Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/61/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109202909
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7109202909.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade H..

X. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom S.-S. K. B., R. XXX/X, v 2. rade Q.. P. Š., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
S.-S. K. B., R. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Urbánkom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Mlynárska 19 proti odporcom: v 1. rade X.. Q. Q.Ň., nar. X.X.XXXX, bytom S., R. X, zastúpený JUDr.
Ingrid Čisárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, v 2. rade B. Q., rod. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom S., R. X, v 3. rade Q.. Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., V. XX, zastúpená JUDr.
Ingrid Čisárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16 v konaní o určenie hranice medzi
pozemkami takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

P r i z n á v a odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 411,79 EUR a odporkyni v 3. rade
náhradu trov konania v sume 261,79 EUR, ktoré sumy sú navrhovatelia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť
právnej zástupkyni odporcov v 1. a 3. rade JUDr. Ingrid Čisárovej spoločne a nerozdielne do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo vzťahu navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporkyne v 2. rade účastníkom náhradu trov konania n e
p r i z n á v a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu
Košice I trovy štátu v sume 505,88 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I odporcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby
súd vysporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku (navrhovateľmi) a vlastníkom neoprávnenej stavby
odporcami v 1. a 2. rade. Uznesením č.k. 13C/772/1998-150 zo dňa 27.10.2008 bolo konanie

zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľmi (v tomto konaní odporcami). Vzájomný návrh odporcov
(v tomto konaní navrhovateľov) bol vylúčený na samostatné konanie. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.1.2009. Vzájomný návrh odporcov bol zapísaný pod sp. zn. 13C/61/2009.
Predmetom konania tak zostal vzájomný návrh navrhovateľov H.. X. Š. a Q.. P. Š., v ktorom žiadali, aby
súd určil, že hranice pozemkov medzi parcelami navrhovateľov parc. č. XXX/X, XXX/X - zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX, kat. územie S. K. B., obec Košická Nová Ves, okres Košice III Správy katastra
Košice a parcelami odporcov č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, kat. územie S. K. B., obec Košice-

Košická Nová Ves, okres Košice III Správy katastra Košice budú vytýčené podľa vytyčovacieho náčrtu
znaleckého posudku č. 5/2003 znalca H.. Q. Z., V.. zo dňa 19.5.2003, ktorý je súčasťou rozsudku a
zároveň žiadali zaviazať odporcov na náhradu trov konania.Na pojednávaní dňa 24.3.2010 súd na návrh navrhovateľov pripustil zmenu návrhu a to tak, aby súd
určil, že hranice pozemkov medzi parcelami odporcov v 1. a 2. rade č. XXX/X a XXX/X, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX, kat. územie S. K. B., obec Košická Nová Ves, okres Košice III Správy katastra

Košice a parcelami navrhovateľov č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. X, kat.
územie S. K. B., obec Košická Nová Ves, okres Košice III Správy katastra Košice budú vytýčené podľa
vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku č. 5/2003 znalca H.. Q. Z. zo dňa 19.5.2003, ktorý je súčasťou
rozsudku.

Písomným podaním zo dňa 4.3.2014 požiadali navrhovatelia o ďalšiu zmenu návrhu, ktorú súd pripustil
a ktorou žiadali, aby súd určil, že vlastnícka hranica medzi pozemkami - parcelami D. S. Č.. XXX/X -
záhrady o výmere 262 m2, D. S. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 131 m2 a D. S. Č.. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. X, v kat. území S. K.
B., obec Košická Nová Ves, okres Košice III vo vlastníctve navrhovateľov a pozemkami -
parcelami D. S. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 322 m2 a D. S. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 194 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, v kat. území S. K. B., obec Košická Nová Ves,
okres Košice III vo vlastníctve odporcov prechádza lomovými bodmi č.: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca
ustanoveného súdom - znalca H.. X. O., Ž. XX, V., znaleckého posudku č. 6/2011 zo dňa 15.2.2011,
ktorý je súčasťou rozsudku.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade svojim písomným podaním zo dňa 8.9.2014 požiadali o rozšírenie petitu,
ktorý súd pripustil a to tak, že žiadali, aby súd určil, že vlastnícka hranica medzi pozemkami parc. č. D. S.
Č.. XXX/X - záhrady o výmere 262 m2, D. S. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 131 m2 a D. S. Č.. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. X, v kat. území S. K. B.,

obec Košice-Košická Nová Ves, okres Košice III vo vlastníctve navrhovateľov a pozemkami - parcelami
D. S. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 322 m2 a D. S. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
194 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, v kat. území S. K. B., obec Košice-Košická Nová Ves,
okres Košice III vo vlastníctve odporcov prechádza lomovými bodmi č.: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca

ustanoveného súdom - znalca H.. X. O., Ž. XX, V., znaleckého posudku č. 6/2011 zo dňa 15.2.2011,
ktorý je súčasťou rozsudku. Zároveň žiadali odstrániť časť brány so stĺpikom, porasty a plechovú búdu
zasahujúce do parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X vo vlastníctve navrhovateľov do 30 dní
po určení a vytýčení hranice v teréne.

Posledným podaním zo dňa 24.10.2014 žiadali navrhovatelia rozšírenie návrhu a to tak, že žiadali, aby
súd určil, že vlastnícka hranica medzi pozemkami - parcelami D. S. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 262
m2, D. S. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 131 m2 a D. S. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 13 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. X, v kat. území S. K. B., obec Košice-Košická Nová
Ves, okres Košice III vo vlastníctve navrhovateľov a pozemkami - parcelami D. S.

Č.. XXX/X - záhrady o výmere 322 m2 a D. S. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194
m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, v kat. území S. K. B., obec Košice-Košická Nová Ves, okres
Košice III vo vlastníctve odporcov prechádza lomovými bodmi č.: XX-XXX, XX-XXXX, XX-XXXX, XX-
XXXX a XX-XXXX podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom - znalca H..
Q. X., V.., ul. Q. XX, W., znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 3.10.2013, ktorý je súčasťou rozsudku.

Súčasne žiadali odstrániť časť brány a drevinové porasty z parcely č. XXX/X pri hranici s parcelou č.
XXX/X v časti označenej v grafickej prílohe - účelovej mapy znaleckého posudku znalca ustanoveného
súdom - znalca H.. Q. X., V.., T.. Q. XX, W., znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 3.10.2013 označenej
lomovými bodmi XX-XXX, XX-XXXX a XX-XXX a časť plechovej búdy zasahujúcej do parcely č. XXX/X
nahranicisparcelamič.XXX/XaXXX/Xvčastioznačenejvgrafickejprílohe-účelovejmapyznaleckého

posudkuznalcaustanovenéhosúdom-znalcaH..Q.X.,V..,T..Q.XX,W.,znaleckéhoposudkuč.3/2013
zo dňa 3.10.2013 označenej lomovými bodmi XX-XXX, XX-XXXX a XX-XXX do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň žiadali náhradu trov konania.

Odporcovia svojim písomným podaním zo dňa 13.2.2010 navrhli žalobu zamietnuť a priznať im právo na

náhradu trov konania. Poukázali na to, že podľa ich názoru petit, ktorý žiadali navrhovatelia, je neurčitý
a nijakým spôsobom nepreukázali naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Ďalej žiadali, aby súd v
rámci tohto konania prejudiciálne riešil otázku vzniku ich vlastníckeho práva k spochybňovanej časti
pozemku na parcelách č. XXX/X a XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v kat. území S. K. B..Uviedli, že spornú nehnuteľnosť nadobudli kúpou dňa 13.4.1981 na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola
zaregistrovaná na Štátnom notárstve Košice-mesto dňa 8.7.1981 pod č. R-D 226/81 včítane rodinného
domu. V dobe kúpy z južnej strany (spornej hranice) bol ohradený pozemok po

celej dĺžke právnymi predchodcami navrhovateľa. V období kúpy nehnuteľnosti sporná hranica pozemku
z južnej strany bola vytýčená v teréne betónovou ohradou, resp. rodinným domom, ktorú realizoval
právny predchodca navrhovateľa ešte v roku 1972. V čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku 1981
boli hranice predmetných nehnuteľnosti vytýčené v teréne oplotením, ktoré na strane od súčasného
navrhovateľa vybudoval dávno pred uzavretím kúpnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa. Od

doby nadobudnutia až do roku 1997 tieto nehnuteľnosti užívali tak, ako boli v teréne plotmi vytýčené,
dobrovoľne užívali ich aj ich právni predchodcovia, čím podľa názoru odporcov boli naplnené všetky
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tak, ako to predpokladá ust. § 134 Občianskeho
zákonníka. Nehnuteľnosť, v ktorej v súčasnosti bývajú, kúpili tak, ako bola plotmi vymedzená a za takto
vymedzenú nehnuteľnosť zaplatili aj kúpnu cenu.

Ďalej v tomto vyjadrení poukázali, že v roku 1997 chcel navrhovateľ realizovať rekonštrukciu rodinného
domu, pričom v stavebnom konaní predložil výkresovú dokumentáciu, z ktorej vyplývalo, že za jeho
rodinný domom pozdĺžne mal byť ešte vlastníkom pozemku v šírke 1 m po celej dĺžke ich parcely.
Konanie bolo vedené odborom životného prostredia na Okresnom úrade Košice III. Uvádzaný stav
bol potvrdený aj katastrálnym odborom. Pri opakovanom rokovaní na katastrálnom odbore bolo

dňa 8.4.1999 dohodnuté, že navrhovateľ na vlastné náklady zabezpečí zameranie hraníc vlastného
pozemku. Odporca v 1. rade prehlásil, že doterajšie hranice medzi pozemkami nespochybňuje tak,
ako sú vytýčené v teréne stabilnou ohradou a uznáva priebeh hranice. Dňa 5.5.1999 sa uskutočnilo
zameranie pozemku navrhovateľa firmou Geotop Košice. Odporca v 1. rade uskutočnil náčrt a dal
podpísať účastníkom, ktorý sa zúčastnili na meraní. Meranie hranice medzi pozemkami vykonal aj

Okresný úrad Košice III, katastrálny odbor, pričom výsledkom zamerania bolo grafické znázornenie
nehnuteľnosti, ktorých priebeh hraníc zobrazoval hranice skutočnej držby pozemkov. Porovnaním
výsledkov zamerania skutkového stavu v teréne so stavom evidovaným na katastrálnej mape bolo
zistené, že priebeh hranice skutočnej držby je totožný s priebehom hranice zakreslenej v katastrálnej
mape. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice III, katastrálneho odboru podal odvolanie navrhovateľ

spolu s manželkou, ktorý v predmetnom spore vystupovali ako navrhovatelia. Krajský súd v Košiciach
vo veci určenia hraníc na pojednávaní doporučil prizvať súdneho znalca. Navrhovateľ posunul hranicu
plota v časti záhrady smerom do svojho pozemku v máji 2002, ktorú skutočnosť im písomne oznámil.
Zameranie nehnuteľnosti znalcom bolo uskutočnené až po tom, čo navrhovateľ posunul hranicu
plota v časti záhrady smerom do svojho pozemku a preto nemohlo byť zhodné meranie znalca

s predchádzajúcimi meraniami, nakoľko meranie znalca bolo až o rok neskôr - znalecký posudok
vypracovaný zo dňa 19.5.2003.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. XXX vyhotoveného Správou katastra nehnuteľnosti pre okres Košice III, obec
Košická Nová Ves, kat. územie S. K. B. súd zistil, že odporcovia v 1. a 2. rade a odporkyňa v 3. rade
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každý z nich v 1-ici a to parcely registra D. Č.. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2, parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 322 m2 a
parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2. Odporcovia v 1. a 2. rade sa stali

bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej na Štátnom
notárstve Košice pod č. N 266/81, Nz 275/81 dňa 13.4.1981, keď predmetné nehnuteľnosti
zakúpili od V. J., nar. XX.X.XXXX, mal. O. J., nar. X.X.XXXX, Q. J., nar. XX.X.XXXX, pričom táto kúpna
zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve Košice-mesto pod č. RI/228/81. Odporkyňa v 3. rade
sa stala podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľnosti v podiele 1-ici na základe darovacej zmluvy,

ktorej vklad bol povolený pod č. B.-XXX/XX.

Z výpisu listu vlastníctva č. X vyhotoveného správou katastra súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade je
podielovým spoluvlastníkom v 1/6-ine a spoluvlastníkom s navrhovateľkou v 2. rade v 5/6-
inách parciel v kat. území S.Š. K. B., okres Košice III, kat. územie S. K. B. a to parciel registra D. Č..

XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 168 m2, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 50 m2, parcely č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 262 m2 a parcely
č. 486/2 - záhrady o výmere 131 m2. Navrhovateľ v 1. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom v 1/6-ine na základe rozhodnutia štátneho notárstva D 34/75, navrhovatelia v 1. a 2. rade sa
stali podielovými spoluvlastníkmi v podiele 5/6-ín na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol registrovaný
pod č. B.-XXXX/XX.

Z výpovede navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že v rodinnom dome na ul. R. Č.. XXX/X B. S. býva od
narodenia, pričom časť nehnuteľnosti zdedil po svojom otcovi X. Š., ktorý zomrel v roku 1974 a zvyšok
podielov odkúpil od svojej matky a súrodencov v roku 1997. Uviedol, že jeho matka X. Š.Í. dovolila
susedovi pánovi J. (právnemu predchodcovi odporcov), aby mohol vstupovať do svojho rodinného domu

a aby sa vpredu neohradila časť pozemku v šírke 40 - 50 cm od cesty po roh domu. Jeho matka nikdy
tým nemyslela, žeby sa tým vyriešila otázku vlastníctva tejto nehnuteľnosti. Spory ohľadom hranice
pozemkov medzi navrhovateľmi a odporcami vznikli, keď odporcovia posadili na spornej hranici tuje.
Preto on podal na Miestny národný výbor v obci Košická Nová Ves oznámenie, že odporcovia posadili
na hranici pozemkov tuje, ktoré môžu poškodzovať jeho rodinný dom. Jeho upozornenia riešil starosta.
Sporymedzinavrhovateľmiaodporcamivzniklivtedy,keďnavrhovateľchcelrekonštruovaťrodinnýdom,

vybavoval si stavebné povolenie a vyzval odporcov, aby mu dali súhlas k stavebnému povoleniu. Vtedy
mu údajne odporca v 1. rade povedal, že mu dá súhlas k stavebnému povoleniu, ak mu odstúpi spornú
časť pozemku. Okresný úrad - Stavebný úrad potvrdil, že má ešte 0,5 m pozemku za svojim rodinným
domom, pričom ide o trojuholníkový výsek vo výmere 18 m2.

Navrhovateľ poukázal na to, že znaleckými posudkami, ktoré boli vypracované H.. Z. a H.. O. bolo
preukázané, že sporná hranica, teda výsek o výmere 18 m2, je jeho vlastníctvom a vlastníctvom jeho
manželky - navrhovateľky v 2. rade. Existujú mapy z roku 1966, že hranica jeho rodinného domu je 50
cm smerom do pozemku odporcov. Na tieto mapy poukazovali aj ustanovení znalci. Podľa
neho znalec H.. Z. poukázal vo svojom znaleckom posudku, že jeho oplotenie je v jeho

pozemku a má byť posunuté o 42 cm do pozemku odporcov, H.. O. vypracoval znalecký
posudok, podľa ktorého mu patrí ešte 18 m2 z pozemku, ktorý užívajú odporcovia. K oploteniu uviedol,
že nie je pravda tvrdenie odporcov, že v roku 2002 posunul hranicu plotu, pretože on požiadal len o
rekonštrukciu oplotenia, pretože pletivo bolo už poškodené. Neposúval oplotenie, iba nafarbil stĺpiky,
zabetónoval ich a dal nové pletivo.

Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi poukázal na to, že odporcovia mu znemožňujú prístup do
rodinného domu, nemôže si ošetriť svoj rodinný dom zo strany pozemku odporcov, pretože odporcovia
tam majú nejakú plechovú búdu. Podľa navrhovateľa v 1. rade odporcovia nemohli vydržať spornú časť
pozemkov, pretože nebola žiadna dohoda medzi ním a odporcami, ale ani predchádzajúcimi vlastníkmi,

teda medzi jeho matkou a pánom J..

Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že ploty medzi pozemkami navrhovateľov a odporcov boli postavené v
roku 1974 až 1975 a zadný plot niekedy v roku 1978.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi poukázala na to, že sporná nehnuteľnosť bola odporcami
nadobudnutá kúpnou zmluvou v roku 1981, pričom z juhozápadnej strany bola ohradená a to od ulice
bola realizovaná betónová ohrada, na vrchu plechová, ďalej hranicu tvorili základy rodinného domu
a ohrada pokračovala v línii základov rodinného domu natiahnutým oceľovým pletivom s oceľovými
stĺpikmi až do konca pozemku. Tento bezproblémový stav trval až do roku 1997, pričom za celé toto

obdobie sa neviedli žiadne susedské spory o hranice medzi pozemkami a každý z vlastníkov užíval svoj
oplotený pozemok. Predná časť ohrady s osadením vstupných brán do dvora odporcov od ulice bola
realizovaná v roku 1985 a vysadenie tují za účelom zníženia prašnosti od štátnej cesty. Z uvedeného
dôvodu uplatnili odporcovia právny titul vydržania v zmysle § 134 ods. 1 a 3 OZ z dôvodu, že predmetnú
nehnuteľnosť dobrovoľne užívajú od 13.4.1981 a ich právny predchodca V. J. so svojou nebohou

manželkou od 60. rokov. V čase uzavretia kúpnej zmluvy s pánom J. a spol. boli hranice predmetných
nehnuteľnosti vytýčené v teréne oplotením, ktoré na strane od súčasného navrhovateľa vybudoval
právny predchodca navrhovateľa v roku 1972, teda dávno pred uzavretím kúpnej zmluvy. Od doby
nadobudnutia v roku 1981 až do roku 1997 tieto nehnuteľnosti odporcovia užívali tak, ako boli v teréne
plotmi vytýčené, dobrovoľne a nerušene užívali, čím sú podľa ich názoru splnené všetky podmienky

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tak, ako predpokladá ust. § 134 Občianskeho zákonníka.
V zmysle zákona splnením všetkých zákonom požadovaných predpokladov vzniká vlastnícke právo
vydržiteľa k veci okamihom uplynutia vydržacej doby. Právny následok teda nastáva priamo zo zákona.V konaní navrhovatelia v 1. a 2. rade predložili ako listinný dôkaz znalecký posudok H.. X. O. č. 6/2011,
ktorý si objednali u tohto znalca, pričom znalecký posudok bol vypracovaný dňa 15.2.2011. V tomto
znaleckom posudku znalec mal za úlohu určiť hranicu medzi pozemkami - parcelami D. S. Č.. XXX/X,

XXX/X a XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. X v kat. území S. K. B. a pozemkami - parcelami D.
S. Č.. XXX/X a XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v kat. území S. K. B., ktorá zodpovedá
stavu právnemu. Uvedený znalec v tomto znaleckom posudku uviedol, že vlastnícka hranica medzi
pozemkami D. S. Č.. XXX/X, D. S. Č.. XXX/X a D. S. Č.. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. X
v kat. území S. K. B. a parcelami D. S. Č.. XXX/X a D. S. Č.. XXX/X, zapísaných na liste

vlastníctva č. XXX v kat. území S. K. B. prechádza lomovými bodmi:

zoznam súradníc
Bod Y X
XXXXXXXXXX XXXXXX.XX XXXXXXX.XX
XXXXXXXXXX XXXXXX.XX XXXXXXX.XX

XXXXXXXXXX XXXXXX.XX XXXXXXX.XX
XXXXXXXXXX XXXXXX.XX XXXXXXX.XX
XXXXXXXXXX XXXXXX.XX XXXXXXX.XX

Na základe týchto bodov správa katastra v spojitosti s rozsudkom súdu určí, že vlastnícka hranica

medzi účastníkmi prechádza po lomových bodoch č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX podľa znaleckého posudku.

Ďalej mal v tomto znaleckom posudku objednaného navrhovateľmi znalec uviesť, či oplotenie medzi
parcelami D. S. Č.. XXX/X, D. S. XXX/X a D. S. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. X v kat. území

S. K. B. a parcelami D. S. Č.. XXX/X a D. S. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v kat. území
S. K. B. sa nachádza na vlastníckej hranici. Znalec uviedol, že toto oplotenie sa
nenachádza na vlastníckej hranici.

Ďalšou otázkou, na ktorú sa zameral znalec v tomto posudku je otázka, ak sa oplotenie nachádza

na vlastníckej hranici, uviesť, aká je výmera plochy nachádzajúcej sa medzi predmetným oplotením a
vlastníckou hranicou medzi susedmi, pričom znalec uviedol, že táto plocha je 18 m2.

Ďalej znalec mal určiť, či rád tují pri oplotení a plechová búda sú umiestnené na
pozemku H.. X. Š.Í., znalec na túto otázku odpovedal, že rád tují a plechová búda sú umiestnené aj na

pozemku H.. X. Š. (navrhovateľa).

Zároveň sa menovaný znalec vyjadril aj ku znaleckému posudku H.. Q. Z. č. 5/2003, ktorý
bol vypracovaný v katastrálnom konaní.

Navrhovatelia vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.5.2012 poukázali na to, že majú na tejto
žalobe naliehavý právny záujem, lebo spory medzi vlastníckou hranicou medzi navrhovateľmi a
odporcami trvajú od 70. rokov minulého storočia. Predloženými znaleckými posudkami H.. Z. a H..
O. je jednoznačné, že sporná hranica vedie 44 cm za domom a
prístavbami navrhovateľov a obrana odporcov v tomto spore sa výlučne zamerala na preukázanie

vlastníckeho práva vydržaním v spornej časti pozemkov. Voči tejto forme vedenia sporu navrhovatelia
jednoznačne nesúhlasili z dôvodu, že odporcovia nemôžu preukázať dobromyseľnosť držby spornej
časti pozemku ako podstatnej náležitosti vydržania. Ich právny predchodca presne vedel kadiaľ vedie
hranicasusediacichpozemkov,alezdôvoduumožneniaprístupunasvojpozemoknákladnýmivozidlami
a strojmi za účelom výstavby rodinného domu požiadal právnych predchodcov navrhovateľov o dočasné

posunutieoploteniaichpozemkunaúroveňichdomustým,žerešpektovalskutočnúhranicususediacich
pozemkov a neumiestňoval tam žiadne stavby, resp. prístavby, ani okrasnú výstavbu. Spory nastali až
kúpou nehnuteľnosti odporcami, ktorí nerešpektovali túto dohodu a na pozemok vo vlastníctve právnych
predchodcov navrhovateľov umiestnili okrem psieho výbehu a výsadby, neudržiavaných porastov aj
skladovaný materiál - štrk. Toto konanie odporcov bolo od začiatku predmetom výziev odporcom a

sťažnosti na príslušných úradoch, čo môžu potvrdiť aj svedecké výpovede, resp. čestné prehlásenia.

V konaní predložili navrhovatelia čestné prehlásenie H.. V. O., bytom S., R. X, ktorý prehlásil, že ako
sused zo severnej časti pozemku odporcov má vedomosť o vlastníckych sporoch pozemku medziodporcom v 1. rade a X. Š. (matkou navrhovateľa v 1. rade), ktoré boli vyvolané výsadbou tují a
tesným umiestnením kovového psieho výbehu k domu rodiny navrhovateľov. Uvedené vlastnícke spory
k pozemku registroval od obdobia spoločnej plynofikácie rodín O., Q., Š. s pokračovaním do súčasnej

doby. Uvedené čestné prehlásenie je datované dňom 12.3.2012.

Ďalej navrhovatelia navrhli vypočuť v konaní svedkov na preukázanie skutočnosti, že odporcovia neboli
dobromyseľní a nerušení v držbe časti sporného pozemku.

V konaní vypovedala ako svedkyňa X. Š., matka navrhovateľa v 1. rade, ktorá uviedla, že nehnuteľnosti,
ktoré patria jej synovi, užíva od roku 1961, kedy zakúpila tento pozemok od J. K. a v roku 1967 postavila
so svojim manželom X. Š. rodinný dom. Jej manžel zomrel v roku 1974. Menovaná svedkyňa poukázala
na to, že právny predchodca odporcov V. J. ju požiadal, či môžu užívať časť jej nehnuteľnosti v šírke
50 cm v prednej časti hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporcov, pretože mu nevošlo auto
do dvora so stavebným materiálom. Medzi rodinným domom a začiatkom ulice nebol postavený plot

z tohto dôvodu a ona osobne mu dovolila, aby užíval jej nehnuteľnosť, aby tam mohol teda chodiť s
nákladnými autami. Plot medzi pozemkami navrhovateľov a odporcov postavila ona niekedy v 70. rokoch
minulého storočia, pričom právny predchodca odporcov jej sľúbil, že tých 50 cm, ktoré mu dovolili užívať,
tam nebude sadiť, bude mu slúžiť len ako prístupová cesta na stavbu. Preto ona postavila plot podľa
vzájomnej dohody s rodinou J.. Svedkyňa uviedla, že upozornila odporcu v 1. rade, keď vysypoval piesok

a štrk, že vysypuje tento na jej časť pozemku, ktorý jej patrí a že to nie je jeho pozemok a nesmie tento
pozemok užívať. Údajne jej odporca povedal, že to je jeho vec a takisto mu hovorila o dohode s pánom
J.. Takisto vznikli spory medzi ňou a odporcami vtedy, keď vysadili na vlastníckej hranici tuje. Z toho
dôvodu ona potom dala písomné upozornenie na príslušný národný výbor, ktorý s tým však nič neurobil.
Menovaná svedkyňa potvrdila, že po tom čo previedla nehnuteľnosti na svojho syna, teda na

navrhovateľa v 1. rade, nedošlo k posunu plota, pretože tento plot navrhovatelia len rekonštruovali na
tej hranici, na ktorej bol postavený. Ďalej svedkyňa uviedla, že určité konflikty medzi ňou a odporcami
vznikali vtedy, keď na hranici pozemkov postavili odporcovia psiu búdu, pričom ona nemohla užívať
svoju špajz v rodinnom dome, pretože tam bol zápach z výkalov od psa.

V konaní bol vypočutý ako ďalší svedok Q. S., ktorý je švagrom navrhovateľa v 1. rade. Uviedol, že v
rodinnom dome, ktorý v súčasnosti patrí navrhovateľom, býval v rokoch 1979 až 1980. Sprostredkovane
od svojej svokry vedel o nejakej dohode, avšak presne si na túto dohodu nevedel spomenúť. Svedok
uviedol, že pokiaľ býval v tomto rodinnom dome, žiadne spory s rodinou J. neboli. O nejakých sporoch
sa nevedel priamo vyjadriť. Poukázal len na to, že jeho svokra, teda matka navrhovateľa v 1. rade, mu

ukazovala nejaký plánik a uviedla, že štrk, ktorý vysýpal odporca, bol vysýpaný na pozemok, ktorý patrí
jej.Ďalejmenovanýsvedokuviedol,žepotomčoodporcoviavysadilituje,hovorilajehosvokrasusedom,
že budú problémy, pretože nebude si môcť svokra udržiavať svoj plechový plot, ktorý bol postavený na
hranici pozemkov. Svedok potvrdil, že v čase, keď žil u svokry, teda u matky navrhovateľa v 1. rade, bolo
oplotenie od ulice až po koniec záhrady, teda bola celá hranica pozemkov oplotená.

V konaní ďalej vypovedala ako svedkyňa Q. S., sestra navrhovateľa v 1. rade, ktorá bývala u svojej
matky X. Š. do roku 1981. Potvrdila, že vedela o dohode jej matky s pánom J., ktorý mal možnosť užívať
50 cm z pozemku jej matky, aby mohol chodiť autami na svoj pozemok, pretože v tom čase staval rodinný
dom. Menovaná svedkyňa uviedla, že boli nejaké spory medzi jej matkou a odporcami, keď vysýpali

odporcovia piesok priamo na rodinný dom a takisto keď postavili psiu búdu pre psa na hranici pozemkov.

Navrhovatelia ďalej navrhli vypočuť ďalších svedkov a to Š. F., R. R., H.. V. O., H.. P. V. a H.. X. O., ktorý
pre nich vypracoval znalecký posudok.

Svedok H.. X. O. zotrval na všetkých svojich záveroch, ktoré uviedol vo vyššie citovanom
znaleckom posudku.

Svedok H.. P. V. vypovedal, že vykonáva funkciu starostu Mestskej časti Košice-Košická Nová Ves
od roku 2006. Uviedol, že pokiaľ on je vo funkcii, neboli žiadne spory ani podnety o sporoch medzi

navrhovateľmi a odporcami. Snažil sa nájsť v archíve takéto doklady, na ktoré poukazoval právny
zástupca navrhovateľov, avšak doklady takéhoto charakteru sa nenašli, prípadne mohli byť skartované.
Menovaný svedok poukázal na to, že vedel o nejakých sporoch, avšak nevedel uviesť časovú súvislosť,
kedy k takýmto sporom malo dôjsť.Ďalej bol v konaní vypočutý ako svedok H.. V. O., ktorý uviedol, že je susedom zo severnej časti
pozemku odporcov. Priamo sa nezúčastnil žiadnych rokovaní ohľadom sporov hraníc medzi pozemkami

navrhovateľov a odporcov, ale len z počutia vie, že sa jeho rodičia rozprávali o tom, že medzi účastníkmi
konania je nejaký spor o vlastnícku hranicu.

Svedok U. R. uviedol, že v rokoch 1990 až 1994 vykonával funkciu starostu. Vedel o nejakom spore
medzi navrhovateľmi a odporcami, a to takom, že matka navrhovateľa v 1. rade sa sťažovala na

miestnom úrade, že má problémy so susedmi, teda odporcami, pretože postavili tuje zo svojej strany k
jej plotu a takisto postavili psiu búdu na stene jej rodinného domu. Žiadala preto od neho, aby suseda
vyzval, aby tuje dal od plotu ďalej a takisto aj psiu búdu. Vtedy na tvári miesta im svedok povedal, že
ak majú nejaké spory, musia sa obrátiť na súd.

Ďalej v konaní vypovedal ako svedok Š. F., ktorý uviedol, že je švagrom nebohého otca navrhovateľa

v 1. rade. Uviedol, že vedel o nejakej dohode medzi nebohým otcom navrhovateľa v 1. rade a V. J. a
uviedol,ževlastne50cmodhranicepozemkupostavilikolíkaodtohtokolíkusazačalastavbarodinného
domu. Len sprostredkovane pri príležitostných návštevách v rodinnom dome navrhovateľov, prípadne
jeho matky vedel o nejakých sporoch.

Navrhovateľ v 1. rade predložil súdu výzvy, ktoré adresoval Miestnemu úradu Mestskej časti Košice-
Košická Nová Ves dňa 7.3.2012, keď žiadal poskytnúť z archívu z rokov 1983 až 1989 nejaký písomný
doklad ako dôkaz preukazujúci spornosť dobromyseľnej držby pozemku zo strany odporcov.

Ďalej predložil ako dôkaz list Miestneho úradu Mestskej časti Košice-Košická Nová Ves zo dňa

26.7.1999, ktorým tento miestny úrad vyzval odporcu v 1. rade na odstránenie výbehu pre psa, vecných
predmetov a porastov od rodinného domu Š..

Ďalej navrhovatelia predložili list adresovaný Obecnému úradu v Košickej Novej Vsi zo dňa 8.7.1999,
v ktorom žiadali o zasiahnutie tohto úradu vo veci odstránenia psieho výbehu, vecných predmetov a

porastov z pozemku za ich rodinným domom.

Odporcovia predložili súdu v konaní rozhodnutie Okresného úradu Košice III, katastrálneho odboru č.
R 1569/98 zo dňa 16.7.1999, v ktorom tento okresný úrad potvrdil priebeh hranice medzi parcelami
S. Č.. XXX/X, XXX/X, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie S. K. B. a parcelami S. Č..

XXX/X, XXX, XXX/X, zapísanými na liste vlastníctva č. X, kat. územie S. K. B. tak, ako je evidovaný na
katastrálnej mape S. H.-X/XX.

V konaní súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie
geodézia, kartografia a fotogrametria a vypracovaním znaleckého posudku poveril H.. Q. X., V.. Úlohou

znalca bolo vyjadriť sa ku správnosti záverov znaleckého posudku predloženého navrhovateľmi, ktorý
bol vyhotovený H.. X. O.. Menovaný znalec vo svojom znaleckom posudku č. 3/2013 zo dňa 3.10.2013
uviedol, že na základe došetrených podkladov na správe katastra vykonal kontrolné meranie
skutočného stavu v teréne. Následne výsledky meraní porovnal s platným stavom KN a rozanalyzoval
zistené rozdiely. Na základe uvedeného dospel k záveru, ktorý je identický so záverom znaleckého

posudku H.. X. O. č. 6/2011 zo dňa 15.2.2011. Súčasne potvrdil správnosť záverov znaleckého posudku
znalca H.. Q. Z.Č. č. 5/2003, pričom uviedol, že šírka pozemku D. S. V.. Č.. XXX/X má byť 13 m. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že v čase vyhotovenia znaleckého posudku znalca H.. Q. Z. bol platným
stavom KN stav po THM v roku 1972, čím znalec dospel k ploche 11 m2 vymedzenú lomovými bodmi
ABC plošného obrazca v prílohe č. 8 tohto znaleckého posudku. Ďalej uviedol, že v čase vyhotovenia

znaleckého posudku znalca H.. X. O. č. 6/2011 zo dňa 15.2.2011 bol platným stavom KN stav po ZMVM
(merané v roku 2007), čím znalec dospel k ploche 18 m2 vymedzenú lomovými bodmi XX-XXX, XX-
XXXX, XX-XXXX, XX-XXXX, XX-XXXX a XX-XXX. Rozdielnosť vo výmere vznikla z dôvodu, že znalecké
posudky boli vyhotovené v čase 2003 a 2011, kedy sa zmenil platný stav v evidencii KN.

Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 17.12.2014 uviedla, že v roku 1981 bol pozemok oplotený zo
susedstva navrhovateľov, pričom kúpili rozostavanú stavbu, ktorá nebola dokončená. Plot, ktorý tvorí
hranicu medzi pozemkom a pozemkom navrhovateľov, bol po celej dĺžke oplotený, nebolo oplotenie len
z prednej časti ich pozemku a to v časti, ktorou sa vstupovalo na ich pozemok.Odporkyňa v 2. rade poukázala na to, že ani ona, ani jej manžel nikdy neodstraňovali oplotenie medzi ich
pozemkami a pozemkami navrhovateľov. Nemenili toto oplotenie, ani ho nikdy nerozoberali. Poukázala

na to, že o údržbu spornej časti pozemku sa starali a užívali celý pozemok tak, ako ho kúpili.

Odporkyňa v 2. rade ďalej uviedla, že ani matka navrhovateľa, ani navrhovateľ ako podielový
spoluvlastník ich pred rokom 1997 nevyzvali na vypratanie spornej časti pozemku, ktorá je predmetom
tohto konania, prípadne na vydanie tohto pozemku buď súdnou cestou alebo písomne. Poprela, žeby

právna predchodkyňa navrhovateľa v 1. rade X. Š. ich upozornila na dohodu s predchádzajúcim
vlastníkom ohľadom užívania pozemku, ktorá mala mať uzavretú s pánom J..

Odporkyňa v 2. rade poukázala na to, že so spornou časťou pozemku nakladali ako so
svojim vlastným. V roku 1985 vysadili tuje a prednú časť oplotenia urobili tak, že túto navrhovateľ, ani
jeho matka nenamietali.

Navrhovatelia uviedli, že majú naliehavý právny záujem na tejto žalobe, pretože bez rozhodnutia súdu
nemôžu užívať celý svoj pozemok, ktorý im vlastnícky patrí, ani nemôžu spravovať svoju nehnuteľnosť,
teda svoj rodinný dom.

Navrhovateľ v 1. rade poukázal na to, že písomne nevyzýval odporcov, že užívajú jeho nehnuteľnosť,
iba na to písomne upozorňoval starostu, aby riešil spory medzi vlastníkmi predmetného pozemku. Po
plynofikácii v roku 1983 odporcovia zasadili tuje a postavili psiu búdu na hranici pozemkov, načo on
upozorňoval odporcov a takisto dal podnet na Miestny úrad Mestskej časti Košice-Košická Nová Ves.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 129 ods. 1 cit. zákona, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods. 1 cit. zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 134 ods. 1 cit. zákona, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 134 ods. 3 cit. zákona, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po
ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ust. § 865 ods. 3 cit. zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla
1983 zákon č. 131/1982 Zb.), do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb.
sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a
ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1.

aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu 3Cdo 80/01 vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1.
januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to
i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej

držby sa vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade kúpili vyššie citované
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX kúpnou zmluvou uzavretou vo forme notárskej
zápisnice č. N 266/81, Nz 275/81 do bezpodielového spoluvlastníctva, pričom kúpna zmluva bola

uzavretá dňa 13.4.1981 a bola registrovaná Štátnym notárstvom Košice-mesto pod č. RI/228/81.
Predmetné nehnuteľnosti odporcovia kúpili v stave uvedenom v tejto notárskej zápisnice, celá
nehnuteľnosť bola oplotená tak, ako ju kúpili a nerušene ju užívali až do roku 1997. Odporcovia sú
vlastníkmi susedných nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. X v kat. území S. K. B., obecKošická Nová Ves, okres Košice III. Navrhovatelia tvrdili, že odporcovia nemohli vydržať spornú časť
nehnuteľnosti zakreslenú v znaleckých posudkoch H.. O. a H.. X. vo výmere 18 m2,
pretože ich držba nebola dobromyseľná a nebola nerušená. Poukázali na to, že ich právny predchodca,

teda matka navrhovateľa v 1. rade X. Š. uzavrela s právnym predchodcom odporcov v 1. a 2. rade
niekedy v 70. rokoch ústnu dohodu, že môže užívať právny predchodca odporcov časť jej nehnuteľnosti
v prednej časti pozemku za účelom vstupu áut pri výstavbe jeho rodinného domu. Svedkyňa X. Š.,
matka navrhovateľa v 1. rade, tvrdila, že na takúto dohodu upozornila aj odporcov v 1. a 2. rade pri
kúpe nehnuteľnosti od rodiny J.. V konaní však odporcovia toto oznámenie o takejto dohode popreli

a navrhovatelia v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno, že o takejto dohode boli odporcovia v 1.
a 2. rade oboznámení. Už počas užívania nehnuteľnosti právnou predchodkyňou navrhovateľov a to
X. Š. ako väčšinovou spoluvlastníčkou, ale ani navrhovateľom v 1. rade neurobili až do roku 1997
žiadny úkon, ktorým by upozornili odporcov v 1. a 2. rade na neoprávnené užívanie ich pozemku v
predmetnej výmere napr. nezaslali im žiadnu výzvu na vypratanie pozemku, nepodali žalobu o určenie
hraníc, prípadne žalobu na vydanie časti nehnuteľnosti. V konaní boli vypočutí viacerí svedkovia a to

rodinní príbuzní navrhovateľov, ktorí neboli priamymi svedkami pri tom, keď mali vznikať vlastnícke spory
medzi navrhovateľmi a odporcami. Určité rozpory vo vlastníctve hranice medzi pozemkami vznikli až
v roku 1997, kedy sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. X
navrhovateľ v 1. rade spolu so svojou manželkou. Ani iní svedkovia vypočutí v tomto
konaní, ktorí neboli príbuznými navrhovateľov a to P. F., H.. V. O., U. R., H.. P. V. nepotvrdili, že boli

priamymi svedkami vlastníckych sporov medzi navrhovateľmi a odporcami, kde by boli navrhovatelia
vyzývali odporcov na vypratanie, resp. vydanie spornej časti nehnuteľnosti. Ani v kúpnej zmluve, ktorú
predložili odporcovia v tomto konaní, nie je žiadna zmienka o dohode rodiny J. s matkou navrhovateľa
v 1. rade o užívaní časti jej pozemku, nie je zapísaná v tejto dohode žiadna ťarcha, ani bremeno.
Odporcom 10-ročná vydržacia doba v zmysle zákona č. 131/1982 Zb. uplynula 10 rokov od

uzavretia kúpnej zmluvy a všetky podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným 18 m2
splnili v roku 1991. Súd nepovažoval listinné dôkazy adresované navrhovateľom v 1. rade miestnemu
úradu, prípadne Správe katastra v Košiciach za kvalifikované výzvy, ktoré by
svedčili o tom, že rušili odporcov vo výkone ich práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú majú oplotenú
ešte od roku 1981, kedy nadobudli predmetné nehnuteľnosti od rodiny J.. V konaní bolo preukázané, že

odporcovia boli oprávnenými držiteľmi, boli dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti, že im sporná
časť pozemku patrí, pretože v takomto stave nehnuteľnosť kúpili v roku 1981. Vzhľadom na
to, že odporcovia vydržali spornú časť nehnuteľnosti vymedzenú v znaleckom posudku H.. X., ktorý bol
ustanovený súdom, súd návrh navrhovateľov o určenie hranice v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľov a odporkyne v 2. rade súd účastníkom náhradu trov konania
nepriznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože hoci bola odporkyňa v 2. rade úspešná,
trovy konania jej nevznikli.

O trovách konania vo vzťahu odporcov v 1. a 3. rade a navrhovateľom v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa

ust.§142ods.1O.s.p.Odporcoviav1.a3.radeboliúspešní,navrhovateliav1.a2.radebolineúspešní.
Čo sa týka priznania náhrady trov konania odporcovi v 1. rade súd mu priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 261,79 EUR, pričom 1 úkon právnej pomoci určil podľa § 13, kde sa uvádza, že
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 % ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb. Tarifnú sadzbu za 1 úkon určil súd podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za 1 úkon právnej pomoci
po 28,50 EUR: príprava a prevzatie zo dňa 30.11.2011, 3 úkony právnej pomoci po 29,35 EUR:
zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 23.1.2012, 20.6.2012, písomné vyjadrenie vo veci samej zo
dňa 6.2.2012, 1 úkon právnej pomoci po 29,35 EUR: zastupovanie na pojednávaní dňa 24.10.2012 a 2
úkony právnej pomoci po 30,94 EUR: zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 12.9.2014 a 17.12.2014,

režijný paušál 1 x 7,41 EUR, 4 x 7,63 EUR a 2 x 8,04 EUR. Ďalej priznal odporcovi v 1. rade náhradu
za zálohu na znalecké dokazovanie v sume 150,- EUR. Teda trovy odporcu v 1. rade, ktoré
sú povinní zaplatiť navrhovatelia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, sú 411,79 EUR.

Odporkyni v 3. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,79 EUR a to podľa § 13

a § 11 ods. 11 písm. a) cit. vyhlášky a to za 1 úkon právnej pomoci po 28,50 EUR: príprava a
prevzatie zo dňa 30.11.2011, 4 úkony právnej pomoci po 29,35 EUR: zastupovanie na pojednávaniach
v dňoch 23.1.2012, 20.6.2012 a 24.10.2012, vyjadrenie zo dňa 6.2.2012 a 2 úkony právnej pomoci po
30,94 EUR: zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 12.9.2014 a 17.12.2014,režijný paušál 1 x 7,41 EUR, 4 x 7,63 EUR a 2 x 8,04 EUR. Všetky tieto trovy sú navrhovatelia v 1. a
2. rade povinní zaplatiť právnej zástupkyni odporcov v 1. a 3. rade JUDr. Ingrid Čisárovej v zmysle ust.
§ 149 ods. 1 O.s.p.

O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal. Preto zaviazal navrhovateľov v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť spoločne

a nerozdielne trovy štátu v sume 505,88 EUR, ktoré súd zaplatil ustanovenému znalcovi H.. X.. Trovy
štátu boli vyčíslené v sume 655,88 EUR, od ktorých súd odrátal zálohu vo výške 150,- EUR zloženú
navrhovateľom v 1. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.