Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010122
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216010122.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Anny Kohutovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2018, v trestnej
veci obžalovanej T. N., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o
odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27. 4. 2017,
sp. zn. 6T/10/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovanú T. N., nar.
XX.XX.XXXXvL.,L.,trvalebytomB.,G.XX,dôchodkyňu,spodobžalobyOkresnejprokuratúryKošiceII,
sp. zn. 3Pv 393/2015 zo dňa 26. 1. 2016 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

v B. na ul. G. č. X dňa 10. 6. 2015 v čase okolo 12.10 hod. počas odťahovania osobného motorového
vozidla zn. Ford Escort, EČV: B. XXX Y., ktoré vykonával príslušník Mestskej polície Košice poškodený
Ľ. P. z dôvodu spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, pristúpila k nemu,
udrela ho do ruky a následne mu začala vulgárne nadávať a vyhrážala sa mu zabitím z dôvodu, aby
predmetné motorové vozidlo neodťahoval,

keďže skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, a to ústne do zápisnice o
hlavnom pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že samosudca v odôvodnení rozsudku uviedol, že v skutkovej
vete obžaloby nie je výslovne uvedená vyhrážka obžalovanej. Na základe presného popisu vyhrážky
bolo možné stanoviť, či použitím vyhrážky bola naplnená hrozba usmrtenia a či táto hrozba reálne mohla
mať za následok aj nevykonanie služobného zákroku policajta a v tom význame ovplyvniť výkon jeho
právomoci.

Ak by aj obžalovaná túto vyhrážku predniesla (zastrelením), nebolo by možné považovať túto vyhrážku
vážne. Obžalovaná v čase zákroku mestskej polície pri sebe zbraň nemala. S prihliadnutím na jej vek
nebolo možné túto vyhrážku brať vážne.

Je zrejmé, že hliadka mestskej polície svoj služobný zákrok vykonala, pričom k vážnemu ohrozeniu
ich výkonu nedošlo. Vzhľadom na pochybnosti vo výpovediach poškodeného a svedka U. súd nemal

jednoznačne preukázané, že ku spáchaniu skutku došlo tak, ako to bolo obžalovanej kladené za vinu.S týmto právnym názorom súdu sa prokurátor nestotožňuje z nižšie uvedených dôvodov:

V prvom rade sa nestotožňuje s tvrdením o pochybnostiach vo výpovediach poškodeného a svedka U..

Svedok - poškodený Ľ. P. vypovedal konzistentne počas prípravného konania, ako aj počas konania na
súde. G. N. ho najskôr udrela do ruky, potom mu vulgárne nadávala a začala sa mu vyhrážať, že manžel
má doma zbraň, po ktorú pôjde a zastrelí ho, kde zdôraznila, že ho zabije. Asi po minúte sa vrátila späť
a opätovne sa ho pokúsila udrieť do tváre, kde tento úder odblokoval.

Svedok U. taktiež počas celého konania vypovedal konzistentne a vypovedal zhodne ako poškodený.

Je nepochybné, ako to vyplýva z výpovedí oboch svedkov, že obžalovaná sa vyhrážala poškodenému
zabitím, kde toto slovné spojenie obžalovaná podľa vyjadrenia poškodeného výslovne uviedla. Slová
zabitím a zastrelením v týchto intenciách považuje za synonymá.

Ohľadne naplnenia hrozby usmrtením je nutné poukázať v prvom rade na správanie sa obžalovanej.
Sámpoškodenýuviedol,žepracuje20rokovakomestskýpolicajta10rokovna„odťahovke“,alestakým
agresívnym správaním sa doposiaľ nestretol. Samotný vek obžalovanej ešte neznamená, že vyhrážky
nemohli byť mienené vážne. Obžalovaná síce pri sebe zbraň nemala, ale uviedla, že jej manžel má

doma zbraň, pôjde po ňu a zastrelí poškodeného.

Podstatné je to, že sám poškodený vnímal túto hrozbu vážne, inak by v danej veci nepodával trestné
oznámenie. Z okolností prípadu, aj s poukazom na subjektívne vnímanie celého incidentu zo strany
poškodeného má za to, že v danom prípade išlo o vážne mienené vyhrážky smerujúce voči verejnému

činiteľovi. Poškodený v danej veci nevystupoval ako súkromná osoba, ale ako verejný činiteľ, čoho si
obžalovaná bola vedomá a napriek tomu sa dopustila vyššie uvedeného trestnému činu.

Záverom zdôraznil, že na rozdiel od trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák., sa
pri trestnom čine podľa § 324 Tr. zák. nevyžaduje, aby spôsobené vyhrážky vyvolali dôvodnú obavu u

poškodeného.

Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že obžalovaná N. sa dopustila žalovaného trestného činu tak,
ako je to uvedené v obžalobnom návrhu. Preto navrhol, aby súd II. stupňa z dôvodov uvedených v §
321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá

ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. okresný súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, za vylúčené alebo pochybné a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací
súd vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho zákonnosť a
správnosť, pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak aj na námietky uvádzané v odvolaní

okresného prokurátora.Aj po zistení krajského súdu totiž vyplýva, že obžalovaná spáchanie trestného činu poprela a vyhlásila,
že je nevinná. Poprela, aby mestskému policajtovi vulgárne nadávala, aby sa mu vyhrážala zabitím,
zastrelením, žeby sa mu snažila dať facku. Uviedla, že postup policajta bol vykonštruovaný.

Poškodený Ľ. P. - príslušník mestskej polície uviedol, že dostali pokyn odtiahnuť motorové vozidlo, ktoré
parkovalo na mieste vyhradenom pre invalidov a keď na predmetné auto chceli pripevniť papuču, prišla
k nim obžalovaná a prikázala mu, aby vozidlo preparkoval a buchla ho do ruky. Keď jej povedal, že
nemôže preparkovať vozidlo, povedala, že ide domov pre zbraň, pretože manžel je bývalý policajt a

vyhrážala sa, že ho zabije. Po chvíľke sa vrátila, ruku držala za chrbtom, chcela ho udrieť, avšak jej útok
odvrátil, na čo odišla preč.

Jej vyhrážky najprv nebral vážne, potom však už mal aj strach a to do chvíle, kým zistil, že obžalovaná
zbraň v skutočnosti nemá.

Z výpovede P. U. - príslušníka mestskej polície vyplýva, že Ľ. P. bol z vyhrážok obžalovanej rozrušený
a keďže spoza živého plota nevideli, čo sa poriadne deje, mali obavu, že obžalovaná môže skutočne
zbraň použiť. Policajnú hliadku neprivolali preto, že po naložení vozidla obžalovanej a po jej odchode
im už útok nehrozil.

Zo správy oddelenia dokladov OR PZ Košice zo dňa 8.7.2015 vyplýva, že obžalovaná N., ani jej manžel
neboli držiteľmi zbrojného preukazu v čase spáchania skutku, pričom T. N. odovzdal zbrojný preukaz
20.7.2014 a samonabíjaciu pištoľ, ktorú dovtedy vlastnil previedol ešte dňa 30. 5. 2014 na inú osobu.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutkový dej uvedený v

obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným
činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak a na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dané podmienky - musí

ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Závažnosť činu predstavuje
materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú znaky prečinov, ktorý má
napomôcť odlíšiť napríklad priestupky od prečinov.

Protiprávnosť činu sa posudzuje v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť, nakoľko čin,

ktorého znaky sú uvedené v osobitnej časti je aj protiprávny. Musí sa skúmať tak pri činoch vykazujúcich
znaky prečinov, ako aj pri zločinoch.

V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo

b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná.

Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, ako aj okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
taktiež mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, dospel odvolací súd k záveru, že jeho závažnosť je
nepatrná.Jepotrebnéuviesť,žekonanieobžalovanejnebolomotivovanéporušenímzáujmuspoločnosti

chráneného týmto ustanovením Trestného zákona, t.j. narušením nejakého poriadku. V počiatočnej fáze
bolo jej konanie motivované skutočnosťou, že manžel nebol doma a ona sama nevedela auto, ktoré
chceli mestské policajti odtiahnuť, preparkovať.

Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom, tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť
vykonaných dôkazov, ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikatúry Najvyššieho súdu SR, pokiaľ súd postupuje pri hodnotení
vykonaných dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. hodnotí ich podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne

a urobí logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s inými do úvahy prichádzajúcimi
závermi.

Odvolací súd z napadnutého rozsudku okresného súdu, ako i z obsahu spisového materiálu zistil, že

skutkový stav bol správne zistený, žalovaný skutok nie je trestným činom, v dôsledku čoho bolo potrebné
postupovať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.