Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010539
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3815010539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a

prísediacich Márie Mendelovej a Miloša Oberta na hlavnom pojednávaní dňa 29. marca 2017 v trestnej
veci proti obžalovaného S. I. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný S. I., J.. X.X.XXXX I. Y., Y. G. N. Y., E. XXX/XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody E. J. K.,

je vinný, že:

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna S. I., J.. XX.X.XXXX, v
rámci posudzovania predbežnej otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku vyšetrovateľ určil, že
bol povinný platiť matke syna V. V. na výživu syna od 3.7.2009 do 1.9.2009 výživné 70,- eur mesačne, a
to do 10. dňa v mesiaci a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P/551/2010-20 zo dňa 15.2.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2011, bol zaviazaný platiť V. V. od 1.9.2009 výživné 70,- eur

mesačne, a to do 10-teho dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v mieste svojho pobytu v Starej Turej
a v mieste pobytu poškodenej v Bystričanoch a neskôr v Nitrianskych Sučanoch vyhýbal od 3.7.2009
do 10.9.2013, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody a od 12.6.2014, kedy bol prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, do 27.3.2015, kedy znova nastúpil výkon trestu odňatia slobody, tým, že bol
nezamestnaný, pracoval len sporadicky brigádnicky, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie a na výživnom zostal dlhovať V. V. 4.130,- eur,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno b) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2
Trestnéhozákona,§36písmenol),n)Trestnéhozákona,§37písmenom)Trestnéhozákona,§38odsek
3 Trestného zákona, k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 10 (desať) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Piešťany - sp. zn. 2T/51/2015 zo dňa 21.9.2015, právoplatný vo vzťahu k obžalovanému Mariánovi
Vašekovi 22.12.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
S. I. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 931/11
a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo

vzťahu k výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal po dlhší čas, čím

obžalovaný tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, 3 písmeno b) Trestného zákona.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine; plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere

sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie
podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,
potrebných na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem

spoločnosti.

Súd vypočul obžalovaného, ktorý vypovedal, že už v prípravnom konaní sa ku skutku, pre ktorý bola
podaná na jeho osobu obžaloba, priznal, aj na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny,
spáchanie tejto trestnej činnosti úprimne ľutuje. Vo výkone trestu je zamestnaný a z odmeny, čo sa dá,

posiela na výživné, o syna má záujem, nezapiera ho. Je si plne vedomý, že Okresným súdom Piešťany
bol uznaný vinným za zločin lúpeže a tu mu bol uložený trest odňatia slobody štyri roky a osem mesiacov,
tento trest aj vykonáva. Má premenenú podmienku aj štrnásť mesiacov, vykonáva aj trest dva roky a
štyri mesiace.

Súd sa oboznámil i so správami hodnotiacimi osobu obžalovaného č.l. 257, 258, 259-263, z ktorých
vyplýva, že o obžalovanom v mieste bydliska sú známe len evidenčné údaje, bol viackrát postihnutý v
priestupkovom konaní za rôzne priestupky. Z odpisu registra trestov č.l. 264-265, z listinných dôkazov -
rozsudku č.l. 284-286 vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol 5-krát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/51/2015, pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1

Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, za čo mu bol uloženýúhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania

činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadniac a priznajúc
obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l), n) Trestného zákona - že sa k spáchaniu
trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval a svojim uznaním viny na hlavnom pojednávaní
napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Na druhej strane súd vzhliadol u obžalovaného
jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za trestnú činnosť
odsúdený. Pretože súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako súd prvého

stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok za inú jeho trestnú činnosť, odsúdenie Okresným súdom Piešťany
sp. zn. 2T/5/2015, ukladal súd obžalovanému trest súhrnný za použitia § 42 odsek 1 Trestného zákona.
Ukladal súd trest za viac trestných činov, súčasne však ukladal trest podľa ustanovenia § 41 odsek
2 Trestného zákona, teda za použitia tzv. asperačnej zásady, na podklade ktorej musel zvýšiť hornú
hranicu trestnej sadzby, pretože ukladal trest za viac trestných činov spáchaných viacerými skutkami.

Teda hoci súd ukladal obžalovanému trest za viac trestných činov, priznaním priťažujúcej okolnosti v
zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, pretože ukladal obžalovanému trest súhrnný za použitia
zásad ukladania trestu úhrnného podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, by u obžalovaného došlo k
porušeniu zásady zákazu dvojitého pričítania okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby,
preto obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona. Teda

pri ukladaní trestu použil a upravil trestnú sadzbu, z ktorej pri ukladaní trestu vychádzal za použitia §
38 odsek 3 Trestného zákona. Ďalej pri ukladaní trestu, zohľadniac i pomery páchateľa, možnosť jeho
nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona,
všetkých týchto okolností potom dospel k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a
10 mesiacov, pre výkon ktorého ho v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, bude v dostatočnej miere plniť účel trestu.
Súd dospel k záveru, že takýto trest v dostatočnej miere predovšetkým ochráni spoločnosť od osoby
obžalovaného,zabránimuvpáchaníďalšejtrestnejčinnosti,pretožeprihliadnucnaoboznámenélistinné
dôkazy je nesporné, že u obžalovaného ide o osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti a ani
výkon uložených nepodmienečných trestov ho neodradil od páchania ďalšej trestnej činnosti. Pretože

súd ukladal obžalovanému trest súhrnný, podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o
treste rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/51/2015 zo dňa 21.9.2015, právoplatný vo vzťahu
k obžalovanému dňa 22.12.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, trest, ktorý bude plniť účel trestu tak
z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.