Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312213561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlomGrösslingovaul.č.4,Bratislava,protiodporcovi:Slovenskárepublika-Ministerstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 10. februára 2015, č.k.
45C/102/2012-242, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ; v konaniach
vedených pôvodne pod sp. zn. 45C/102/2012, 45C/103/2012, 45C/104/2012, 45C/116/2012, spojených
na spoločné konanie pod sp. zn. 45C/102/2012 uznesením zo dňa 16.05.2013, č.k. 45C/102/2012-28;

domáhal zaplatenia náhrady škody spolu vo výške 860,78 eur a nemajetkovej ujmy v celkovej
výške 4.656,47 eur podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci; a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/43/2011 v prospech navrhovateľa
ako oprávneného proti povinnému W. B., požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 14.01.2011 o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej žiadosti rozhodol súd uznesením zo dňa 04.01.2012,

č.k. 36Er/43/2011-11, ktorým jeho žiadosť zamietol. Ďalej mal preukázané, že v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/377/2011 v prospech navrhovateľa
ako oprávneného proti povinnej W. N., v ktorom požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa
25.02.2011 o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súd uznesením zo dňa 04.01.2012, č.k.
36Er/377/2011-11, taktiež podanú žiadosť zamietol. Aj v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/42/2011, v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému
L. Z., v ktorom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal dňa 14.01.2011 o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, súd uznesením zo dňa 04.01.2012, č.k. 36Er/42/2011-11, túto žiadosť zamietol.
Rovnako v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/1929/2010
v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému V. K., v ktorom požiadal súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý dňa 21.12.2010 o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súd uznesením zo
dňa 04.01.2012, č.k. 36Er/1929/2010-11, jeho žiadosť zamietol. Takto ustálený skutkový stav veci
posúdil po právnej stránke podľa § 1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15

ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3, § 18 ods. 2,3, § 19 ods. 1,2,3, zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a §
44, v znení účinnom do 31.05.2011 Exekučného poriadku, a dospel k záveru, že navrhovateľnepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, keď nepreukázal existenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nakoľko
exekučný súd zákonnou lehotou 15 dní v zmysle § 44 Exekučného poriadku na rozhodnutie o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je viazaný, ak bola žiadosť
súdneho exekútora zamietnutá, ako k tomu došlo i v prípade všetkých exekučných konaní v danej veci.
Dospel zároveň k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani ďalší z predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu; ktorým je existencia majetkovej škody, keď neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce vznik
majetkovej škody ani jej výšku. K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že

ani v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď bez preukázania dopadu tvrdeného
nesprávneho úradného postupu v rôznych oblastiach jeho pôsobenia nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy nie je možné priznať. Zároveň dôvodil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani naplnenie tretieho
predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou, keď svoje tvrdenia,
že príčinou vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bola skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol

o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy
nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového súdu v prejednávanej veci došlo

k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a súd prvého stupňa
mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania
napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu) na pojednávaní vedenom
nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
odporcu, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal

a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva na zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci
konal a rozhodol napriek tomu, že už v návrhu na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu; ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie; je potrebné

z konania vylúčiť, pričom na uvedenom nič nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach
dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou
ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok,
z ktorého nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu,
že mu majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a

to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď prvostupňový súd síce porušenie práva zistil,
avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy.
Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody,
ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na

pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil, avšak
prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré
boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu a ktoré
jasne a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím

finančnej satisfakcie za porušenie práva.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa
domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj na
posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4
O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 143 O.s.p. dospel k správnym
skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci

neboli naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia §
1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3, § 18
ods. 2,3, § 19 ods. 1,2,3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a § 44, v znení účinnom do 31.05.2011 Exekučného
poriadku, svoje dôvody, pre ktoré návrhu navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky

proti postupu Okresného súdu Bratislava III v exekučných veciach sp. zn. 36Er/43/2011, 36Er/377/2011,
36Er/42/2011 a sp. zn. 36Er/1929/2010, aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom
sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a

preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľa
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska
ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia (§ 212
ods. 3 O.s.p.).
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdom konaní v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ existencia škody
ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.
V preskúmavanej veci je správny záver súdu prvého stupňa, že v exekučných konaniach vedených pod

sp. zn. 36Er/43/2011, 36Er/377/2011, 36Er/42/2011 a sp. zn. 36Er/1929/2010 k nesprávnemu úradnému
postupu nedošlo, keď uvedený záver zodpovedá vykonaným dôkazom (§ 143 O.s.p.), nakoľko súd
prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti tvrdené navrhovateľom, ako aj listinné
dôkazy založené v spise a svoje skutkové závery založil na ich správnom zhodnotení,
v ktorom postupe nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, že exekučný súd v konaniach sp. zn. 36Er/43/2011, 36Er/377/2011, 36Er/42/2011 a
sp. zn. 36Er/1929/2010 nerozhodol o žiadostiach súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní v zmysle ust. § 44 Exekučného
poriadku, keď v daných veciach; v ktorých boli exekučným titulom rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovskéhosúdu;exekučnýsúdneboltoutolehotouviazaný,pričomnaviacvšetkyžiadostisúdneho

exekútora boli zamietnuté. Vecne správny je tiež záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal vznik škody, keď nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik skutočnej škody a samotný
paušálny výpočet údajných nákladov spojených s uplatnením práv vyplývajúcich mu z exekučného titulu
v predmetnom exekučnom konaní vznik škody nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť
ani argumentácia navrhovateľa, že nemohol pred rozhodnutím súdu z dôvodu ochrany obchodného

tajomstva predložiť listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov (a teda aj tvrdenej škody),
ktoré mienil predložiť až na pojednávaní; ktorého sa nezúčastnil, keď; ako na to správne poukázal aj
súd prvého stupňa; navrhovateľ mal od podania návrhu dostatok času a príležitostí predložiť, prípadne
aspoň označiť dôkazy na preukázanie vzniku škody.
Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu či nemajetkovú ujmu okrem nezákonného rozhodnutia

alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody predpokladá i existenciu príčinnej
súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.
Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru i v tom, že navrhovateľ v preskúmavanej veci
nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradnýmpostupom, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľovi ním tvrdené náklady
(vznik ktorých ani nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v konaniach sp. zn. 36Er/43/2011,
36Er/377/2011, 36Er/42/2011 a sp. zn. 36Er/1929/2010 o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol skôr.
Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, resp. následky údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktoré by jej priznanie umožňovali, resp. odôvodňovali.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým,
že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.02.2015 v jeho neprítomnosti, odvolací
súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, boli na toto
pojednávanie riadne predvolaní už dňa 05.01.2015, pojednávania sa nezúčastnili a ani nepožiadali
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie; pričom o nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne
rozhodol Krajský súd v Bratislave; a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.)

na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 10.02.2015 v jeho neprítomnosti.
Nedôvodná je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o jeho
námietke zaujatosti v preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý zákonnú sudkyňu;
JUDr. Danielu Linetovú; z prejednávania a rozhodovania danej veci nevylúčil.
Súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom

a právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v konaniach vedených na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/43/2011, 36Er/377/2011, 36Er/42/2011 a sp. zn. 36Er/1929/2010,
pričom ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné
právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvého stupňa sa v rámci predmetného konania

vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvádzanými v podanom návrhu a svoje rozhodnutie
vydal v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a
preto ani v tomto smere nemožno námietky navrhovateľa považovať za opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v
odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.