Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113011346
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6113011346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2018 v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Juraja Babjaka, o odvolaní
obžalovaného C.. G. L. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 3T/100/2013 zo dňa 07.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. z.
3T/100/2013 zo dňa 07.10.2016 vo výroku o vine a treste.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

u z n á v a

obžalovaného C.. G. L., nar. XX.XX.XXXX vinným z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 238 Tr. zák.,

p r e t o ž e

ako správca konkurznej podstaty úpadcu Agrodružstvo Želovce, družstvo "v konkurze", Krtíšska
cesta 295, Želovce, IČO: 36036412, v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 28K118/2003, napriek opakovaným výzvam vydaných v dohľadoch Krajského súdu
Banská Bystrica, na ktoré nereagoval alebo žiadal o predlženie lehoty na ich splnenie, pričom ani po
opakovaných výzvach a napriek upozorneniam súdu, že je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou
starostlivosťou, povinnosti uložené mu súdom nesplnil, na základe čoho Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č. k. 28K118/2003-915 zo dňa 02.10.2008, ktoré sa stalo právoplatným dňa 05.11.2008,

zbavil C.. G. L. funkcie správcu konkurznej podstaty a ustanovil nového správcu konkurznej podstaty B..
G. F., čím stratil oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu (konkurznou podstatou) v zmysle § 14 ods. 1
písm. a) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, nevydal novému správcovi konkurznej podstaty
úpadcu Agrodružstvo Želovce, družstvo "v konkurze", Krtíšska cesta 295, Želovce, IČO: 36036412,
finančné prostriedky vo výške 29.675,36 eur,

t e d a

z nedbanlivosti inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenú povinnosť a povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať a spravovať
cudzí majetok

a o d s u d z u j es a z a t o

podľa § 238 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C.. G. L. uznaný vinným zo zločinu sprenevery podľa § 213
ods. 1, 2 písm. c), ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku s tým, že krajský súd vypustil zo skutku slová „patriace úpadcovi“.

Obžalovaný bol za to odsúdený podľa § 213 ods. 3, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j), § 39 ods. 1 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody na 18 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný C.. G. L. a okresný prokurátor.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu v písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že okresný súd na
rozdiel od obžaloby jeho konanie kvalifikoval podľa § 213 ods. 1, 2 písm. c), ods. 3 Tr. zák., kde je
trestná sadzba 3 až 10 rokov síce rovnaká ako za žalovaný trestný čin, avšak skutkové okolnosti tejto

trestnej činnosti sú rozdielne. Dopredu nebol upozornený na zmenu právnej kvalifikácie, aby sa mohol
brániť. Použitý výraz v skutkovej vete, že finančné prostriedky mali patriť úpadcovi nekorešponduje so
zákonom o konkurze a vyrovnaní, pretože finančné prostriedky získané ním za speňaženie majetku po
schválení rozvrhového konania mali byť rozdelené veriteľom. Uvádza tiež, že okresný súd sa snažil zistiť
skutkový stav veci, ale dôkazy nesprávne vyhodnotil. Poukazuje na kvalifikované skutkové podstaty

žalovaného trestného činu a zločinu, z ktorého ho súd uznal vinným, sú postavené na rôznej škode.
Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd doplňoval medzery v obžalobe, ktoré vznikli už v prípravnom
konaní, kde bol nedostatočne zistený skutkový stav. Poskytnuté podklady na hlavnom pojednávaní
vypočutým svedkom riaditeľom Daňového úradu Veľký Krtíš B.. G. D. neboli dostatočné, i keď znalec
ustálil škodu menšiu ako škodu uvedenú v obžalobe.

Má za to, že súd nie je viazaný obžalobou, mal ho podľa jeho názoru oslobodiť. Podľa jeho názoru
súd nemal preukázané, či si finančné prostriedky prisvojil alebo to mohla urobiť iná osoba, ktorá mohla
disponovať s účtom a vytvárať neoprávnené ekonomické operácie. V konečnom dôsledku navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol.

Okresný prokurátor v písomnom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozsudkom okresného
súdu, poukazuje na to, že ustanovenie § 242 a 243 Tr. zák. sankcionujú marenie konkurzného,
vyrovnávacieho konania, konania o reštrukturalizácii alebo konania o oddĺžení kýmkoľvek (všeobecný

subjekt vymedzený pojmom „kto“). Týmto subjektom môže byť dlžník, úpadca, správca alebo aj veriteľ,
prípadne tretie osoby. Prokurátor má za to, že obžalovaný naplnil zákonné znaky trestného činu marenia
konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Prokurátor sa pritom
nestotožnil ani s určením škody znalcom, podľa neho obžalovaný spôsobil škodu tak, ako bola uvedená
v obžalobe a napokon aj v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28K/28/2003. Konanie

obžalovaného malo byť teda právne kvalifikované tak, ako je uvedené v podanej obžalobe prokurátora.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, voči ktorým odvolatelia podali odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, najmä čo sa týka právnej kvalifikácie.
To však nemožno uviesť k odvolaniu prokurátora.Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový súd oproti
prípravnému konaniu vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul nových svedkov a obstaral znalecký
posudok. Tieto dôkazy náležite vyhodnotil, nedospel však k správnym a adekvátnym právnym záverom.

Obžalovaný tvrdil, že po ustanovení do funkcie až do roku 2007 si riadne plnil svoje povinnosti. Neskôr
vzhľadom na rodinné problémy povinnosti nestačil plniť, upozornil na to aj konkurzný súd, ktorý ho ale
funkcie nezbavil. Uviedol, že zanedbal plnenie povinností, keďže nedochádzal do miesta výkonu práce
a zanedbal aj starostlivosť o konkurznú dokumentáciu. Neskôr sa snažil s majiteľmi nehnuteľnosti, kde

mal kancelárske priestory spojiť, ale sa mu to nepodarilo, potom sa dozvedel, že majitelia dokumentáciu
odovzdali do zberu, či bola zničená. Nemohol potom pri preberaní funkcie urobiť ani konečné zúčtovanie.
Podľa jeho názoru nijakú škodu nespôsobil a nebolo možné ju ani objektivizovať, keďže dokumentácia
neexistovala.

Svedok B.. G. F. uvádzal, že po ustanovení do funkcie po obžalovanom ako správca konkurznej podstaty

sa opakovane pokúšal skontaktovať s obžalovaným, čo sa mu ale nepodarilo. Obžalovaný mu mal
odovzdaťfunkciuajdokumentáciu.Prináhodnomstretnutíobžalovanýprisľúbil,žesipovinnostisplní,ale
sľub nedodržal. Konaním obžalovaného došlo aj k škode tak, ako to určil konkurzný súd, keď obžalovaný
nezúčtoval peniaze, ktoré vybral z ČSOB.

Svedkovia G. F. a B.. C. F. potvrdili, že kancelárske priestory, ktoré vlastnili, prenajali obžalovanému,
neskôr prenájom zrušili, lebo nebolo platené nájomné. Keďže sa im nepodarilo spojiť s obžalovaným,
postupne odnášali doklady do zberu a časť, ktorá bola zložená v pivničných priestoroch, ktoré boli
vytopené, bola zničená.

Y. L. robila účtovníctvo počas konkurzu, účtovníctvo viedla elektronicky, ale keď obžalovaný nezaplatil
potrebné poplatky, program jej bol zablokovaný. Neskôr s obžalovaným nekomunikovala, keďže tento
nereagoval ani na telefonické pokusy. Dokumentáciu z konkurzu mal u seba obžalovaný. Ona s
finančnými prostriedkami nakladať nemohla. V roku 2007 pripravila podklady pre daňový úrad len na
základe podkladov, ktoré jej dal obžalovaný.

Obžaloba pri určovaní výšky škody vychádzala z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
34CBi/28/2009 zo dňa 12.09.2012, pričom v tomto rozhodnutí súd vychádzal z návrhu nového správcu
konkurznej podstaty B.. G. F..

Keďže boli pochybnosti vo vzťahu k výške škody i k obsahu predkladanej dokumentácie, bol okresným
súdom pribratý do konania znalec B.. H.. Ten podľa dostupnej podkladovej dokumentácie, najmä z
daňového úradu, ustálil škodu vo výške 29.675,36 Eur.

Obžalovaný bol odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty uznesením krajského súdu sp. zn.

28K/18/2003 - 915 zo dňa 02.10.2008.

Z dôkazov aj pre krajský súd vyplynulo, že obžalovaný ako správca konkurznej podstaty dlhodobo
ignoroval povinnosti ukladané mu súdom, zanedbal aj povinnosti vyplývajúce zo zákona o konkurze a
vyrovnaní, v dôsledku čoho došlo ku škode a zničeniu podkladovej dokumentácie, ktorú neodovzdal

novému správcovi. Obžalovaný tiež nedokázal zdokladovať na čo použil peniaze, ktoré vybral z ČSOB,
čím vznikla škoda na majetku, ktorú spôsobil vo výške presahujúcej hranice značnej škody.

Podľa § 8 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej „ZKV“) č. 328/1991 Zb. (ktorý sa na danú vec
vzťahuje) správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za

škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Podľa § 8 ods. 5 ZKV z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie.
Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných
dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Podľa poslednej vety

daného ustanovenia zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas
výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie je povinný riadne informovať nového správcu a dať
mu k dispozícii všetky doklady.Obžalovaný si tieto povinnosti nesplnil, naopak nerešpektoval povinnosti ukladané súdom a k svojej
funkcii sa staval nezodpovedne, čo napokon ani sám nepoprel. Odôvodňoval to tým, že mal problémy
v rodine.

Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného ako zločin marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho
konania podľa § 242 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák., pričom možno dať za pravdu
prvostupňovému súdu, že v zmysle dôvodovej správy k Trestnému zákonu a odbornej literatúry úmyslom
zákonodarcu bolo postihnúť ako páchateľa len dlžníka či úpadcu, alebo člena štatutárneho orgánu

dlžníka či úpadcu. V skutkovej podstate konkrétneho trestného činu nemusí byť pritom uvedený
špeciálny subjekt, ktorý sa môže dopustiť tohto trestného činu, ale táto skutočnosť vyplýva z kontextu
zákona. V žalovanom trestnom čine ide pritom o úmyselný trestný čin, pričom úmysel páchateľa musí
zahŕňať skutočnosť, že ide o marenie konkurzného konania. Zo strany obžalovaného pritom išlo len o
nezodpovednosť hraničiacu s ľahostajnosťou.

Krajský súd sa nestotožnil ani s právnou kvalifikáciou súdu prvého stupňa, i keď tento postupoval
zákonne a nemožno prisvedčiť odvolaniu obžalovaného, že v prípade zmeny právnej kvalifikácie mu mal
dať priestor na prípravu, pretože si to ustanovenie § 284 ods. 2 Tr. por. nevyžaduje, v prípade rovnako
prísneho trestného činu.

Okresný súd pritom konanie obžalovaného kvalifikoval ako trestný čin sprenevery podľa § 213 ods.
1, 2 písm. c), ods. 3 Tr. zák. Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu
bola zverená, čin spácha ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného
alebo ako správca konkurznej podstaty a spôsobí ním značnú škodu. V danom prípade však nebolo
vôbec preukázané, že by si obžalovaný peniaze ponechal pre vlastnú potrebu a nebolo tiež preukázané,

že si konkrétne finančné prostriedky, ktoré patrili do konkurznej podstaty chcel ponechať pre seba.

Krajský súd po zvážení všetkých okolností vychádzal z toho, že obžalovaný sa správal hlavne
nezodpovedne až ľahostajne k plneniu povinností vyplývajúcich mu z funkcie správcu konkurznej
podstaty, pričom v dôsledku toho bola spôsobená škoda presahujúca hranice značnej škody, dopustil sa

prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spáchaného formou vedomej nedbanlivosti
podľa § 238 Tr. zák.

Na naplnenie znakov danej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby páchateľ z nedbanlivosti inému spôsobil
značnú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo

povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Krajský súd potom čo sa týka zavinenia vychádzal z definície zavinenia, ktoré predstavuje vnútorný
psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Zavinenie ako zložka subjektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu je pritom vybudované na zložke vedomostnej a vôľovej, ktoré

sú vyjadrené aj v ustanoveniach § 15 a 16 Tr. zák. Vôľovou zložkou sa predovšetkým rozumie chcenie,
ale patrí sem aj uzrozumenie. K nepriamemu úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák. treba, aby páchateľ bol
s poruchou chráneného záujmu uzrozumený pre prípad, že ju spôsobí. Nepriamy (eventuálny) úmysel
vyjadruje nižší stupeň vôle a nižší stupeň chcenia než úmysel priamy.

Pri vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zák. je tiež daná vedomosť o možnosti následku,
nie však daná zložka vôľová, teda zložka chcenia. Na preukázanie tohto typu zavinenia postačuje
neprimeranosť dôvodov, pre ktoré sa páchateľ spolieha, že k následku nedôjde.

Obžalovaný mal vedomosť, že neplnením si povinností a pasivitou môže dôjsť na spravovanom majetku

k škode. Spolieha sa na to, že jeho nečinnosťou a nemožnosťou iných osôb disponovať s majetkom ku
škode nedôjde. Z dôkazov nič nenasvedčuje, že obžalovaný chcel spôsobiť škodu svojou nečinnosťou.

Za trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil, je hrozené trestom odňatia slobody až na 2 roky. Krajský
súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák., prihliadol tiež k

osobe obžalovaného, ktorý sa doposiaľ nedostal do konfliktu so zákonom a žije riadnym životom, pričom
dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 1 roka nad strednou hranicou zákonom upravenej
trestnej sadzby dostatočne zabezpečí nápravu obžalovaného.Vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného bolo možné tento trest podmienečne odložiť na
skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Okresný súd o náhrade škody nerozhodoval a keďže absentovalo odvolanie poškodeného k tomuto
chýbajúcemu výroku a ani v odvolaní prokurátora tento výrok nie je spomenutý, krajský súd o náhrade
škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.