Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39C/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716202078
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716202078.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak
Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, zastúpený: Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856
584, proti žalovanému: Q. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX Q. Č.. XXX, Š. E. X., v konaní o zaplatenie
961,51 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 6. apríla 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 961,51 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom úveru. Procesne zaútočil skutkovým
tvrdením, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave dňa
30.3.2006 uzatvoril so žalovaným zmluvu, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu na menu:
SKK a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných

podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
fyzickým osobám s účinnosťou od 1. 2. 2006. Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorila dňa 12.3.2009 so
žalovaným zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, predmetom, ktorej bolo vydanie platobnej
karty, prostredníctvom, ktorej mohol žalovaný realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom
účte. Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanému povolené prečerpanie účtu (úver ), pričom v
zmysle všeobecný obchodných podmienok sa úver úročil premenlivou sadzbou , ktorú bola Slovenská

sporiteľňa, a.s. oprávnená meniť a u zmena úrokovej sadzby bola účinná rozhodnutím Slovenskej
sporiteľne,a.s.ajejzverejnením. SúčasťouzmluvybolitiežvšeobecnéobchodnépodmienkySlovenskej
sporiteľne, a. s. osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytnutie úverov a
povolených prečerpaní účinné od 1. 2. 2006 a sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne, a.s. pričom
žalovaný sa v zmysle zmluvy s nimi oboznámil a súhlasil s nimi. V zmysle zmluvy, všeobecných
obchodných podmienok, úverových podmienok a sadzobníka poplatkov boli dohodnuté ďalšie náležitosti
zmluvy a podmienky pre splácanie úveru a to: výška úverového rámca, úroková sadzba, splatnosť

úrokov, konečná splatnosť úveru, úrok z omeškania, úrok z prečerpania a iné platobné podmienky.
Žalovaný využil možnosť čerpať úver od Slovenskej sporiteľne, a.s., avšak podmienky pre splácanie
riadne nedodržiaval, a dostal sa so splácaním do omeškania. Slovenská sporiteľňa, a.s., ho na túto
skutočnosť upozorňovala a vyzývala ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Odstúpením od zmluvy zo
dňa 8.4.2013 využila Slovenská sporiteľňa, a.s. svoje právo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie
celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla pohľadávka

voči žalovanému v celkovej výške 961,51 €. Žalobca poukázal na to, že zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 27. marca 2014 nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči
žalovanému. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému oznámením zodňa 1. apríla 2014, ktorým zároveň vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu pohľadávky, avšak žalovaný
pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca ďalej procesne útočil predložením listinných dôkazov.

2 Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

3 § 177 ods. 2 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) stanovuje:
„Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.“

4 § 219 ods. 3 C.s.p. stanovuje: „Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“

5 Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, súd dňa 14.
novembra 2017 na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámil, že dňa 28. novembra 2017
o 9:15 hod. v pojednávacej miestnosti č. 106 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

6 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od
zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Podľa §
101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 457
Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

7 Na základe predložených listinných dôkazov zistil súd skutkový stav v zhode s procesným útokom
žalobcu a dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný čiastočne dôvodne, avšak žalobca si v
ňom uplatnil premlčaný nárok. Súd s poukazom na citované ustanovenia právnych noriem právny
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o bežnom účte vmene SKK pod č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.9.1994 v znení dodatku k zmluve o bežnom
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.3.2006 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň konštatoval, že v časti, v ktorej právny

predchodca žalobcu zmluvou poskytol žalovanému službu povoleného prečerpania účtu, ide o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho
práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité
otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že v prípade zmluvy a dodatku z 30.3.2006 právny predchodca žalobcu a žalovaný neuzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomne na jednej listine, ale žalovaný podpísal právnym predchodcom
žalobcu predformulované, do zmluvy o bežnom účte zakomponované dojednanie, podľa ktorého

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému povolené prečerpanie účtu „po splnení podmienok
uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov
a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1. 2. 2006 “. Uvedené
dojednanie nemožno považovať za platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže toto
dojednanie neobsahovalo žiadne individualizované údaje úveru, a to nielen podľa zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, keď v zmluve absentovali údaje podľa § 4
ods.2tohtozákona(napr. oročnejpercentuálnejmierenákladov),aleanipodľaObchodnéhozákonníka,
keď v dojednaniach účastníkov absentoval údaj o úrokovej sadzbe. Takýto právny úkon nemožno
posúdiť ako riadne uzavretie úverovej zmluvy a obdobné dojednanie treba posúdiť ako neplatné pre jeho
neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere

treba tiež pre nedostatok písomnej formy považovať podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
za neplatnú, keďže prejavy vôle účastníkov uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na
obsahovo zhodnej listine, pričom je zrejmé, že konečný obsah zmluvy určil právny predchodca žalobcu
jednostranne, prostredníctvom odkazu na osobitné obchodné podmienky a úrokovú sadzbu úveru
mohol kedykoľvek zmeniť jej zverejnením. Takto určené zmluvné podmienky a podmienky, z ktorých by

bolo možné určito identifikovať záväzok žalovaného, neboli žalovaným nikdy písomne prijaté, pričom
čerpanie úveru spojené s predchádzajúcou písomnou komunikáciou zo strany právneho predchodcu
žalobcu a následnú konkludentnú komunikáciu žalovaného nemožno považovať za úkon, ktorým by
došlo k akceptácii podmienok ohľadne výšky úverového rámca, či úroku, alebo ktorým by došlo k
riadnemu písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

8 Pokiaľ právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) písomne odstúpil dňa 8. apríla
2013 od zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie (t.j. úver),
je zrejmé, že využil svoje právo odstúpiť od zmluvy, ktoré si stanovil vo svojich všeobecných
obchodných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ak právny predchodca žalobcu ako

veriteľ odstúpil od zmluvy dňa 8. apríla 2013, uvedeným dňom došlo k zániku predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 30. marca 2006. Žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia istiny
úveru, úroku z úveru, aj s úrokmi z omeškania. Avšak na základe vykonaného dokazovania a v zmysle
§ 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel súd
k záveru, že ak právny predchodca žalobcu dňa 8. apríla 2013 účinne odstúpil od predmetnej zmluvy,

došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho
zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle §§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 Občianskeho
zákonníka je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti
z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody), pričom účastníci zrušenej zmluvy si majú

navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade vzniká právo
žalobcu domáhať sa od žalovaného vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy
zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovenia
Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho
zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o vrátenie

plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami
extunc,postaveniespotrebiteľazhoršuje,inýmislovamipovedanédôsledkyodstúpeniaodzmluvypodľa
zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy
Občianskeho zákonníka. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to žalobca (resp. jeho právny predchodca) akododávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení
aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu
jej uzavretia. Ustanovenie článku všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ

plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie
oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je v súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu
spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13/EHS. Súdom prináleží
súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 298 ods. 1 C.s.p.) s

cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života.

9 Za daného stavu súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu, resp. žalobca si mali svoj nárok
vzniknutý z bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde najneskôr do 9. apríla 2015, a pokiaľ žalobca
žalobu podal až dňa 6. apríla 2016, uplatnil si ňou premlčaný nárok. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu strán sporu súd i bez námietky žalovaného prihliadol na premlčanie

nároku žalobcu a jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

10 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania však nebude
nutné rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, nakoľko z obsahu spisu

vyplýva, že žalovanému doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.

11 Na záver súd pripomína, že pokiaľ žalobca od svojho právneho predchodcu zmluvou z 27.
marca 2014 odkúpil v balíku viaceré pohľadávky voči rôznym subjektom, za odplatu nedosahujúcu
sumu nominálnych výšok týchto pohľadávok, musel si byť vedomý toho, že s ich vymáhaním je

spojené určité riziko. V posudzovanej veci je to práve žalobca, ktorý musí znášať riziko spojené s
vymáhaním nadobudnutej pohľadávky (uplatnenej voči žalovanému po uplynutí premlčacej doby),
ktorého procesným dôsledkom je zamietnutie žalobou uplatneného nároku na jej priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho

doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.