.05.2015. V zmluve o úvere absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Vzmluvejeuvedenýibapočetsplátokavýškacelkovejmesačnej
splátky bez rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné,

neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobkyňa tak bola povinná na istine zaplatiť iba sumu 231,69 eur, ktorá suma je rozdielom
medzi sumou zo strany veriteľa reálne poskytnutou 1331,64 eur a vykonanými úhradami 1099,95 eur,
preto súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalobkyňu zaviazal na zaplatenie tejto

sumy a čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Na pojednávaní konanom dňa 19. 12. 2017 právny zástupca žalobkyne uviedol, že vzhľadom na
rozhodnutie KS v Prešove trvá na podanej žalobe. Zástupca žalovaného zas uviedol, že naďalej majú za
to, že nie sú splnené podmienky na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa v pôvodnom konaní

bola zaviazaná na úhradu sumy 231,69 eur a spoločnosť AB 1 B.V. už ako právny predchodca znášal
istým spôsobom sankcie, nakoľko musel uhradiť náhradu trov právneho zastúpenia pani žalobkyne v
sume251,20eurataktiežsúdnypoplatok.Sankcietedaužsplnilasvojúčel.Javísa,žeprávespoločnosť
AB 1 V.B., resp. jej právny nástupca bol ukrátený na svojich právach.V zmysle § 52 ods. 1 až ods.
4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy

(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

11. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.12. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

14. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. V zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa

zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba
podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom
na podnet dodávateľa.

19. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

20. Žalobkyni vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť
jej ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť žalobkyni,
že táto znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu a jeho neustále narastania, keď si
žalovaný voči nej uplatňoval nároky, pozostávajúce zo súm, na ktoré nemal nárok. Žalobkyňa bola

nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany žalovaného najmä vzhľadom na jeho praktiky,
spôsoby domáhania sa zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy vyššie uvedenými spôsobmi, a tiež
v nemalej miere aj tým, že samotná žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istotyiniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je
náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.

21.Vychádzajúczuvedenéhoporušeniaprávžalobkyneakospotrebiteľazostranyžalovaného,intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom
a spoločenskom živote žalobkyne, ako aj závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, považoval
súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné

zadosťučinenie súd považoval sumu 535,30- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal.

22. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie sankcia za samotnú
existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v

zadosťučinení obsiahnutý.

23. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. V danom prípade mala žalobkyňa úspech v planom rozsahu a preto súd priznal žalobkyni voči
žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.