Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207652
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214207652.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center,

K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, v konaní zastúpený :
Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: P. V., L..
X.XX.XXXX, P. J. J. XX, T., o zaplatenie 922,87 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
zo sumy 1.143,87 Eur od 29.10.2010 do 17.02.2011,
zo sumy 1.092,87 Eur od 18.02.2011 do 09.03.2011,
zo sumy 1.057,87 Eur od 10.03.2011 do 12.04.2011,

zo sumy 1.022,87 Eur od 13.04.2011 do 10.10.2011,
zo sumy 922,87 Eur od 11.10.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 17.4.2014 podanej na predpísanom vzorovom tlačive A podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „NEPR“), sa domáhal zaviazania žalovaného na

zaplatenie zmenkovej sumy 922,87 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo súm : 1.143,87
Eur od 29.10.2010 do 17.2.2011, 1.092,87 Eur od 18.2.2011 do 9.3.2011, 1.057,87 Eur od 10.3.2011
do 12.4.2011, 1.022,87 Eur od 13.4.2011 do 10.10.2011 a 922,87 Eur od 11.10.2011 do zaplatenia,
ďalej úroku vo výške 6% zo zmenkových súm : 1.143,87 Eur od 20.12.2010 do 17.2.2011, 1.092,87
Eur od 18.2.2011 do 9.3.2011, 1.057,87 Eur od 10.3.2011 do 12.4.2011, 1.022,87 Eur od 13.4.2011
do 10.10.2011 a 922,87 Eur od 11.10.2011 do zaplatenia, taktiež zmenkovej odmeny vo výške 1/3%
zmenkovej sumy, t.j. 3,81 Eur a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho

zastúpenia.

Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 24.2.2010, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
od 29.10.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 24.2.2010 pričom do jej textu bol poňatý
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu

spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 29.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu zaplatil
221,- Eur, ktorá suma mu bola započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou„bezprotestu“indosantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.Vzhľadomna uvedené s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č.861/2007)
navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.

Podaním doručeným súdu 23.12.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne.

Žalovaný námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nemal.

Čiastočné späťvaztie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o platenie zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne zo zmenkových súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

Tlačivo „C“ podľa článku 1 a 2 Nariadenia súd doručil žalovanému 18.3.2016 s možnosťou podať k

žalobe vyjadrenie do 30 dní. Žalovaný túto možnosť nevyužil, písomné vyjadrenie k žalobe nepodal.

Aj keď tento typ konania sa spravidla riadi zásadou písomnosti, súd v zmysle článku 5 ods. 1
Nariadenia za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti zaujatia stanoviska k uplatnenému
nároku žalovanou nariadil pojednávanie. Konal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti

riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež
v neprítomnosti žalovaného, ktorý o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal, písomné
vyjadrenie k žalobe nepodal. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, aby predložil zmluvu, na základe
ktorej bola vystavená zmenka, z ktorej vyplýva právny nárok uplatnený v tomto konaní podal vyjadrenie,
v ktorom poukázal na čl.4, čl. 5 od.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.

Vytýkal súdu, že ak by aj požiadavka nariadenia ústneho pojednávania javila ako nevyhnutná a
racionálna, čo sa podľa jeho názoru v danom štádiu konania nejaví, mal súd povinnosť podľa Nariadenia
rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo
v zmysle čl. 5 bodu 1 Nariadenia pre účastníkov poznateľné z akých dôvodov súd považuje za potrebné
vykonať ústne pojednávanie. Nemá námietky, aby sa vo veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, ale

vychádza zo skutočnosti, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením zmenky zo dňa 24.2.2010, výpisom žalobcu z
obchodného registra a oboznámením spisu Okresného súdu Komárno 5Er/826/2012.Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na území Českej republiky. Žalovaný je
fyzickáosobastrvalýmbydliskomT.O.,G.XXXX/Xt.jnaúzemíSlovenskejrepubliky.Predmetnázmenka
bolavystavenánaSlovensku,kdejeiplatobnémiesto.Predmetomkonaniajecezhraničnýsporvzmysle
Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000,-Eur a preto podľa Článku 2
bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie v tejto veci treba aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 861/2007.
Použitie právneho poriadku SR vyplýva z § 10, 11 a 19 Zákona č. 97/63 Zb. o Medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom.

Žalobcaakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenkyvystavenejžalovanýmdňa24.2.2010
Túto sumu žalovaný sa zaviazal zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od
29.10.2010 V zmenke je odkaz na číslo zmluvy : XXXXXXXXX. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto

splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598, Pribinova
25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. zastúpený
konateľom Jaroslavom Fuchsom, ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu bez uvedenia
dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j. žalovaný na zmenku doposiaľ uhradil
sumu 221,- Eur, ktorá v celom rozsahu bola započítaná na zmenkovú sumu. Toto tvrdenie žalobcu

žalovaným spochybnené nebolo.

Podstatné náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len ZZŠ), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje :1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom
je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol

zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, či už
prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby
môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej

bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, iba ak majiteľ
pri nadobudnutí zmenky jednal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred
sročnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo uplynutí lehoty k
protestu, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol
na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas
po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovyprotestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (Zákon č. 438/2015

Z.z.) ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je
fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov,
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí
zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli

vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.

Podľa § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky
alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 4 ods.6 Zákona č. 258/2001 Z.z v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010 v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.

Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou

veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Podľa názoru
súdu predmetná zmenka má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku,
údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, 81109
Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o.,
dátum a miesto vystavenia zmenky - v T. dňa 24.2.2010, je podpísaná žalovaným - povinným zo

zmenky. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavil žalovaný, táto listina
predstavuje prejav jeho slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, a to uhradenie
zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 29.10.2010 mu boli známe.
Podpísaním zmenky žalovaný prejavil súhlas so zmenkovou sumou, aj so zmenkovým úrokom. Zo
zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide

o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov
od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane
zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 5Er/826/2012 súd
zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie
pohľadávky od povinného v sume 1.143,87 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej

sumy od 29.10.201 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 20.12.2010
do zaplatenia, trovami konania a trovami exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 00555/11 zo dňa 17.3.2011. K návrhu na vykonanie exekúcie bola
pripojená kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníkom P. V., z ktorej

vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 800,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal uhradiť zvýšenú o
poplatok v sume 472,- Eur 12-mi mesačnými splátkami po 131,- Eur počnúc dňom 14.3.2010. Exekučný
spis obsahuje aj kópiu zmenky zo dňa 24.2.2010 vystavenú na sumu 1.143,87 Eur a Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VP). V Zmluve však nie sú uvedené podstatné náležitosti
požadované ustanovením § 4 ods.1 písm. g, h, i, j, k) Zákona č. 258/2001 Z.z., a to: údaj o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške zmluvného úroku, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o

priemernej hodnote RPMN, taktiež ani údaj o výške, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkoch v dôsledku čoho úver je bezúročný a bez poplatkov. Pre neprijateľné zmluvné podmienky
priečiace sa dobrým mravom exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zo dňa 26.11.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre 5CoE/61/2014-23
právoplatne zamietol.

ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej zmenky. Právna prax zmenku definuje ako
dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa vystaviteľ zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a čase istú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi) s tým,
že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier,

tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne
zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými a môžu existovať len spolu
s touto listinou. V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom,
ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na doplnenie ktorej
udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne v zmysle

dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou, než tou,
ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou „bianko zmenky“ je skutočnosť, že neúplnosť
zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie
vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej
medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku vyplniť. Obsahom

dohody je určenie vyplňovacieho práva, teda dohody o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú
doplniť a za akých podmienok. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných skutočností, než na základe
zmluvy je vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho práva neupravuje. Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že
vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až uzavretím takejto dohody vzniká toto právo.
Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda o platnom

vzniku dohody o vyplňovacom práve možno hovoriť iba za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom
práce má všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v bode 14 VP, podľa ktorého na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku,

v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto
vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd je toho názoru,
že na základe citovaného bodu Všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej
zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto zmluvné dojednanie treba považovať

za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Bola
pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a jej obsah spotrebiteľ žiadnym
spôsobom nemohol ovplyvniť. Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a
povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber, buď súhlasil so všetkýmipodmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil
spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona
spotrebiteľom ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa

súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje. Podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú a z tohto dôvodu za
neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce
náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka.
Predmetná zmenka bola vystavená na zabezpečenie práva veriteľa vyplývajúceho z úverovej zmluvy.

Na túto zmluvu treba aplikovať aj príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. , resp. 129/2010 Z.z., preto súd skúmal, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s ustanovením
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. To potom znamená, zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Je bezpochybné, že predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č.
258/2001 Z.z., pretože bola vystavená na sumu 1.143,87 Eur, pričom úver bol poskytnutý v sme 800,-
Eur a výška úveru spolu s dohodnutým poplatkom činí 1.572,- Eur. Zmenka teda nebola vystavená v

súlade s vyššie uvedeným ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmenková suma
presahuje výšku maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Preto zmenka je aj z tohto dôvodu neplatná.

V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej
rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia

zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v prospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu. V tomto smere súd poukazuje aj na judikované závery vyplývajúce z
rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ článku 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS, „podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité

v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“. Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS
zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi

pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku.
V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok súčinnosťou od
23.12.2015 v ustanovení § 79 ods. 3 zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku
zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka v konaní,
ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne

vydanú zmenku.

V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou
od 1.5.2014, ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch, zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho

premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

V čase rozhodovania súdu (s účinnosťou od 23.12.2015) je účinný Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa

menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok (Zákon č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 659/2007 Z.z.
a č. 492/2009 Z.z.).

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 438/2015 Z.z. v konaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti

odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo
prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.
Táto povinnosť súdu je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny

charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred
účinnosťou novely Zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia Zákona č.
438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti
pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný
(intertemporálny) režim. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora sp.

zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, C- 76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri uplatnení
práva zo zmenky súd z úradnej povinnosti je má skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa a v tejto
súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti

právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iných obdobných súdnych
konaní, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné
dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkony na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy),
ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky

ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd zistil, že na strane
žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej zákonnú ochranu, keď uplatnený nárok skúmal aj z
hľadiskajehosúladu,resp.nesúladusprávnymiustanoveniaminaochranuspotrebiteľavzmysle§52až
54 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení noviel a za týmto účelom vykonal dôkazy,
ktoré účastníci nenavrhli. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť

veriteľa, t.j. nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou
v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany
spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach

zmluvy, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi.

Žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobu opísaním skutočností týkajúcich sa vzťahu jeho právneho
predchodcu so žalovaným, a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou
právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Súd z pripojeného exekučného

spisu zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 800,- Eur, z čoho 30 % predstavuje sumu 240,-
Eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
úveruapríslušenstvavovýškemaximálne30%istinyposkytnutéhoúveru,avšakzmenkabolavystavená
na sumu 1.143,87 Eur, čo je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a preto v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého žalovanému nevznikla

povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Súd zmluvné dojednanie -
dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva
spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo
v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú
sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzatvorená v článku
14 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní
veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa

vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o
spotrebiteľskývzťahaktorézmluvnédojednaniemenívzťahmedziúčastníkmizozmluvnéhodojednania
na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd
vyhodnotil ak neprijateľné a tým neplatné v súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody

o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v
súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Zmenka, titulom
ktorej uplatňuje žalobca žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom.
Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky,nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Žalobca
si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané

voči pohľadávke.

Úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto súd náhradu trov konania
mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo
2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.