Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116210000
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116210000.3

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Y., ul. XX. novembra
XXX/XX, 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Y., ul. XX. novembra XXX/XX, proti žalovanému:
Estate Trading s. r. o., so sídlom v Šamoríne, ul. Hlavná 44/807, IČO: 43986889, zastúpený zástupcom:
advokátska kancelária Hulín, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Hurbanova 20, o určenie užívacieho práva
k nehnuteľnostiam, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo sporových strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Žalobcom s a v r a c i a spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 92,80 eur, prostredníctvom
obchodnej spoločnosti Slovenská pošta a.s..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 25.05.2016, doručenou Okresnému súdu Trenčín dňa 30.05.2016,
domáhajú určenia, že majú právo bezplatne užívať nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1831 pre kat.úz. Y.
Y. ako parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 312 m2, parcela č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 539 m2, parcela č. 2911, záhrady o výmere 400 m2 a dom so súp.č. 302
postavený na pozemku parcela č. XXXX/X, nachádzajúce sa na ulici XX. novembra XXX/XX v Y. Y.,

ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“. Túto žalobu odôvodnili tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností, ktoré žalobcovia obývajú s ich maloletým dieťaťom na základe ústneho
dohovoru s právnym predchodcom žalovaného - obchodnou spoločnosťou HKL-
MJM, s.r.o.. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľa a ani nikdy nepodieľal na nákladoch spojených s
užívaním, opravami, či údržbou týchto nehnuteľností. Žalobca v 1. rade tieto nehnuteľnosti zakúpil v roku
2004 a odvtedy ich nepretržite užíva. Dňa 28.10.2008 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou HKL-MJM,

s.r.o. kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredal predmetné nehnuteľnosti tejto obchodnej spoločnosti.
Nakoľko kupujúci - spoločnosť HKL-MJM, s.r.o. neuhradila žalobcovi v 1. rade kúpnu cenu za tieto
nehnuteľnosti, v súlade s kúpnou zmluvou a súvisiacimi neformálnymi dojednaniami medzi žalobcom
v 1. rade a spoločnosťou HKL-MJM, s.r.o., uzatvoril žalobca v 1. rade s konateľom spoločnosti HKL-
MJM, s.r.o. ústnu dohodu, podľa ktorej budú mať žalobcovia právo bezodplatne užívať dom spolu so
záhradou až do úplného uhradenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho, t.j. spoločnosti HKL-MJM, s.r.o.

Kupujúci pritom neuhradil celú kúpnu cenu podľa Kúpnej zmluvy z 28.10.2008 do dnešného dňa. Po
niekoľkých ďalších prevodoch vlastníctva tieto nehnuteľnosti v novembri 2010 nadobudol žalovaný. Až
do 29.07.2011 sa žiadny z vlastníkov nedomáhal vypratania nehnuteľností alebo zaplatenia akejkoľvek
náhrady za užívanie nehnuteľností. Všetci právni nástupcovi spoločnosti HKL-MJM, s.r.o., vrátane
žalovaného, si boli vedomí existencie tejto neformálnej zmluvy a aj jej obsahu, túto neformálnu zmluvu
aj riadne plnili, pričom túto neformálnu zmluvu prestali rešpektovať až po incidente, ku ktorému došlo

dňa 29.07.2011. Je absolútne irelevantné, o akú konkrétne zmluvu, z hľadiska vymedzenia jej typu,
išlo. Do úvahy v danom prípade totiž pripadá viacero alternatív, a to napr. nájomná zmluva s "nulovým"nájomným, zmluva o výpožičke alebo napr. inominátna zmluva, obsah ktorej bol kombináciou viacerých
zmluvných typov. Pozitívne právo totiž ani nemá reálnu možnosť právne regulovať všetky možné faktické
situácie. Podstatné je v danom prípade to, že medzi žalobcom v 1. rade a právnym predchodcom

žalovaného došlo k dojednaniu zmluvy, existencia ktorej im založila právo bezplatne užívať predmetné
nehnuteľnosti až do času, v ktorom dôjde k úplnej úhrade kúpnej ceny dojednanej medzi žalobcom v 1.
rade a spoločnosťou HKL-MJM, s.r.o. v Kúpnej zmluve zo dňa 28.10.2008.

2. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 09.03.2017, v ktorom uviedol,

že žaloba žalobcov sa odvoláva na rovnaké skutočnosti a dôkazy, na aké žalobcovia poukazovali aj v
konaní sp.zn. 11C/177/2011 o určenie nájomného práva, k rovnakým nehnuteľnostiam, pričom žaloba
žalobcov bola zamietnutá. Svedok M. A. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 9.4.2013 výslovne uvádza,
že "pokiaľ ide o predmetné nadobudnutie nehnuteľnosti, existovala písomná kúpna zmluva, žiadna
iná dohoda ani ústna uzatváraná medzi účastníkmi zmluvy nebola". Svedok M. A. nikde vo svojej
výpovedi neuviedol, že by mala byť uzatvorená nejaká nájomná zmluva prípadne, že by žalobcovia

boli oprávnení užívať nehnuteľnosť počas obdobia, kedy bola spoločnosť HKL-MJM, s.r.o. vlastníkom
nehnuteľnosti. Rovnako zo skutočnosti, že pán M. A.alobcov nevyzval na vypratanie nehnuteľnosti, nie
je možné vyvodzovať vznik nájomného vzťahu, užívacieho práva, ani vznik tzv. faktického právneho
bremena, tak ako sa nesprávne domnievajú žalobcovia. Medzi žalobcami ako žalovanými a žalovaným
ako žalobcom prebieha pod sp.zn. 19C/222/2011 na tunajšom súde konanie o vypratanie identických

nehnuteľností, ku ktorým žalobcovia navrhujú určiť užívacie právo. Žaloba žalobcov bola v konaní sp.zn.
19C/222/2011 zamietnutá. Proti rozsudku žalobcovia podali odvolanie. V rámci odvolacieho konania
žalobcovia žiadali uvedené konanie o vypratanie nehnuteľností prerušiť z dôvodu prebiehajúceho
konania sp. zn. 17C/113/2016. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 8.6.2016 tento návrh žalobcov
zamietol z dôvodu, že nie je daný žiaden zákonný dôvod na prerušenie konania. Žalovaný má za

to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie užívacieho práva k
nehnuteľnosti, keďže žaloba o vypratanie nehnuteľnosti bola podaná skôr (konanie vedené na tunajšom
súde pod sp.zn. 19C/222/2011) ako žaloba o určenie užívacieho práva k nehnuteľnosti. Samotná
žaloba o určenie užívacieho práva žalobcov bola podaná účelovo z dôvodu, aby žalobcovia mohli
odôvodniť ich návrh na prerušenie konania o vypratanie nehnuteľnosti a teda, aby tak došlo k predĺženiu

bezodplatného užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcami.

3. Súd v priebehu konania zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie vedené pod sp.zn.
11C/177/2011, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 06.06.2013. V tomto konaní bola
zamietnutá žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že sú nájomcami predmetných nehnuteľností.

V tomto konaní nebolo preukázaná platná nájomná zmluva, na základe ktorej by boli žalobcovia
oprávnení užívať predmetné nehnuteľnosti.

4. Ďalej súd zistil, že na tunajšom súde prebieha od 14.10.2011 konanie vedené pod sp.zn.
19C/222/2011 o vypratanie predmetných nehnuteľností. Žalovaný sa ako žalobca domáha rozhodnutia

súdu o vyprataní žalobcov (ako žalovaných) z predmetných nehnuteľností. Konanie nebolo doposiaľ
právoplatne skončené. Dňa 08.06.2016 vydal súd prvej inštancie rozsudok, ktorým vyhovel žalobe
žalovaného o vypratanie predmetných nehnuteľností žalobcami. Tento rozsudok bol odvolacím súdom
uznesením zo dňa 23.11.2017 zrušený výlučne z procesných dôvodov. Odvolací súd v zrušujúcom
uznesení okrem iného uviedol, že je nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní vysporiadal

aj s tvrdeniami žalovaných 1/ 2/ (teda žalobcov) uvedenými v podanom odvolaní poukazujúcimi na
to, že majú právo na bezplatné užívanie nehnuteľností na základe dohody o dočasnom prenechaní
nehnuteľností do užívania uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (teda žalovaného) a
žalovaným 1/.

5. Podľa § 159 Civilného sporového poriadku začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore
prebiehalonasúdeinékonanie.Aknasúdeprebiehaotomistomsporeinékonanie,súdzastavíkonanie,
ktoré sa začalo neskôr.

6. Súd konanie zastavil podľa citovaného ustanovenia § 159 Civilného sporového poriadku, pretože

zistil, že na tunajšom súde prebieha už skôr začaté konanie (vedené pod sp.zn. 19C/222/2011),
ktoré bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde toto konanie. Je tak daná prekážka tzv.
litispendencie, ako túto prekážku označuje právna teória i súdna prax. V tejto súvislosti súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.02.2017 sp.zn. 8Cdo 125/2016, publikovanéako rozhodnutie č. 25 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2017, podľa ktorého konanie o žalobe na
splnenie povinnosti vytvára prekážku litispendencie pre konanie o žalobe o určenie, pretože otázka či tu
právo je alebo nie je, bude posúdená v konaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo

práva (viď bod 21 odôvodnenia rozhodnutia č.25 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2017).

7. V konaní o vypratanie predmetných nehnuteľností súd posudzuje obranu žalovaných (teda žalobcov)
spočívajúcu v tvrdení, že majú právo užívať predmetné nehnuteľnosti na základe ústnej dohody o
dočasnom prenechaní nehnuteľností do užívania, čo je zároveň základom ich žaloby v tomto konaní.

Žalobcovia v žalobe tvrdia, že majú právo užívať predmetné nehnuteľnosti na základe ústnej dohody
uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a konateľom HKL-MJM, s.r.o. (predchádzajúci vlastník predmetných
nehnuteľností) z roku 2008. Ako to nakoniec uviedol aj odvolací súd v uznesení zrušujúcom rozsudok
vydanom v konaní o vypratanie predmetných nehnuteľností, po vrátení veci na ďalšie konanie bude
nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní vysporiadal aj s tvrdeniami žalovaných
1/ 2/ (teda žalobcov), že majú právo na bezplatné užívanie nehnuteľností na základe dohody o

dočasnom prenechaní nehnuteľností do užívania, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (teda
žalovaného) a žalovaným 1/.

8. Zhrnúc vyššie uvedené, teda to čo je predmetom posudzovania tohto konania, je zároveň predmetom
predbežnéhoposúdeniavužskôrzačatominomkonaní(ovypratanienehnuteľnostívedenompodsp.zn.

19C/222/2011). Zároveň ide o dve konania rovnakých sporových strán a obe veci sa týkajú rovnakého
právneho vzťahu, predmetu sporu. Je tak daná totožnosť právnej veci, t.j. ide o právnu vec s rovnakým
predmetom konania a identickými sporovými stranami. Ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uvedenom uznesení, požiadavka tej istej veci sa nespája vždy s tým istým nárokom uplatneným pred
súdom; táto požiadavka je splnená, ak ide o podstatu uplatneného nároku. To znamená, že návrh,

ktorý smeruje k súdu nemusí mať totožné znenie, ale základ tohto nároku musí byť spoločný (pozri
napr. Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo dňa 8.12.1987, Case 144/86. Gubisch
Maschinenfabrik KG v Giulio Palumbo. odsek 16,17).

9. Je možné prijať aj záver, že táto okolnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení rozsudkom (čomu zodpovedá aj častá súdna
prax a ako argumentoval aj žalovaný), avšak súd sa stotožnil so záverom najvyššieho súdu vysloveným
v uvedenom rozhodnutí, že táto okolnosť je procesného charakteru a predstavuje prekážku tzv.
litispendencie. Tým zároveň naplnil princíp právnej istoty, ktorý predpokladá rozhodovanie súdov v
civilnom sporovom konaní v súlade ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V

danom prípade ide o prijatie rovnakého právneho názoru, aký prijal najvyšší súd v rozhodnutí, ktoré bolo
publikované aj Zbierke stanovísk NS a súdov SR, v dôsledku čoho je možné takémuto právnemu názoru
najvyššieho súdu priznať vyššiu relevantnosť pre právnu prax.

10. Súd záverom uvádza, že v súvislosti s podanou žalobou a vyššie uvedenými závermi je možné

prisvedčiť aj záveru žalovaného, že je dôvodné predpokladať, že podaná žaloba bola procesnou
obštrukciou žalobcov v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci vypratania nehnuteľností (nakoľko žalobcovia
akožalovanínásledneneúspešnenavrhliajprerušeniekonaniaovypratanienehnuteľnostídoskončenia
tohto konania).

11. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Súd takisto rozhodol o náhrade trov zastaveného konania, a to podľa § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zisťoval zavinenie sporových strán

na zastavení konania. Zavinenie súd skúma iba z procesného hľadiska. Konanie bolo zastavené pre
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a nie pre procesné zavinenie niektorej sporovej strany,
preto rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

13. Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“, poplatok splatný podaním
žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak
sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania
alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydanýplatobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po
prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V

konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná
sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

14. Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej

však 6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

15. Vzhľadom ku skutočnosti, že konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním (pojednávanie bolo
vykonané, avšak bez jeho otvorenia a bez prednesenia žaloby), zároveň rozhodol podľa § 11 ods.3
zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku žalobcom spoločne a nerozdielne, ktorý
zaplatili za žalobu v sume 99,50 eur, pričom ho krátil o sumu 6,70 eur podľa § 11 ods.4 zákona.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tomto súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných
náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Proti výroku III. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.