Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2Csp/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616216433
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616216433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Viera Dubovinská, v spore žalobcu: X. P., K.. XX.X.XXXX,

O. D. K. Z.P. XX, zast. Advokátska kancelária -Ján Buroci, s.r.o., Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného
obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.032,63 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.032,63 eur odo dňa 17.6.2016 do zaplatenia do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu
vo výške 100 % do 3 dní od jeho vyčíslenia súdom.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2016 domáhal od žalovaného vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.032,63 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 15.10.2012 zmluva o revolvingovom úvere č. 8500016386, na

základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 747,12 eur (schválená výška
úveru 990 eur). Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalobca zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach
po 50,85 eur. Poplatok 242,88 eur predstavuje 32,51 % z hodnoty poskytnutého úveru. Zmluva nemá
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a tak poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
Výšku odmeny považuje za rozpornú s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
Bezdôvodné obohatenie si uplatňuje ako rozdiel medzi zaplatenou čiastkou 1.779,75 eur (35 splátok po
50,85 eur) a poskytnutým úverom 747,12 eur.

2. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zmluvu o úvere so žalovaným uzavrel v októbri 2012, pri jej
uzavretí nebola ani zmienka po obsahovej, hlavne právnej stránke o podmienkach zmluvy, z toho
plynúcich povinností, resp. neboli mu vysvetlené zmluvné podmienky. Bol informovaný, koľko peňazí
na základe zmluvy dostane, odkedy má povinnosť úver splácať a v akej výške. Vydania bezdôvodného
obohatenia v žalovanej výške sa domáha z dôvodu, že po prepočítaní koľko na úver už zaplatil a čo od
žalovaného dostal si uvedomil, že úver veľmi prepláca, že to raz musí prestať, čo bolo dôvodom podania

žaloby. Prehodnotenie podmienok zmluvy ponechal na súd. Pri uzatváraní zmluvného vzťahu vystupoval
ako bežný, jednoduchý spotrebiteľ a žalovaný ako podnikateľ, ktorý v oblasti poskytovania úverov
podniká. Vzťah spĺňa všetky prvky spotrebiteľského úveru. Zmluva je zjavne zmluvou formulárovou a
nebola individuálne vyjednávanou.3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota
na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd preto poukazujúc na § 180 Civilného sporového

poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaného.

4. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že popiera základ a aj výšku tvrdeného nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko právna úprava platná a účinná v čase uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere medzi stranami sporu upravila iný následok v prípade, ak sú úroky v zmluve

dohodnuté vo výške prevyšujúcej zákonom pripustenú hodnotu. Zmluva o revolvingovom úvere bola
medzi stranami sporu uzavretá dňa 15.10.2012, riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a v
otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné
použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka
zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 1.4.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len
tiepredpisyzObčianskehozákonníka,ktorévr.2012osobitneupraviliotázkyneregulovanéObchodným

zákonníkom.

5. Aj podľa stanoviska Národnej banky Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom, číslo č. 1/2015
k použitiu Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských obchodných vzťahoch platí, že: „Tak napríklad
zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je typovou zmluvou, ktorá nemá obdobu v

Občianskom zákonníku. Zmluva o pôžičke, ktorá sa jej javí ako typovo najbližšia, má totiž odlišný
predmet plnenia aj spôsob vzniku zmluvy. Preto sa na vzťahy, ktorých obsahom je záväzok veriteľa, že
na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok dlžníka,
že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky, použije osobitná úprava Obchodného zákonníka
obsiahnutá v § 497 - 507 Obchodného zákonníka. Súčasne sa uplatní aj úprava Občianskeho zákonníka

pre všeobecnú úpravu záväzkov“.

6. Stanovisko sa osobitne zaoberá aplikáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na
a) všeobecnú úpravu záväzkov podľa Obchodného zákonníka,
b) zmluvu o úvere,

c) použitie ustanovení Obchodného zákonníka ako zmluvných ustanovení,
d) všeobecné obchodné podmienky (§ 273 Obchodného zákonníka),
e) vzťahu k osobitným sektorovým normám finančného trhu,
f) časovú pôsobnosť tohto ustanovenia.

7. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle označeného ustanovenia (§ 52
ods. 2 posledná veta) je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti.

8. Článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. upravuje jeho účinnosť nasledovne: „Tento zákon nadobúda
účinnosť 1. mája 2014 okrem čl. I, čl. II bodov 2 až 8, čl. II, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VIII bodov 2, 4 až 6,

8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a 36, čl. XII bodov 1 až 5, 12, 15 a 16, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna
2014 a čl. II bodu 1, ktorý nadobúda účinnosť 1. apríla 2015.“ Ústavne konformná interpretácia (zásada
zákazu retroaktivity) z každej normy robí normu pôsobiacu iba do budúcnosti. Pokiaľ zákonodarca
chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným
spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Toto upresňuje čl.

9 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády, podľa ktorého „Vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy
upravené doterajším zákonom treba do návrhu zákona zaradiť do časti označenej nadpisom „Prechodné
ustanovenia“. To isté platí, ak časť ustanovení má časovo obmedzenú platnosť“. Preto pokiaľ pre
dotknuté ustanovenie chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, máme za to, že uvedené ustanovenie
sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1. apríla 2015. Právne vzťahy vzniknuté pred

1. aprílom 2015 sa preto majú a budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov; v tomto
prípade podľa predpisov z roku 2013.

9. Základná úprava regulácie výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Podľa daného ustanovenia „Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný
platiť úroky v najvyššie prípustnej výške“. Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu zneplatňujúci
dojednanie o úroku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s ustanoveniami zákona. Uvedené zákonnéustanovenie teda reguluje otázku platnosti dohody o úrokoch a právne dôsledky spojené s tým, ak je
dohodnutý úrok vyšší než určuje zákon.

10. Pre určenie, aká výška úroku je prípustná, je rozhodujúce ustanovenie podľa § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ku dňu 15.10.2012 platilo nasledovné. „ Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru

zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti“.

11. Tvrdenie žalobcu je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 502 ods. 2
Obchodného zákonníka. Ak je totiž určitá otázka riešená v právnom poriadku osobitným ustanovením,
potom aplikácia všeobecného ustanovenia (použiteľného pre prípad absencie konkrétnej, špeciálnej
úpravy) je vylúčená. To platí aj pre otázku posudzovania výšky odplaty, ktorá bola v čase uzatvárania

zmluvy regulovaná osobitnou právnou úpravou (lex specialis) a nie na základe všeobecnej regulácie
(lex generalis).

12. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje
celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadné ďalšie poplatky, ktoré v

súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné, a teda predpokladom pre získanie
úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste
záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v
korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej
odplatyurčovanejMinisterstvomfinanciíSR.Tábolavrozhodnomobdobít.j.kudňu15.10.2012vovýške

45,60 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom
neprevyšovala. Oba údaje boli stanovené ako údaje platné v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

13. Údaj o priemernej výške RPMN je zverejňovaný Ministerstvom financií SR štvrťročne, je verejne
prístupný a rovnako je uvedený v zmluvách pod názvom priemerná RPMN. Tento údaj sa stáva platným

16. dňom po jeho zverejnení (§ 9 ods. 2 písm. z/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

14. Argumentu žalobcu o použití priemernej úrokovej sadzby bánk odporuje pritom nielen ustanovenie
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. To o žiadnej bankovej úrokovej sadzbe nehovorí, ale výslovne
používa pojem „finančný trh“. Použitie údaju priemerná úroková sadzba bánk neprichádza do úvahy aj

z prirodzených dôvodov: samotné banky požičiavali aj za vyššiu ako priemernú úrokovú sadzbu, ani
žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by mu akákoľvek banka po posúdení jeho príjmov a výdavkov
poskytla alebo aspoň predložila záväznú ponuku na úver s úrokovou sadzbou vo výške priemernej
úrokovej sadzby.

15. Žalovaný popieral dôvodnosť nároku na uplatňovaný úrok z omeškania, pretože sa do žiadneho
omeškania dňa 16.6.2016 nedostal a vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku z dôvodu
uplynutia premlčacej lehoty.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa listinnými dôkazmi, a to zmluvou o

revolvingovom úvere č. 8500016386 zo dňa 15.10.2012, oznámením veriteľa o schválení úveru z
15.10.2012, tabuľkou priemerných úrokových sadzieb bánk v roku 2012, Všeobecnými podmienkami
úveru, výpismi z účtu a zistil tento skutkový a právny stav:

17. Dňa 15.10.2012 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č.

8500016386. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 747,12 eur
(schválená výška úveru 990 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 48-ich mesačných splátkach
po 50,85 eur. V zmluve je uvedený poplatok vo výške 242,88 eur, ako aj celková suma, ktorú musí
dlžník zaplatiť a to 2.440,80 eur. RPMN za úver je uvedená vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 80,97 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75 %, dátum nadobudnutia zmluvy o

revolvingovom úvere 15.10.2012, dátum splatnosti prvej splátky 19.11.2012, dátum splatnosti poslednej
splátky úveru 19.10.2016 a dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 19. deň v mesiaci.18. Podľa žalobcom predložených výpisov z účtu, uhradil žalovanému sumu 1.779,75 eur formou 35-
ich splátok po 50,85 eur nasledovne: v roku 2012 to boli 2 splátky dňa 16.11.2012 a 17.12.2012. V roku
2013 realizoval 11 splátok po 50,85 eur a to: 15.1., 15.2., 15.3., 15.5., 14.6., 15.7., 15.8., 15.9., 13.10.,

15.11., 13.12. V roku 2014 realizoval 8 splátok po 50,85 eur a to: 15.1., 14.2., 15.5., 15.8., 15.9., 15.10.,
15.11., 15.12. V roku 2015 realizoval 9 splátok po 50,85 eur a to: 15.1., 15.2., 15.3., 15.4., 15.5., 16.9.,
16.10., 16.11., 16.12. V roku 2016 realizoval 5 splátok po 50,85 eur a to: 16.1., 15.2., 16.3., 16.4., a
16.6.2016. Poskytnuté finančné prostriedky žalovaným žalobcovi vo výške 747,12 eur boli uhradené
splátkami za obdobie za rok 2012 - 2 splátky, za rok 2013 - 11 splátok, splátkou 15.1.2014 vo výške

50,85 eur a čiastočne splátkou dňa 14.2.2014 vo výške 35,20 eur. Zvyšok splátky za 14.2.2014 činí
15,65 eur (výpočet úhrady 747,12 eur = 14 x po 50,85 + 35,20). Preplatok za splátky za 14.2.2014 činí
15,65 eur + 20 splátok po 50,85 = 1032,63 eur, ktorej sumy sa domáha žalobca v tomto konaní.

19. Žalobca v konaní vyslovil nesúhlas s vyjadrením žalovaného, že na prejednávanú vec sa majú
použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože podľa ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

20. Zdôraznil, že priemerná úroková sadzba evidovaná NBS k 10/2012 bola pre spotrebiteľské úvery
od 1 do 5 rokov vo výške 11,57 %, pričom žalovaný si nadiktoval ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,01
%. Poukázal na to, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi
len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke
v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri

peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii

poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).

21. Žalobca deklaroval, že žalovaný popiera základnú logiku priemernej úrokovej sadzby, za ktorú banky
poskytovali úvery. Zo samotného pojmu priemerná hodnota je zjavné, že banky poskytovali úvery i za
vyššiu hodnotu ako 11,57 %, ale logicky i za nižšiu, a teda priemer činí uvedenú štatisticky zistenú
hodnotu.

22. Žalobca vyslovil nesúhlas so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Navrhol
posudzovať bezdôvodné obohatenie ako úmyselné, s desaťročnou premlčacou lehotou. Žalovaného
možno jednoznačne označiť za pripraveného a skúseného dodávateľa spotrebiteľských úverov.
Zneužívanie svojho postavenia voči spotrebiteľom je tak dlhoročné a z nadiktovanej odmeny za

poskytnutýúverjejasné,žejedinýmcieľomjezvyšovaniezisku.Totovykreslenépozadietakpreukazuje,
že minimálne v rovine nepriameho úmyslu sa bezdôvodne obohatiť chcel a bral na seba riziko súdnych
konaní napriek tomu, že v jeho neprospech bolo vydané už veľké množstvo rozsudkov v obdobných
veciach. Úmyselné bezdôvodné obohatenie obdobne posudzovali i iné súdy, napríklad rozsudok KS
Prešov č.k. 7Co/84/2011 z 12.12.2011, č.k. 3Co/89/2011 z 8.2.2012, č.k. 3Co/178/2013 z 6.11.2013.

23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy t.j. k
15.10.2012, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 15.10.2012, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 15.10.2012, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom

k 15.10.2012, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k
15.10.2012, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 15.10.2012,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

29. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 15.10.2012,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 15.10.2012 je

spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Z predloženej zmluvy je zrejme, že žalovaný pri uzavretí zmluvy
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobca je spotrebiteľom,
keďžeuzatvorilzmluvuakofyzickáosoba.Zpredloženejzmluvyniejezrejme,abyžalobcapriuzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V zmluve nebol označený

identifikačným číslom podnikateľského subjektu, ani inak, tak aby na neho bolo možné v rámci danej
zmluvy nazerať ako na podnikateľa. Taktiež zo zmluvy nie je zrejme, aby finančné prostriedky poskytnuté
mu na základe tejto zmluvy žalobca použil na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pre
spotrebiteľskézmluvyjecharakteristické,žesajednáozmluvy,ktorésúuzatváranéopakovanesveľkým
počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a

spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože
zmluva o úvere bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané
údaje týkajúce sa žalobcu.

34. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo medzi stranami

nebolo sporné. Zmluvu o úvere tak možno považovať za absolútny obchodný vzťah, ktorý sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené ide o spotrebiteľskú zmluvu,
na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia osobitného
zákona o spotrebiteľských úveroch. Prihliadnúc na charakter účastníkov zmluvy, ako aj vzhľadom na
tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je

potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane
spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako
aj na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

35. Súd mal za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu nie je v súlade s
úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva obsahovať predpísané povinné náležitosti leboprípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, bližšie
špecifikované vyššie a to ohľadom neprimeranej výšky úrokovej sadzby, neuvedenia výšky splátok istiny,

úrokov a poplatkov, absencie adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti.

36. Zmluva nemá náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia
týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia úveru pred lehotou splatnosti, spôsobu
započítania splátky na istinu a úroky, spôsoby zániku záväzku, práva na odstúpenie od zmluvy a iné

sú súčasťou zmluvných dojednaní spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o., no nie integrálnou súčasťou
zmluvy. V zmysle judikatúry slovenských súdov sa na ustanovenia upravené v zmluvných podmienkach,
vo všeobecných zmluvných podmienkach má prihliadať iba za podmienky, že sú podpísané, inak
nenapĺňajú podmienku predpísanej písomnej formy. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné podmienky sa
mnohokrát iba formálne prikladajú k zmluve bez toho, aby sa s nimi spotrebiteľ aj reálne oboznámil
a v konečnom dôsledku zneužívajú spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu. Podľa zákona

o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa
obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V súvislosti s uvedeným zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi.

37. Neprimeraná resp. nesprávne je uvedená v predmetnej zmluve RPMN a to vo výške 70,01 %. Podľa
výšky úrokovej miery úverov - nové obchody - EUR v % p.a. u spotrebiteľských úverov podľa začiatočnej
doby fixácie od 1 roka do 5 rokov, ročná percentuálna miera nákladov v mesiaci október 2012, v čase
uzavretiakonkrétnejzmluvybola11,57%,čojezrejmezinternetovejstránkyNárodnejbankySlovenska.

Uvedený údaj v zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobcu) výške priemernej úrokovej miery z úverov
v peňažných ústavoch v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Dohoda o výške úrokov musí byť (v zmysle
judikatúry slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.11.2014 sp.zn. 3Co
114/2014, či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2013 sp.zn. 4 Cdo 51/2012) v súlade s ust.
§ 39 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne
prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný
právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009. V súvislosti s
vyššie uvedeným žalobca uvádza, že žalovaný so svojimi klientmi uzatváral zmluvy o spotrebiteľských

úveroch s obdobne vysokými úrokovými sadzbami. Slovenské súdy v sporoch, kde vystupoval žalovaný,
viackrát označili obdobne vysokú úrokovú sadzbu za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi (napr.
rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 24.5.2016 sp.zn. 7C/126/2014: „Súd považoval ustanovenie
o ročnej úrokovej sadzbe pri úvere so splatnosťou 42 mesiacov vo výške 70,01 % za neprimeranú
zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku navrhovateľa vrátane praktiky s používaním takmer

nečitateľného textu v časti všeobecných obchodných podmienok. Úver je síce odplatný právny úkon,
ale výška úrokovej sadzby nie je ponechaná na ľubovôli veriteľa. Je nesporné, že odplata za úver,
ktorá predstavuje 70,01 % ročný úrok zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo
akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie §
39 OZ, podľa ktorého „Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
21.4.2016 sp.zn. 17Co/296/2015 „Dôvodom, aby súd nepriznal žalobcovi aj dohodnutý úrok z úveru je
aj rozpor výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú
sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy (1 % ročne), je možné
žalobcom poskytnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 34,42 % považovať za úžernícku a ako taká

nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu dobrým mravom.
Takéto navýšenie úrokovej sadzby, v danom prípade takmer 3-násobné, je netolerovateľné zvlášť v
spotrebiteľských zmluvách.“ Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať výšku úrokovej sadzby
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie,
treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky

úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom
na uvedené sa zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.38. Súd dodáva, že predmetná zmluva tiež nemá náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinnou náležitosťou spotrebiteľských zmlúv je adresa veriteľa,

na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Daná zmluva neobsahuje adresu a ani
bližšie určenie, kde je možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Na základe vyššie uvedeného podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. preto platí, že predmetný spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho má žalovaný nárok len na vrátenie skutočne

ním poskytnutého úveru t.j. úveru vo výške 747,12 eur. V konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil
žalovanému celkom 1779,75 eur, čo bolo preukázané výpismi z účtu žalobcu, z ktorých je zrejme, že
vyššie uvedené splátky poukázal na účet žalovaného a to s variabilným symbolom, ktorý predstavuje
číslo predmetnej úverovej zmluvy.

39. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného súd aplikoval ustanovenie

§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

40. Žalovaný ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra v rámci povolého predmetu činnosti
poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Vzhľadom na túto skutočnosť je
žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri
dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené

sa vzniknuté bezdôvodné obohatenie žalovaného posudzovalo za úmyselné, pri ktorom platila 10 ročná
premlčacia doba.

41. Zmluva bola uzatvorená 15.10.2012, žaloba bola podaná na súd 24.10.2016, pričom žalobca zaplatil
žalovanému na úver sumu 1779,75 eur ešte pred podaním žaloby, poslednou splátkou 16.6.2016.

Žalobca považoval výšku odmeny za úver za rozpornú s dobrými mravmi, plnenie, ktoré poskytol
žalovanému vo výške 1032,63 eur bolo bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi. Prestal
platiť splátky mesiacom júl 2016, uvedomujúc si vzniklú situáciu. Keďže tak subjektívna dvojročná doba,
ako aj objektívna desaťročná premlčacia doba boli zachované, žaloba sa považovala za včas podanú,
preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

42. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 z.z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu

trov konania poplatníkovi.

43. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení je spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. 4aa) od poplatku oslobodený.

44. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

45. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

47. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka od nasledujúceho dňa po uhradení poslednej splátky úveru t.j. od 17.6.2016.
Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase
vzniku záväzkového vzťahu.

48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

49. Žalobca mal úspech vo výške 100 %, preto žalovaný je povinný znášať súdny poplatok z návrhu
vo výške 100 %.

50. Žalobcovi náklady trov právneho zastúpenia nevznikli, lebo rozhodnutím Centra právnej pomoci,
Kancelária Košice, bol mu priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci bezplatne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.