Uznesenie Judgement was issued on Monday, November 21, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tk/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010268
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116010268.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich
JarmilyŠčepkovejaMagdalényHaškovej,nahlavnompojednávaníkonanomdňa21.11.2016vBanskej
Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodov § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku sa z a s t a v u j e trestné
stíhanie obžalovaných

1/ J. L. C. K. C. X. C., nar. XX. XX. XXXX Y. Ž. X. P., trvale bytom L. Š., G. Č.. XXXX/XB,
2/ A.. K. F. N. L. Á. Ň. C., nar. XX. XX. XXXX Y. P., trvale bytom J. Č.. XXX a
3/ A.. L. L. U. X. A. C. F. C., X.. XX. XX. XXXX v Ž. X. P., trvale bytom Š.. H. Č.. XXX/XX, Ž. X. P.,
pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,
ods. 4 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a

trestné stíhanie obžalovaných
1/ J. L. C. K. C. X. C., nar. XX. XX. XXXX Y. Ž. X. P., trvale bytom L. Š., G. Č.. XXXX/XB,
3/ A.. L. L. U. X. A. C. F. C., nar. XX. XX. XXXX v Ž. X. P., trvale bytom Š.. H. Č. XXX/XX, Ž. X. P.,
pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 4
písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe

opísanom v žalobnom návrhu,

pre neprípustnosť trestného stíhania podmieneného súhlasom poškodeného, pretože súhlas
poškodeného spol. NaP, n.o. , Záhradníčka 46, Bratislava, IČO: 36 077 992 nebol daný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Banská Bystrica bola dňa 23. 03. 2016 doručená obžaloba prokurátorom Krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici pod sp. zn. Kv 11/2015/6600 - 37 zo dňa 23. 03. 2016 na obžalovaných

1/ J. L., X.. XX. XX. XXXX Y. Ž. X. P., 2/ A.. K. F., X.. XX. XX. XXXX Y. P. a 3/ A.. L. L., X.. XX. XX. XXXX
Y. Ž. X. P., pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a na obžalovaných 1/ J. L., X.. XX.
XX. XXXX Y. Ž. X. P. a 3/ A.. L. L., X.. XX. XX. XXXX Y. Ž. X. P., pre obzvlášť závažný zločin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe, že

1. J.L.akopodpredsedasprávnejradyasúčasnezamestnanecspoločnostiNemocniceapolikliniky,
n.o. (ďalej len NaP, n.o.), so sídlom Záhradnícka 46, Bratislava, IČO 36077992, na základe dohody
o plnej moci udelenej riaditeľom spoločnosti NaP, n.o., L.. J. D. z 06. 03. 2006, začiatkom mája 2008
dohodol s A.. H. R., konateľom spol. Amedis, s.r.o. podmienky dodania a financovania zdravotníckeho
zariadenia a to lineárneho urýchľovača CLINAC 600C pre NaP, n.o., Všeobecnú nemocnicu v Rimavskej
Sobote, kedy toto zariadenie bolo na podklade zmluvy č.2008-9005 z 16. 06. 2008 medzi spol Amedis,

s.r.o. ako predávajúcim a spol. recafin, s.r.o. ako kupujúcim, v zastúpení konateľom A.. L. L. zakúpené
spol. recafin s.r.o., pričom následne dňa 18. 06. 2008 vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronomza jeho prítomnosti podpísal predseda správnej rady NaP, n.o. a súčasne zamestnanec n.o., A.. K. F.
ako kupujúci s konateľom spol. recafin s.r.o. IČO 44183721 A.. L. L., ktorý bol v tom čase súčasne
zamestnancom spoločnosti NaP, n.o., ako predávajúcim, zmluvu č. 2008/001, ktorej predmetom mama

byť kúpa vyššie uvádzaného zdravotníckeho zariadenia v cene 74.734.939 Sk (2.480.745,50 €) bez
DPH, pričom J. L., ako i A.. L. L. vedeli, že hodnota uvedeného zdravotníckeho zariadenia je vo výške
31.061.632,30 Sk s DPH (1.031.057,30 € s DPH), kedy za túto cenu zariadenie nadobudla spol. recafin,
s.r.o., v zastúpení štatutárom A.. L. L., od spol. Amedis, s.r.o. na základe zmluvy č.2008-9005 z 16.
06. 2008, pričom za účelom úhrady kúpnej ceny predmetného lineárneho urýchľovača nadobudnutého

prostredníctvom leasingu postupovali tak, že uzavreli - spol. recafin s.r.o. zastúpená A.. L. L. ako
predávajúci s Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len LSLSP, a.s.) ako kupujúcim kúpnu zmluvu
č. 9887604 z 23. 07. 2008 s cenou predmetu kúpy vo výške 74.734.939 Sk bez DPH, LSLSP, a.s., ako
prenajímateľ, NaP, n.o. v zastúpení A.. K. F. ako nájomca a spol. recafin, s.r.o. v zastúpení štatutárom
A.. L. L. ako dodávateľ Dohodu o platobných podmienkach a Poukážku z 23. 09. 2008, a NaP, n.o., v
zastúpení A.. K. F. ako nájomca a spol. a LSLSP, a.s. ako prenajímateľ Zmluvu o finančnom leasingu z

23. 07. 2008, kedy ako dodávateľ vystupovala spol. recafin, s.r.o. a nájomca a súčasne platiteľ leasingu
NaP, n.o. ako nájomcom, v zastúpení A.. K. F. a spol. a LSLSP, a.s. s cenou predmetu kúpy vo výške
74.734.939 Sk bez DPH (88.934.577,40 Sk s DPH) refinancovaný cez Leasing Slovenskej sporiteľne,
a.s., kedy dodávateľom bola spol. recafin, s.r.o. a nájomcom a súčasne platiteľom leasingu spol. NaP,
n.o. čím došlo k umelému navýšeniu kúpnej ceny lineárneho urýchľovača o sumu 43.673.306,70 Sk

bez DPH (1.449.688,20 € bez DPH), t.j. 57.872.945,10 Sk s DPH (1.921.029,84 € s DPH) a presunutiu
finančných prostriedkov NaP, n.o. do spol. recafin, s.r.o., pričom J. L. C. A.. K. F., s poukazom na
individuálne udelené písomné plnomocenstvo riaditeľom NaP, n.o., L.. J. D. z 06. 03. 2006, konali v
rozpore s § 27 písm. b) zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne
prospešné služby, ako i čl. VIII. štatútu neziskovej organizácie NaP, n.o. Bratislava z 20. 12. 2004 a

§ 81 písm. e) a § 82 písm. f) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce) a L. L. konal v rozpore s §
81 písm. e) Zákonníka práce, čím spôsobili spol. NaP, n.o. škodu vo výške 57.872.945,10 Sk s DPH
(1.921.029,84 € s DPH),

2. J. L. ako podpredseda správnej rady a súčasne zamestnanec spoločnosti Nemocnice a

polikliniky, n.o. so sídlom Záhradnícka č.46, Bratislava, IČO 36077992 (ďalej len NaP, n.o.) dohodol
podmienky dodania a financovania zdravotníckeho zariadenia - lineárneho urýchľovača CLINAC 600C,
pričom uvedené zariadenie NaP, n.o. Bratislava nadobudla za cenu vo výške 74.734.939 SK bez DPH
(88.934.577,40 Sk s DPH), kedy takto umelo vytvorený cenový rozdiel vo výške 57.872.945,10 Sk
s DPH (1.921.029,84 € s DPH), ako prospech dosiahnutý trestným činom uvedeným v bode 1, bol

následne prevedený do vlastníctva J. L. a to takým spôsobom, že A.. L. L. takto získanú finančnú
hotovosť bez zmluvného podkladu previedol z účtu spol. recafin s.r.o. č. 2624058402 vedeného v
Tatra banka a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00686930, pobočka Žiar nad
Hronom, v dvoch platbách a to vo výške 25 mil. Sk dňa 22. 10. 2008 a vo výške 20 mil. Sk dňa
03. 11. 2008 na bankový účet spoločnosti Fonrimas Co. Limited so sídlom 251 Henessy Road Hong

Kong, číslo účtu 10300002 - 10422210-64320016 vedeného v MKB Bank Zrt. Maďarsko, pričom tieto
platby boli na uvedený účet pripísané v dňoch 27. 10. 2008 a 05. 11. 2008, kedy s týmto účtom bol
oprávnený disponovať J. D., následne boli tieto finančné prostriedky dňa 29. 10. 2008 a 11. 11. 2008
prevedené na spoločnosť Metronx Ltd. so sídlom Veľká Británia, London SE1 Ore 15 Stopher House,
Webber č. ú. 10300002-10422223-64320010 taktiež vedeného v MKB Bank Zrt. Maďarsko, ktorým bol

opätovne oprávnený disponovať J. D. a následne boli tieto finančné prostriedky zo spoločnosti Metronx
Ltd. poukázané prostredníctvom účtu č. 101004-1350010721 vedeného v Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bratislava Tomášikova 48, IČO: 00151653, na ktorom sa účtovalo finančné vysporiadanie
operácií zahraničného platobného styku, realizované prostredníctvom clearingu, na účet J. L., č. ú.
2610418120 vedený v Tatra Banka a.s., pobočka Žiar nad Hronom, dňa 31. 10. 2008 vo výške

19.990.179,35 Sk (663 552,39 €) a 13. 11. 2008 vo výške 24.990.381,45 Sk (829 528,69 €), pričom
predstieraným dôvodom uvedených platobných operácií z účtu spol. Metronx Ltd. na účet Petra Barana
mal byť prevod časti obchodného podielu J. L. v spol. Univeral Slovakia, s.r.o. zodpovedajúci výške
vkladu 30.000 Sk (995.82 €), z pôvodného obchodného podielu zodpovedajúceho výške vkladu 200.000
Sk (6.638,78 €), na podklade zmluvy o prevode obchodného podielu z 10. 10. 2008, hoci spol. Univeral

Slovakia, s.r.o. bola na podklade daňových priznaní z rokov 2001 až 2008 v pretrvávajúcej strate, kedy
v účtovných obdobiach bezprostredne predchádzajúcich a nasledujúcich predmetnému prevodu časti
obchodného podielu vyplýva, že v súvahách za roky 2007 až 2008 spol. Univeral Slovakia, s.r.o. mala
na strane aktív spolu majetok vo výške 18.598.000 Sk, tvorený z 96.33 % pohľadávkami z obchodnéhostyku, pričom na strane pasív mala spolu vlastné imanie a záväzky vo výške 18.598.000 Sk, kedy
výsledok hospodárenia v týchto rokoch bol 0 Sk, pričom v súvahe za rok 2009 mala na strane aktív spolu
majetok vo výške 617.341 € (18.598.015 Sk), tvorený z 96.33 % pohľadávkami z obchodného styku,

pričom na strane pasív mala spolu vlastné imanie a záväzky vo výške 0 €, kedy výsledok hospodárenia
v týchto rokoch bol -121 457 €, pričom na podklade výkazu ziskov a strát spoločnosti za roky 2007, 2008
a 2009 mala táto výsledok hospodárenia za účtovné obdobie rokov 2007 a 2008 po zdanení 0 Sk a za
rok 2009 -121.457 €.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 11. 2016 po prednese obžaloby prokurátorom a po
zaujatí stanoviska obhajobou podľa § 256 ods. 1 Tr. por., ktorá sa v celom rozsahu pridržiavala
svojich písomných podaní v danej veci, súd považoval za potrebné prejudiciálne vyriešiť prednesenú
argumentáciu obhajoby, ktorá bola nimi opakovane prednášaná počas celého prípravného konania,
pričom nebola akceptovaná vyšetrovateľom a ani dozorujúcou prokuratúrou, s dôrazom na znenie §§
211 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. f) a § 281 ods. 1 Tr. por., teda absencia súhlasu poškodeného, týkajúci sa

pri skutku v bode 1/ obžaloby.

V prvom rade súd dáva do pozornosti, že počas prípravného konania bol vyšetrovateľom prokuratúre
predkladaný návrh na podanie obžaloby až trikrát a to vždy s označením poškodeného ako spoločnosť
NaP, n.o., Záhradníčka 46, Bratislava, IČO: 36 077 992, pričom v procesnom postavení svedka -

poškodeného boli postupne vypočutí :
-dňa06.11.2013H..J.D.-vtejdoberiaditeľNaPn.o.,ktorýknáhradeškodyuviedol,ževšetkyuzavreté
zmluvy korešpondovali so záujmami NaP n.o. Bratislava a teda tejto organizácii nevznikla žiadna škoda,
- dňa 28. 04. 2014 A.. G. P. - predsedkyňa predstavenstva spol. NaP, a.s., ktorá potvrdila, že medzi
NaP, n.o. a NaP, a.s. sa nejednalo o žiadnu transformáciu, NaP, a.s. nie je nástupcom NaP, n.o., jedná

sa o úplne iný právny subjekt. Spoločnosť NaP, n.o. dňa 28. 02. 2013 ukončila časť svojej činnosti -
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a túto činnosť začala poskytovať ich spoločnosť NaP, a.s., ktorá
od spoločnosti NaP, n.o. prevzala len zamestnancov, pričom pohľadávky a záväzky naďalej ostali v NaP,
n.o.. Došlo k postúpeniu leasingu z NaP, n.o., k vzájomnému finančnému sa vysporiadaniu a NaP, a.s.
ďalej splácala leasingové splátky. Súčasne si neuplatnila žiadnu škodu, pretože spol. NaP, a.s. podľa

jej vyjadrenia, žiadna škoda nevznikla.
- dňa 17. 09. 2015 H.. E. E. - splnomocnený zástupca spoločnosti Svet Zdravia, a.s., ktorý uviedol, že ich
spoločnosť odkúpila akcie NaP, Holding a.s., ktorá bola 100% akcionárom spol. NaP, a.s. a podľa jeho
vyjadrenia, spol. Svet Zdravia, a.s. nie je poškodenou stranou, nie sú nástupcom spoločnosti NaP, n.o..

Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj na hlavnom pojednávaní v rámci prejudiciálneho si vyriešenia
predbežnejotázky,ktojepoškodenýmvpredmetnejtrestnejveciakedyopakovaneobžalobouoznačený
svedok - poškodený za spoločnosť Svet zdravia a.s, H.. E. E. uviedol, že spol. Svet zdravia, a.s. nie je
poškodeným v tomto konaní, je nástupca spoločnosti NaP, a.s. a nie spoločnosti NaP, n.o..

Pravdivosť tvrdení tohto svedka súd považoval za preukázané aj:
- výpisom z registra neziskových organizácií (čl. 1402) zabezpečeným až v súdnom konaní, z ktorého
je zrejmé, že NaP, n.o., Záhradníčka 46, Bratislava, IČO: 36 077 992 vznikla dňa 31. 12. 2004 a doteraz
nezanikla žiadnou formou, stále existuje a navyše od 15. 06. 2015 (ešte v priebehu prípravného konania)
došlokzmenevosobeštatutárnehozástupcuaštatutárom- riaditeľkousastalaA..C.L.,ktorá vypočutá

v nebola, napriek tomu, že spoločnosť NaP, n.o., Záhradníčka 46, Bratislava, IČO: 36 077 992, bola stále
považovaná za poškodená spoločnosť. V prípravnom konaní bol síce zabezpečený dňa 29. 11. 2009 (čl.
585) výpis z registra neziskových organizácií, ale jeho platnosť a aktuálnosť až do konca prípravného
konania nebola žiadnym spôsobom verifikovaná.
-zvýpisuzobchodnéhoregistra(čl.1403)spoločnostiNaP,a.s.,Záhradníčka46,Bratislava,IČO:36641

260 bolo zistené, že táto spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 22. 09. 2005 a od 31.
12. 2014 bola dobrovoľne vymazaná a zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom nástupníckou spoločnosťou
sa stala spoločnosť Svet Zdravia, a.s., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 960 884.

Z uvedených zistených skutočností mal súd jednoznačne za vyriešené, že poškodenou stranou v

predmetnom trestnom konaní pri skutku v bode 1/ obžaloby je nezisková organizácia NaP, n.o.,
Záhradníčka 46, Bratislava, IČO: 36 077 992.K obhajobou namietanou absenciou súhlasu poškodeného, sa zaoberal aj samotný prokurátor v podanej
obžalobe na strane 23, kde uvádza: „Pokiaľ ide o postoj samotnej organizácie NaP, n.o., ako i spol.
NaP, a.s. a spol. Svet zdravia, a.s., a ako i v nadväznosti na podmienku súhlasu poškodeného v

zmysle § 211 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v tomto smere je potrebné poukázať na judikatúru Najvyššieho
súdu ČR (Rt 10/2012), na podklade ktorého, ak trestným činom bola poškodená právnická osoba, nie
je trestné stíhanie podmienené súhlasom tejto právnickej osoby, ktorá nemôže byť voči podozrivému,
resp. obvinenému vo vzťahu, ktorý predpokladá ustanovenie § 130 Tr. por.“

Vdanomprípadetedaprokurátorpripodaníobžalobyvyužilporovnávaciumetóduvýkladupráva(právnu
komparatistiku), čo znamená metódu, ktorá umožňuje porovnať zahraničnú obdobnú právnu úpravu s
právnou úpravou účinnou na území Slovenskej republiky, ako aj judikatúru súdov, ktorá sa k nej viaže.

K tomuto súd považoval za potrebné uviesť:

Podľa § 211 ods. 1 Trestného poriadku, trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 157
a 158 , ohrozovania
pohlavnou chorobou podľa § 167 , neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178 , krádeže podľa § 212 , sprenevery podľa § 213 , neoprávneného užívania cudzej veci podľa §
215 , neoprávneného

používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217 , podvodu podľa § 221 , podielnictva podľa § 231 a 232 , úžery podľa § 235 ,zatajeniavecipodľa§236, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 a
238 , poškodzovania

veriteľa podľa § 239 ,
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 , poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246 , poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa

§ 247 , porušovania
autorského práva podľa § 283 , krivého obvinenia podľa § 345 , nebezpečného prenasledovania podľa § 360a , ohovárania podľa §

373 , poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej
by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363
Trestného zákona , ak

inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom
trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom
niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.

Podľa § 211 ods. 2 Trestného poriadku, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť alebo
poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo
právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.Podľa § 163 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestním řízení soudním (trestní řád), v platnom znení,
trestní stíhání pro trestné činy ublížení na zdraví (§ 146 trestního zákoníku), těžkého ublížení na zdraví
z nedbalosti (§ 147 trestního zákoníku), ublížení na zdraví z nedbalosti (§ 148 trestního zákoníku),

neposkytnutí pomoci (§ 150 trestního zákoníku), neposkytnutí pomoci řidičem dopravního prostředku
(§ 151 trestního zákoníku), ohrožení pohlavní nemocí (§ 155 trestního zákoníku), omezování osobní
svobody podle § 171 odst. 1, 2 trestního zákoníku, vydírání podle § 175 odst. 1 trestního zákoníku,
porušování domovní svobody (§ 178 trestního zákoníku), poškození cizích práv (§ 181 trestního
zákoníku), porušení tajemství listin a jiných dokumentů uchovávaných v soukromí (§ 183 trestního

zákoníku), sexuálního nátlaku podle § 186 odst. 1, 2 trestního zákoníku, krádeže (§ 205 trestního
zákoníku), zpronevěry (§ 206 trestního zákoníku), neoprávněného užívání cizí věci (§ 207 trestního
zákoníku), neoprávněného zásahu do práva k domu, bytu nebo nebytovému prostoru (§ 208 trestního
zákoníku), podvodu (§ 209 trestního zákoníku), podílnictví (§ 214 trestního zákoníku), podílnictví z
nedbalosti (§ 215 trestního zákoníku), lichvy (§ 218 trestního zákoníku), zatajení věci (§ 219 trestního
zákoníku), porušení povinnosti při správě cizího majetku (§ 220 trestního zákoníku), porušení povinnosti

při správě cizího majetku z nedbalosti (§ 221 trestního zákoníku), poškození věřitele (§ 222 trestního
zákoníku), poškození cizí věci (§ 228 trestního zákoníku), nebezpečného vyhrožování (§ 353 trestního
zákoníku) a nebezpečného pronásledování (§ 354 trestního zákoníku) proti tomu, kdo je ve vztahu k
poškozenému osobou, vůči níž by měl poškozený jako svědek právo odepřít výpověď (§ 100 odst. 2), a
trestní stíhání pro trestný čin znásilnění podle § 185 odst. 1, 2 trestního zákoníku proti tomu, kdo je nebo

v době spáchání činu byl ve vztahu k poškozenému manželem, partnerem nebo druhem, jakož i pro
trestný čin opilství (§ 360 trestního zákoníku), pokud jinak vykazuje znaky skutkové podstaty některého
z těchto trestných činů, lze zahájit a v již zahájeném trestním stíhání pokračovat pouze se souhlasem
poškozeného. Je-li poškozených jedním skutkem několik, postačí souhlas byť jen jednoho z nich.

Vzhľadom na uvedené, súd s porovnávacou metódou v tomto prípade a teda aj so zmieňovaným
tvrdením prokurátora nemôže súhlasiť (aj keď právny priadok a právna úprava v Českej republike, je v
mnohých prípadoch podobná, dokonca až totožná), nakoľko v danom prípade je jednoznačne právna
úprava vo veciach týkajúcich sa súhlasu poškodeného, rozdielna.

Z vyššie uvedených ustanovení trestného poriadku, platného na území Slovenskej republike a českého
Trestního řádu, týkajúcich sa súhlasu poškodeného je zrejmé, že pre vedenie trestného stíhania v
taxatívne vymedzených trestných činov, na rozdiel od slovenskej právnej úpravy, česká práva úprava
neobsahuje ustanovenia, aké sú uvedené v ods. 2 § 211 Trestného poriadku, teda neobsahuje taxatívny
výpočet právnických osôb, na ktoré nemožno aplikovať ustanovenia súhlasu poškodeného s vedením

trestného stíhania, čím de facto český právny poriadok jasne vylúčil absolútne možnosť, že by súhlas
s trestným stíhaním, mohla dať aj právnická osoba.

Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že Trestný poriadok platný na území Slovenskej
republiky zakotvuje, že pri taxatívne vymedzených trestných činoch možno začať a v už začatom

trestnom stíhaní pokračovať, iba so súhlasom poškodeného, ktorým je aj právnická osoba, ktorá nie je
s majetkovou účasťou štátu a ktorá nehospodári s verejnými financiami.

Nutnosť súhlasu poškodeného s vedením trestného konania aj v prípade osoby poškodeného ako
právnickej osoby potvrdzuje aj súdna prax v Slovenskej republike, ktorá vyžaduje rovnako súhlas

poškodenej právnickej osoby (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To 167/2012 zo dňa
26. 02. 2013, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T 180/2011 zo dňa31. 05. 2012), kde
konajúce súdy jasne vyslovili, že v prípade trestných činov uvedených v § 211 ods. 1 Trestného poriadku,
aj keď sa jedná o osobu poškodeného ako právnickej osoby, je potrebný súhlas poškodeného.

Ustanovenie § 211 Trestného poriadku teda upravuje dispozičné právo poškodeného, ktoré sa vzťahuje
na celé trestné stíhanie vrátane odvolacieho konania a ide o výnimku zo zásady oficiality a legality a pri
vymenovaných trestných činoch rieši konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní a záujmu poškodeného,
ktorý má blízky vzťah k páchateľovi (obvinenému) v prospech poškodeného, ktorý môže byť v dôsledku
potrestaniapáchateľanepriamotiežpostihnutý.Pretopodľaplatnejprávnejúpravyzačaťtrestnéstíhanie

pre trestné činy uvedené v odseku 1, a ak už bolo trestné stíhanie začaté, pokračovať v ňom, možno
iba so súhlasom poškodeného a súhlas poškodeného treba získať ešte pred začatím trestného stíhania
a ak už bolo trestné stíhanie začaté, ihneď po tom, čo bol zistený pomer poškodeného a páchateľa
predpokladaný v tomto ustanovení, teda bez meškania. Pomer poškodeného a obvineného musíexistovať v čase, keď sa trestné stíhanie má viesť alebo vedie, a nie v čase, keď bol spáchaný trestný
čin. V začatom trestnom stíhaní nemožno pokračovať, ak v jeho priebehu takýto pomer vznikne, a to
nielen vtedy, keď poškodený súhlas odoprie, ale aj vtedy, keď o udelenie súhlasu nebol požiadaný.

Potom ostalo na súd zásadné posúdenie, či je spoločnosť NaP, n.o. vo vzťahu k obžalovaným takou
osobou, voči ktorému by mala ako svedok právo odoprieť výpoveď, keďže NaP, n.o. nie je právnická
osoba s majetkovou účasťou štátu, alebo právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami, čo
nakoniec nebolo žiadnou zo strán spochybňované. Nebolo preukázané, že by spoločnosť NaP, n.o.

čerpala nejaké verejné zdroje, resp. akékoľvek dotácie, uvedený prístroj naopak financovala z vlastných,
z čisto súkromných zdrojov.

Podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku, právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v
priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je
v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len

vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým
je svedok v tomto pomere.

Podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku, svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou
spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu

súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo
obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť
vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá
mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou
starostlivosťou.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona sa blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v
priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

V nadväznosti na vyššie uvedené, tak ako na to poukazovala aj obhajoba, bolo nevyhnutné určiť, kto
je teda osobou blízkou právnickej osoby.

Je zrejmé, že v oblasti našej právnej úpravy absentuje legálne vymedzenie pojmu „blízka osoba

právnickej osoby“ a pri výklade tohto pojmu je nevyhnutné použiť analógiu, ktorú de facto trestné právo
nielen povoľuje, ale dokonca na jej použitie odkazuje.

V zmysle § 20 Občianskeho zákonníka, právnické osoby sú subjekty, ktoré boli vytvorené ľuďmi
(fyzickými osobami), a ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu

je okrem iného charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama o sebe, ale len prostredníctvom
fyzických osôb a to tých, ktoré sú podľa povahy práva na to určené. Je nevyhnutné si uvedomiť,
že len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok (predovšetkým
realizuje právne úkony). Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach za ňu realizujú členovia
jej štatutárnych orgánov a tiež jej zamestnanci alebo členovia, pripadne iné osoby, pokiaľ to ustanovujú

osobitné predpisy alebo je to vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé.

Pri fyzických osobách, ktoré konajú (môžu konať) za právnickú osobu právne úkony, je nevyhnutné,
predovšetkým s prihliadnutím k tomu, že ich prostredníctvom sa vytvára vôľa právnickej osoby, počítať
s tým, že majú z titulu svojho postavenia (a z toho vyplývajúcej zodpovednosti) k tejto právnickej osobe

taký vzťah, že by dôvodne pociťovali ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.

Znenie § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 9/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov upravuje pojem „spriaznená osoba právnickej osoby“, ktorou sa rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej

rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.

Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako
aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.

V predmetnej trestnej veci je nepochybné a uvedené v samotnej obžalobe, že v spoločnosti NaP, n.o.
bol obžalovaný 2/ A.. K. F. predseda správnej rady, obžalovaný 1/ J. L. podpredseda správnej rady a

súčasne zamestnanec spoločnosti NaP, n.o. a obžalovaný 3/ A.. L. L. (okrem iného) aj zamestnanec
NaP, n.o.. Obžalovaný 1/ J. L. (v čase skutku zamestnanec a podpredseda správnej rady) v predmetnom
prípade uvedeného v bode 1/ obžaloby, navyše konal na základe Dohody o plnej moci generálneho
plnomocenstva, ktorá mu bola udelená riaditeľom, čo znamená, že konal v mene nemocnice, v jej mene
realizoval právne úkony.

Keďže ohľadom posúdenia vzťahu medzi fyzickými a právnickými osobami, resp. určenia právnickej
osoby, ako osoby blízkej, v našej súdnej praxi je evidentné vákuum a nás Najvyšší súd sa touto otázkou
ešte nezaoberal, súd za použitia právnej komparatistiky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 01. 08. 2002 sp. zn. 21Cdo 2192/2001, podľa ktorého:
"Je nepochybné, že medzi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikajú vzťahy, a to nie len vzťahy

právne a že ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, môžu (niektoré) fyzické osoby dôvodne pociťovať ako
ujmu vlastnú. Vzhľadom k tomu, že právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok iba prostredníctvom
fyzických osôb, vznikajú rovnako vzťahy medzi právnickou osobou a týmito fyzickými osobami, fyzické
osoby, ktoré vytvárajú vôľu právnickej osoby a ktoré prejavujú jej vôľu navonok, majú zrejme vždy blízke
väzby a vzťahy k tejto (svojej) právnickej osobe). U fyzických osobách, ktoré konajú (môžu konať) za

právnickú osobu právne úkony, majú vzťahy k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch ďalšie fyzické
osoby.Zhľadiskaichvystupovaniavprávnychvzťahochvšaknemôžebyťvýznamnýichakýkoľvekvzťah
tejto k právnickej osobe. Tak ako vo vzťahoch medzi fyzickými osobami nie je z hľadiska ustanovenia
§ 116 Občianskeho zákonníka podstatná ich akákoľvek vzájomná väzba, ale len vzťah určitej kvality,
založenýnapomererodinnomalebonapomereobdobnomrodinnémupomeru,musíajvzťahtejtoďalšej

fyzické osoby k právnickej osobe - pokiaľ má mať právny význam - vykazovať určité vlastnosti. Tak je
tomupredovšetkýmvprípade,akjefyzickáosobaspoločníkom,členomalebozamestnancomprávnickej
osoby, alebo má k právnickej osobe iný obdobný vzťah, a súčasne sa jej pomery právnickej osoby
podstatným spôsobom dotýkajú. Za analogického použitia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka,
preto dovolací súd dôvodil, že za osobu blízku právnickej osoby je treba považovať taktiež fyzickú osobu,

ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe
iný obdobný vzťah, a súčasne, keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu
vlastnú. "

Z uvedeného rozhodnutia je teda zrejmé, že český najvyšší súd vychádza pri definovaní blízkej osoby

vo vzťahu k právnickej osobe z dikcie § 116 Občianskeho zákonníka, ktorý má takmer totožné znenie,
ako už vyššie citované ustanovenie § 127 ods. 4 Trestného zákona o osobe blízkej a teda de facto
priznal, že ujma, resp. škoda, ktorá vznikne právnickej osobe, môže fyzická osoba pociťovať ako škodu/
ujmu vlastnú.

Nakoľko si súd na hlavnom pojednávaní vyriešil otázku, kto je poškodenou stranou v predmetnom
trestnom konaní (NaP, n.o., Záhradníčka 46, Bratislava, IČO: 36 077 992) a za zistenia, že od 15. 06.
2015 sa stala štatutárom - riaditeľom tejto spoločnosti A.. C. L., ktorá nebola vypočutá v prípravnom
konaní, bolo potrebné zjednať nápravu a teda ju vypočuť po adekvátnom poučení, okrem iného aj podľa
§ 130 ods. 1, 2 Trestného zákona.

A.. C. L. súdu predložila písomné odopretia súhlasu k trestnému stíhaniu ohľadom všetkých troch
obžalovaných, ktoré dôvody predniesla na hlavnom pojednávaní aj ústne. Obžalovaný 1/ J. L. je jej
manželom a teda osobou, voči ktorej by v pozícii svedka mohla v zmysle § 130 Trestného poriadku
odoprieť vypovedať, obžalovaný 2/ A.. K. F. je jej dobrým blízkym priateľom a obžalovaný 3/ A.. L. L.

rodinný známy, pričom ohľadom týchto všetkých troch obžalovaných aj ona poukázala na judikatúru
českého najvyššieho súdu s poukazom na ich zamestnanecký pomer v spoločnosti, ktorej je ona
štatutárom a teda sú osobou blízkou k danej spoločnosti.Podľa § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom
poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť.

VzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatedažemedziprávnickouosobouNaP,n.o.,Záhradníčka46,
Bratislava, IČO: 36 077 992 (ktorú súd považuje za poškodenú stranu v predmetnom konaní ohľadom
skutku 1/ obžaloby) a fyzickými osobami (všetkými troma obžalovanými ) existuje vzťah, ktorý v zmysle
§ 211 ods. 1 Trestného poriadku podmieňuje trestné stíhanie súhlasom poškodenej právnickej osoby

a tento súhlas daný nebol, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a podľa § 281
ods. 1 Tr. por. z dôvodov § 9 ods. 1 písm. f) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obžalovaných 1/ J. L., 2/
A.. K. F. a 3/ A.. L. L. ohľadom skutku 1/ obžaloby, pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zák., pre neprípustnosť trestného stíhania podmieneného súhlasom poškodeného, pretože súhlas
poškodeného spol. NaP, n.o., Záhradníčka 46, Bratislava, IČO: 36 077 992, nebol daný.

Čo sa týkalo skutku 2/ obžaloby - obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 4 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa
mali dopustiť obžalovaní 1/ J. L. a 3/ A.. L. L., aj keď uvedený trestný čin nie je podmienený súhlasom
poškodeného, jedná sa o skutok jednoznačne závislý a odvíjajúci sa od skutku v bode 1/ obžaloby ( tzv.

spojené nádoby), aj v danom prípade neostávalo nič iné, ako trestné stíhanie dotknutých obžalovaných
v tomto prípade, zastaviť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť v lehote 3 dní od jeho vyhlásenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Sťažnosť má odkladný účinok.