Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200195
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816200195.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému: F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom ubytovňa
pri pohostinstve Y., L. Kostoľany, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 662,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne z dlžnej sumy od 21.1.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1398,83

eur s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX
dňa 17.7.2012, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu 1.787,40 eur. Žalovaný sa zaviazal
splácať pôžičku v 36 pravidelných mesačných splátkach po 51,09 eur. Žalovaný do podania žaloby
uhradil sumu 51,09 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 19.1.2013 ho vyzval k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

2. Súd uznesením 6C 4/2016- 21 zo dňa 19.4.2016 konanie v časti o zaplatenie sumy 198,50 eur
zastavil. Súd rozsudkom zo dňa 22.6.2016 žalobu zamietol. Krajský súd v Trenčíne uznesením 19Co
415/2016-56 konanie v časti o zaplatenie 537,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 1398,83 eur od 28.1.2013 do 20.7.2015 a v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,70%
ročne zo sumy 537,65 eur od 21.07.2015 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, súd konal v jeho
neprítomnosti.

4. Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti a vykonal
dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 18.7.2012, všeobecných obchodných
podmienok („všeobecné podmienky“), predžalobnej upomienky zo dňa 19.1.2013, prehľadu splátok
a úhrad, návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

19.9.2016 vrátane časti príslušnej prílohy, uznesenia zo dňa 09.2.2017, ako aj oboznámením obsahu
ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:5. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku
a žalovaný uzavreli dňa 18.7.2012 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej bolo
žalovanémuposkytnutéfinančnéplnenievovýške1000,-eur.Žalovanýsazaviazaldlžnúsumusplácaťv

36 mesačných splátkach po 51,09 eur vrátane poistenia. Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo
výške52%,RPMNvovýške52%,priemerná hodnotaRPMNvovýške46,52%.Celkovásumapôžičkyje
vzmluveuvedenávsume1.787,40eur,celkovénákladyspotrebiteľavsume787,40eur,termínkonečnej
splatnosti je uvedený ako mesiac 7/2015. Sadzba poistenia je uvedená vo výške 2,9% a mesačná
výška poistenia 1,44 eur. V bode 6.2 všeobecných podmienok splátky úveru boli splatné k 20. dňu v

kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo v zmluve nie je uvedené inak. Z prehľadu
o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaný žalobcovi celkovo uhradil sumu 51,09 eur. Žalobca preto
listom zo dňa 19.1.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a žalovaného vyzval na zaplatenie
dlhu jednorazovo. Žalovaný oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na jednorazovú úhradu
dlhu neprevzal. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil upravený /čl. 69 /nárok na zaplatenie
dlžnej sumy 662,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 21.1.2013 do

zaplatenia, ktorá predstavuje neuhradenú časť úveru.

6. V priebehu konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému bola na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok, uzavretej medzi ním ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. ako postupníkom, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Navrhol, aby súd pripustil

zmenu žaloby tak, že do konania na strane žalobcu vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
Uvedená spoločnosť zároveň súhlasila so svojím vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu
Consumer Finance holding a.s.. Uznesením zo dňa 09.02.2017 č.k. 19Co/415/2016-51 súd pripustil,
aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila nová strana sporu, a to: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO:
35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v

najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) a i) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmsadzbamispotrebiteľského

úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. V predmetnej veci má súd preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný požiadal žalobcu (resp.
jeho právneho predchodcu) o pôžičku a na základe tejto žiadosti mu žalobca (jeho právny predchodca)
poskytol bezúčelový úver. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku

zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy
o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako
fyzická osoba spotrebiteľ.

17. Súd preto skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o termíne
splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza vo všeobecných
podmienkach žalobcu, súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka v zmluve, že žalovaný ako dlžník je riadne s
nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase

dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o
právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované drobným, takmer nečitateľným
písmom, oveľa menším ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o dlžníkovi, schválenej výške
pôžičky, účele pôžičky). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu
možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj

riadne prijal. Z výpovede žalovaného v konaní bolo zistené, že s obsahom všeobecných podmienok pred
uzatvorením zmluvy nebol oboznámený a vôbec nevedel, že súčasťou zmluvy je vyhlásenie o tom, že sa
so všeobecnými podmienkami oboznámil a súhlasí s nimi. Pri uzatváraní zmluvy mu bolo predložených
na podpis viac nejakých papierov. Vzhľadom k uvedenému, preto podľa názoru súdu, ide o neplatné
zmluvné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3

Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť, len podpísať
súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa
a neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto dojednania nemožno všeobecné
podmienky považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky. Uvedená zmluva potom nemá
všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona

o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za
bezúročný a bez poplatkov.

18. Pokiaľ teda žalovaný obdržal finančné prostriedky v sume 1000,- eur, úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a keďže žalovaný preukázateľne uhradil žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) sumu

51,09 eur, bol by povinný žalobcovi zaplatiť sumu 948,91eur.

19. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo skúmať
premlčanie nároku navrhovateľa podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku navrhovateľa
posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

20. Bolo zistené, že splácanie úveru bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté v pravidelných
mesačných splátkach, pričom súčasťou splátky bol aj úrok. Vzhľadom k tomu, že podľa § 566 ods. 2

Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv
na istinu a potom na úroky, dohodnuté splátky sa najskôr započítavajú na istinu. Istina 1000,- eur pri
výške dojednanej splátky 49,65 eur mesačne (bez poistenia) bola splatná v 20 celých splátkach a
21. splátka predstavovala sumu 7 eur. Zvyšné dojednané splátky (zvyšok 21. splátky a 36. splátka)by boli započítané na úroky, avšak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, na úhradu
týchto splátok žalobca nemá nárok. Žalobca tvrdil, že splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a 1.
splátka mala byť splatná 20.8.2012. Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia

lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula 3-ročná premlčacia doba
aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Žalobca podal žalobu na súd dňa 11.1.2016, teda po uplynutí
premlčacej doby prvých 5 splátok. Nepremlčanou je až v poradí 6. splátka (splatná dňa 21.1.2013) a
ostatné nasledujúce splátky. Nárok žalobcu je teda premlčaný v časti prvých 5 splátok, v časti týkajúcich
sa ďalších splátok premlčaný nie je.

21. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, napriek zaslaniu výzvy právnym predchodcom
žalobcu žalovanému na zaplatenie celej dlžnej sumy úveru, k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo,
nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože sporové strany
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemali v zmluve (ale ani v Obchodných podmienkach)
dohodnuté. Žalobca si preto môže uplatňovať iba nárok na zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nastala

ku dňu rozhodovania súdu. Ako už bolo uvedené, žaloba na súd bola podaná dňa 11.1.2016, z
čoho vyplýva, že žalobca si mohol uplatňovať voči žalovanému nárok na zaplatenie splátky č. 6 a
nasledujúcich.Celkomideosumu662,67eur.Keďžetútosumužalovanýneuhradilriadneavčas,vznikol
žalobcoviajnároknaúrokzomeškaniaatoododňanasledujúcehoposplatnostiaždozaplatenia.Výška
úroku z omeškania je určená podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. V tejto časti považoval súd nárok žalobcu

dôvodný. Rozhodol teda tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 662,67 eur spolu
s úrokom z omeškania z jednotlivých mesačných splátok tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

22. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval zaplatenie sumy 662,67 eur s 8,75% ročným úrokom
z omeškania od 21.1.2013 do zaplatenia. V zmysle jeho podania zo dňa 31.7.2017, na základe

vykonaného dokazovania, takto upravenému návrhu vyhovel.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). V
konaní si žalobca pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1398,83 eur, priznaná mu bola suma

662,67 eur. Žalobca mal v konaní úspech vo výške 47,40 %, žalovaný mal úspech v rozsahu 52,60 %.
Z toho vyplýva, že každá zo sporových strán mala v konaní takmer rovnaký úspech ako aj neúspech a
preto súd rozhodol tak, že žiadnej sporovej stane nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch

vyhotoveniach na Okresný súd v Prievidzi. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami podľa §
365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).