Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114219063
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mihalčinová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114219063.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so

sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: A. J., nar.XX.XX.XXXX, G.
XXXX/XA, X., o zaplatenie 182,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému s ú d n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu žalovanú sumu vo výške 182,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %

ročne od 26.01.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
uzatvoril zmluvu č. A5520802, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle
zmlúv vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňuje využívať telekomunikačné služby ním
poskytované. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0915101738. Zároveň žalobca
odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galaxy Ace, za
kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 39 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu
poskytnutých služieb vyfakturovaných v období september 2012 - október 2012 spolu vo výške 121,46

eur. Žalovaný na pokonávku reagoval úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške 121,46
eur a čiastočnou úhradou škody vo výške 33,38 eur. Pohľadávka pozostáva z nároku na zaplatenie
182,62 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania 8,75 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po dátume
splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku t.j. 26.01.2013.

2. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 297 písm. b) C.s.p.), pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
svojej úradnej tabuli v zákonnej lehote.

3. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve a všeobecných podmienok súd
zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom zmluvy o pripojení 1 SIM karty na mobilnú
telekomunikačnú sieť, zaviazal sa poskytovať mu s tým služby súvisiace a žalovaný ako užívateľ sa
zaviazal platiť cenu za poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca dal do užívania žalovanému podľa

zmlúv 1 SIM kartu, aktivoval ju, čím umožnil žalovanému prístup k službám poskytovaným žalobcom.
Zároveň žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Samsung
Galaxy Ace, za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 39 eur.4. Žalovaný na pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške
121,46 eur a čiastočnou úhradou škody vo výške 33,38 eur. Pohľadávka pozostáva z nároku na
zaplatenie 182,62 eur.

5.Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.elektronickýchkomunikáciách(účinnéhovčaseuzatvorenia
zmluvy),zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnýprístupkverejnejtelefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

6. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

9. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

11. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

12. Zmluvu, ktorú strany sporu uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia
občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Žalobca svoju žalobu v časti uplatneného nároku 182,62 eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol,

že škodu v tejto výške mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

14. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na

poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

15. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo

zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti
a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ostatného
skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporcaporušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď neuhradil vystavené faktúry.
Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by
bol žalovaný porušil povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať so žalobcom v zmluvnom

vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou
viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa
žalobca so žalovaným dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca vo svojej
žalobe ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným a ak k nemu došlo, či
tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

16. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

17. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako

právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu
majetkupoškodenéhodôjdevpríčinnejsúvislostisozavinenýmprotiprávnymkonanímškodcu.Súdriešil
otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku
navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s)
porušením právnej povinnosti odporcu.

18. Z návrhu žalobcu, ani z pripojených listinných dôkazov nie je zrejmé, čím žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť, keď žalobca pristúpil k uplatneniu zmluvných pokút a pokiaľ aj žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu, mohlo by sa javiť, že v jej prípade obavy z poškodzovania
spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej

neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a
subjektívny postoj zmluvných strán.

19. Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca poskytol žalovanému pri kúpe
telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu
viazanosti dohodnutú v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho

obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho
programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného pri využívaní
určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového
telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. V dodatku čl.1, bod 1.2 je stanovená povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške 89 eur. To že k splneniu povinností oboch

zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež
je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť
žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v prípade, že žalovaný a poruší
povinnosti,ktorémuzDodatkuvyplývajú(tedapovinnosťzotrvaťvzmluvnomvzťahusožalobcompočas
celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie

zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve
ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej
cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve
o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom o
žalovaným dohodnutá v čl.2, bod 2.5 dodatku zmluvná pokuta.

20. Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v

súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej
ceny, ktorú žalovanému pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol nie je následkom porušenia
povinnostižalovanéhoplatiťžalobcovizaposkytovanéslužby,alenásledkomvôležalobcu(akovýsledku
jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnejvoľnosti.Inakpovedané,kzmenšeniumajetkužalobcunedošlovpríčinnejsúvislostisporušenímprávnej
povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale
len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola

vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, žalovanému poskytol
zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby
viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle
žalobcu ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej
zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporcu napr. ponuky

inýchmobilnýchoperátorov,jehomajetkovépomery,potrebanovéhomobilnéhotelefónu,predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta
alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému telekomunikačné zariadenie so zľavou. Avšak

jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované
služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb
odporcu za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny
telekomunikačného zariadenia takýmto následkom nie je. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si žalobca a žalovaný

v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch
niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej
podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám,
keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže

navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej
vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je.

21. Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel
by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej

škody v sume 182,62 eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou
cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo telekomunikačné zariadenie
žalovanému skutočne odpredané. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena telekomunikačného
zariadenia odpredaného žalovanému bola v čase uzavretia dodatku 89 eur, žalobca súdu predložil len
dodatok k zmluve, v ktorom je uvedená bežná cena telekomunikačných zariadení. Taktiež je zrejmé, že

tvrdená škoda (ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla žalobcovi vzniknúť v takej istej výške ako
by tomu bolo, keby žalobca neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu
založeného dodatkom do jeho skončenia, pričom nie je zrejmé či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.
Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela by byť nižšia.

22. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu zamietol.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Zo spisu však vyplýva, že žalobca zavinil zastavenie konania, preto má žalovaný

nárok na náhradu trov konania. Žalovanému v uvedenom konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .