Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710200009
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8710200009.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. Pribinova 25, Bratislava,
proti povinnej: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, U., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybář,
s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, o vymoženie 1.868,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 17Er/1/2010-82 zo dňa 11.09.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu I.inštancie.

P r i z n á v a povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.

2. Povolil odklad exekúcie vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Er/1/2010 a u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 13454/09 do právoplatného rozhodnutia o návrhu
povinnej na zastavenie exekúcie.

3. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 56 ods. 2; 57 ods. 1 písm. a); 58 ods.
1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 2; 3 ods. 1, 2 zák..
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. r); 54

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i
Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

5. Konštatoval, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie
vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný rozhodcom. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere,

ktorúoprávnenývrámcisvojejpodnikateľskejčinnostipoužívavprípadochuzatváraniazmlúvrovnakého
druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť

rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie kpristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah.

6. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. V rozhodovanej veci

na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval
všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil
rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol
tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude
prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Fakticky nerovný

stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac
prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.

7. Exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky. Preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

8. Keďže súd návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodu úspešne namietanej platnosti

rozhodcovskej doložky vyhovel, ďalšími dôvodmi uvedenými povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie
sa z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal.

9. Súd prvej inštancie zároveň vyhovel návrhu povinnej na odklad exekúcie vzhľadom na to, že rozhodol
o zastavení exekúcie, avšak uvedené rozhodnutie nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. Súd prvej

inštancie mal za to, že boli naplnené predpoklady hypotézy § 56 ods. 2 Exekučného poriadku o to viac,
keďže súd neprávoplatne rozhodol zastavení exekúcie.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

V odvolaní namietal, že zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských
zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka
a bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom. Oprávnený poskytuje úvery svojim klientom
na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh
zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu

o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako vyplýva z ust. § 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše si účastníci konania v bode 19.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli,
že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať

Obchodným zákonníkom.

11. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke oprávnený namietal, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve
je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z

tohtopohľadu rozhodcovskádoložkanevyžadujeodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučne
v rozhodcovskom konaní. Z textu rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od podanej žaloby
prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie (podľa Zákona o rozhodcovskom konaní), alebo
konanie pred všeobecným súdom (podľa Občianskeho súdneho poriadku). Prijatie argumentácie súdu

by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Z
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) pritom nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konania
úplne, ale iba ho obmedziť. Je nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne
prípustné v zmysle vnútroštátneho aj európskeho práva.12. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

13. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná. Vo vyjadrení uviedla, že právne predpisy určené
na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, ak to samotný predpis nevylučuje. Na predmetný vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Aj napriek snahe

oprávneného účelovo zaradiť tento vzťah pod režim Obchodného zákonníka, posudzuje sa bez ohľadu
na označenie zmluvy tento vzťah podľa svojho obsahu a nie formy, resp. nesprávne pomenovaného
úkonu. Zmluvný vzťah je potrebné subsumovať pod normy občianskeho práva. Pokiaľ ide o samotnú
zmluvu, takmer každý odsek predmetnej zmluvy je nápadne, až krajne nevyvážený, postavený v
neprospech spotrebiteľa. Tak ako je tomu v stovkách ďalších úverových vzťahov oprávneného, úverovú
zmluvu nemohla povinná ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná

a v tomto znení bez možnosti pripomienkovania predložená na podpis spotrebiteľovi. Pokiaľ ide
o poplatok za poskytnutie úveru, tento je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka
rozhodcovskej doložky, táto bola obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach k predmetnej
zmluve o úvere a došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, lebo pri jej absencii
by bol oprávnený povinný uplatniť si svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde. Pre

spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania v obvode
jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom. Dohodou s týmto znením si spotrebiteľ zhoršil
svoje zmluvné postavenie. O zjavnú nerovnováhu ide aj preto, že oprávnený si v predformulovanej
dohode prostredníctvom rozhodcovskej doložky určil pre prípad sporu príslušnosť rozhodcovského
súdu. Táto dohoda predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho

postavenia podnikateľa voči spotrebiteľovi. Rozhodcovská doložka v danom prípade nebola individuálne
dojednaná. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je rozhodcovská doložka dohodnutá alternatívne
alebo výlučne. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť zmluvu ani všeobecné podmienky, nakoľko boli vopred
naformulované. Rozhodcovská doložka je neplatná, lebo nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

14. Na základe uvedeného povinná žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

15. Povinná si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 65,08 eur.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470
ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal uznesenie ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
opodstatnené.

17. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

18. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených.

19. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a
rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

20. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

21. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníkakonania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a. z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

22.Podľa§ 45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní vzneníúčinnomdo31.12.2014

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

23. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného od 02.04.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

24. Podľa § 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 18.03.2008 na účely tohto zákona sa
rozumie:

- spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
- zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 18.03.2008 veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

26. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 18.03.2008 spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

29. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 spotrebiteľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32.Podľa§53ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.10.2008zaindividuálnedojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.33. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

37. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. článku 153 ods. 1 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov

spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

39. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

40. Podľa článku 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

41. Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

42. Podľa článku 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

43. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

44. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

45. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38 povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátnysúd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

46. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43 vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje

právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

47. Odvolací súd zo spisu zistil, že oprávnený sa návrhom zo dňa 07.12.2009 spísaným u súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého domáhal od povinnej vymoženia 1.868,16 eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu, ktorým je v danej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 12907/09 z
30.10.2009.

48. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 17Er/1/2010-8 z 25.01.2010 exekučné konanie o vymoženie
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.218,92 eur od 03.04.2009 do 13.07.2009 zastavil.

49. Dňa 03.02.2010 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na sumu 1.868,16
eur, rozhodcovských trov 717,18 eur a trov exekúcie.

50. Na základe odvolania oprávneného odvolací súd uznesením č. k. 5CoE/29/2012-26 z 15.03.2012
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie pre nesprávny procesný postup, kedy súd
prvejinštanciemalrozhodnúťonávrhusúdnehoexekútoranavydaniepoverenianavykonanieexekúcie,
keďže zastavenie exekúcie prichádza do úvahy len pred rozhodnutím o návrhu súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

51. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 17Er/1/2010-37 zo 16.10.2012 čiastočne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z
omeškaniavovýške0,25%dennezosumy2.218,92eurod03.04.2009do13.07.2009.Totorozhodnutie

sa stalo právoplatným dňa 28.11.2012.

52. Uznesením č. k. 17Er/1/2010-44 z 28.12.2012 súd prvej inštancie čiastočne zastavil exekúciu v
časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.218,92 eur od 03.04.2009 do
13.07.2009. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 29.01.2013.

53. Dňa 07.04.2014 podala povinná návrh na odklad exekúcie dôvodiac, že exekúcia prebieha
na základe rozhodcovského rozsudku, k vydaniu ktorého došlo na základe neplatne uzavretej
rozhodcovskej doložky.

54. Dňa 10.04.2014 doručila povinná súdu návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie, ktorý
odôvodnila tým, že exekúcia sa začala na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
a rozhodcovského rozsudku na základe neprijateľnej a neplatnej dohody účastníkov konania o
rozhodcovskej doložke.

55. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a odkladu exekúcie sa oprávnený vyjadril tak, že žiadal
návrh povinnej zamietnuť.

56. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

57. Pokiaľ oprávnený namietal, že zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou je potrebné
posudzovať podľa Obchodného zákonníka a ide o tzv. absolútny obchod, odvolací súd konštatuje, že
z predmetnej zmluvy o úvere nepochybne vyplýva, že povinná si od oprávneného nepožičala finančné
prostriedky na podnikateľské účely, pretože úverová zmluva neobsahuje takéto údaje. V pochybnostiacho obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd teda
nemal pochybnosť o tom, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľský v zmysle § 52
a nasl. OZ aj s ohľadom na predmet činnosti

oprávneného a postavenie povinnej. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské
právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých
zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. V zmysle aplikovaných ustanovení OZ právne nemá
význam skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo
či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve

minimálne o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Označenie zmluvy o
úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj
ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a zároveň zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktoré právne normy súd prvého stupňa správne aplikoval.

58. K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade dojednaná
alternatívne a ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc
zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká, ktorá
je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

59. Takéto podmienky skúmal súd prvej inštancie, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským
súdom. Inak povedané, o rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne

v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

60. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom

súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s
pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo
spotrebiteľ, využíva štátny súd.

61. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si
z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

62. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnej predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej

kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

63. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinná vymieňovala rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).

64. Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

65. Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných

službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi,
ak tak vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

66.Odvolacísúdpoznamenáva,žeinštitútindividuálnedohodnutejpodmienkyjetrebavykladaťvsúlade
s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej

sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2).67. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej
zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované

docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,
čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých
obchodných praktikách“, články 5 a nasl.

68. Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - povinná v tomto exekučnom konaní,

osobitne vyjednávala rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemá vedomosti a oprávnený
nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v
ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle
Charty základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa
(čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl.

169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

69. Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že
oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových

zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo
slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako
nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri
typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto

prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

70. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.

Rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

71. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ
exekúciu zastavil.

72. Správny bol procesný postup súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o návrh povinnej na odklad exekúcie,

pretože v danom prípade boli naplnené zákonné predpoklady na takýto postup v zmysle ustanovenia
§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

73. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní
žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého

rozhodnutia.

74. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

75. V odvolacom konaní si úspešná povinná uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

76. Keďže v odvolacom konaní mala povinná plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

77. Preto odvolací súd v súlade s ust. § 255 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP priznal povinnej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

78. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.