Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010573
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117010573.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného C. Y., pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. januára
2018, prejednal odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 20.10.2017 sp.zn. 4T/57/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.10.2017 sp.zn. 4T/57/2017 bol obžalovaný C.
Y. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 10.09.2016 v čase okolo 03.05 h pred podnikom N. R. nachádzajúci sa na ul. R. X v L. L. fyzicky

napadol H. J., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho chytil za oblečenie v oblasti ramien a strčil do
neho smerom do príjazdovej cesty nachádzajúcej sa pred podnikom, v dôsledku čoho poškodený spadol
na zem, čím mu spôsobil zlomeninu laterálneho kondylu ľavej ramennej kosti a vykĺbenie ľavého lakťa,
ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 12 týždňov.
Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr.
zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výške

1.000,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.
Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 náhradu škody vo výške 1.322,31 Eur a podľa § 288
ods. 2 Tr. por. bola poškodená strana, a to Všeobecná zdravotná poisťovňa, so zvyškom svojho nároku
na náhradu škody, odkázaná na civilný proces.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor,
a to do výroku o treste. Poukázal na to, že trest, ktorý uložil súd prvého stupňa, je mierny, pretože
obžalovaný až na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čo bolo jedinou zmenou, ktorá
nastala po vydaní trestného rozkazu, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom
okrem toho poškodenému jeho konaním bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, a preto ju nedostatočné,
aby bol páchateľovi prečinov násilného charakteru uložený iba peňažný trest. Keďže podľa jeho názoru

na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý
rozsudok a obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril prostredníctvom obhajcu aj obžalovaný C. Y.. V jeho
vyjadrení sa okrem iného uvádza, že podľa jeho názoru trest, ktorý mu bol uložený prvostupňovým
súdom, je správny a zákonný, pričom zdôraznil, že nemá zlú povesť, pracuje v K. ako opatrovateľ
seniorov a býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou E. Y., ktorá je čiastočne odkázaná na jeho

ekonomickú a inú pomoc. J. by mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, musel by prestať
pracovať v K., pretože pri každej zmene klienta, ktorého opatruje, musí predložiť výpis registra trestov.Táto skutočnosť by mohla zasiahnuť veľmi nepriaznivo rodinných príslušníkov, o ktorých sa stará a
taktiež by sťažila možnosť nahradiť škodu poisťovni, prípadne poškodenému, ak by si ju uplatnil. Vyslovil
presvedčenie, že uložený trest a povinnosti uložené súdom, sú k povahe skutku a k jeho osobe zákonné,

spravodlivé, spĺňajú individuálnu, ako aj generálnu prevenciu.
Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora a uložiť
obžalovanému primeraný podmienečný trest odňatia slobody.
Obhajca obžalovaného poukázal na písomné vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu okresného prokurátora
a navrhol odvolanie, ako nedôvodné zamietnuť.

Verejné zasadnutie sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného, pretože o takýto postup sám písomne
požiadal.
Krajský súd v Banskej Bystrici po primárnom zistení, že v posudzovanej trestnej veci nie je daný
dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por. (odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, osobou na to
oprávnenou), na základe § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora, nie je dôvodné.
Aj keď odvolanie okresného prokurátora smerovalo len do výroku o treste, odvolací súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal (ako v tomto prípade), aj
s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (proti ktorému sťažnosť smeruje nie je prípustná - §

183 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný nemôže právne účinne odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku,
ktorý bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak
by obžalovaný odvolanie podal, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať výrok o
vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom zistený
- priznaný skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie.

V danom prípade odvolací súd sa zaoberal len skutočnosťami, ktoré namietal okresný prokurátor, teda
preskúmal len výrok o treste.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. j) Tr. zák., poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného

činu riadny život.
Podľa § 36 písm. l) Tr. zák., poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. h) Tr. zák., priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie

alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 41 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný

trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Aksú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák., peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi

úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák., bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest
uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa
trest odňatia slobody neukladá.
Odvolací súd tak, ako súd prvého stupňa zistil, že u obžalovaného existujú dve poľahčujúce okolnosti

v zmysle § 36 písm. j) a § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že obžalovaný pred skutkom viedol riadny život,
k žalovanému skutku sa doznal a tento úprimne oľutoval a jedna priťažujúca okolnosť uvedená v § 37
písm. h) Tr. zák., teda, že spáchal viac trestných činov.
Obžalovaný priestupkovo riešený nebol a nebol ani doteraz súdne trestaný. Okrem toho je aj
dobrovoľným darcom krvi a z obsahu spisu nevyplýva, že by vo vzťahu k obžalovanému boli zistené
negatívne skutočnosti.

K dôvodom odvolania okresného prokurátora odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru, trest, ktorý
uložil obžalovanému súd prvého stupňa, a to úhrnný peňažný trest vo výške 1.000,- Eur a pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu ustanovil aj náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 24 mesiacov, zodpovedá danej dôkaznej situácii a vychádza aj zo zásady uvedených v §
34 ods. 1 a nasl. Tr. zák., na ktoré bolo vyššie poukázané. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,

že pri ukladaní trestu súd musí vzhliadnuť aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa a jeho pomery.
Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zo strany obžalovaného v podstate išlo len o jedno
strčenie do poškodeného, avšak s následkami, ktoré sú bližšie popísané v skutkovej vete napadnutého
rozsudku. Obžalovaný v tejto súvislosti nekonal takým spôsobom (úder päsťou, resp. kopanie), ktorý by

mohol odôvodniť jeho charakteristiku ako osobu s agresívnym správaním, a preto odvolací súd dospel
k záveru, že trest, ktorý uložil súd prvého stupňa vo výmere 1.000,- Eur bude postačovať na prevýchovu
obžalovaného a splní tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu. Okrem toho takto uložený trest
zohľadňuje aj bezúhonný spôsob života obžalovaného, ktorým žil v minulosti.
Odvolací súd pri posudzovaní adekvátnosti uloženia peňažného trestu prihliadol aj na argumentáciu

obžalovaného najmä v tom smere, že uloženie podmienečného trestu by mohol vážnym spôsobiť narušiť
možnosť náhrady spôsobenej škody, ako aj sťažiť starostlivosť o matku vplyvom straty zamestnania.
Keďže aj výrok prvostupňového súdu o náhrade škody v zmysle § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. bol správny
a zákonný, odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.