Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200195
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816200195.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD. v právnej veci navrhovateľa: Consumer

Finance Holding, a.s., IČO 35 923130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, zast. JUDr.
Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, P.O.Box 205 proti odporcovi: F. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Prievidza, Madvu č. XXX/XX, t.č. bytom L. H., W. K. K. Y., byt č. X, o zaplatenie
1.398,83 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 11.01.2016 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 1.398,83 eur s

úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 28.01.2013 do zaplatenia. Poukázal na uzatvorenú zmluvu
o pôžičke č.6124871, na základe ktorej poskytol odporcovi pôžičku 1787,40 eur. Odporca mal úver
splácať v 36 mesačných splátkach v sume 51,09 eur, pričom uhradil celkom len sumu 51,09 eur. Keďže
odporca porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, navrhovateľ dňa 19.01.2013
predžalobnou upomienkou vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

Odporcovi súd doručil návrh s prílohami na vyjadrenie, odporca sa k návrhu nevyjadril a nedostavil

na pojednávanie dňa 22.06.2016, doručenie mal riadne vykázané, preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky,
prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, písomným
vyjadrením navrhovateľa, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 18.07.2012 uzavreli účastníci zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi
pôžičku v sume 1000,- eur, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 787,40 eur pričom celková suma
pôžičky činila 1787,40 eur, výška splátky s poistením 51,09 eur, ročná úroková sadzba 52%, RPMN
52%, konečná splatnosť júl 2015, počet mesačných splátok 36 a priemerná hodnota RPMN 46,52%.

Predžalobnou upomienkou z 19.01.2013 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade všetkých splátok
jednorázovo s poukazom na nesplácanie úveru. Bol vyzvaný k úhrade celkovej sumy 1803,48 eur do 3

dní od doručenia upomienky. Uvedenú výzvu navrhovateľ nepreukázal, že by odporca prevzal.

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca uhradil splátku za mesiac september 2012.Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V predmetnej veci má súd preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je
ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože odporkyňa požiadala
navrhovateľa o pôžičku v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb, resp. jej manžela a na základe
tejto žiadosti navrhovateľ poskytol úver, ktorým uvedené financovala. Svojou povahou ide však o

spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné
prostriedky na základe zmluvy o úvere odporcovi ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že odporkyňa v
zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba spotrebiteľ.

Súd konštatuje, že navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd
prihliadazúradnejmocinapremlčanie(§5bzákonač.250/2007Z.z.).Keďžeideospotrebiteľskúzmluvu
je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom
zákonníku (§ 52 a nasl. OZ). To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o
úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia
spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co 81/2012
z 14.2.2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.6.2013.
S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných

ustanovení zákona a berúc do úvahy premlčanie uplatneného práva navrhovateľa, súd návrh zamietol
v celosti ako nedôvodný. Podľa zmluvy mal odporca úver splatiť v splátkach po 51,09 eur v počte splátok
36 mesiacov a takto mal zaplatiť celkom navrhovateľovi sumu 1787,40 eur. V zmluve je uvedený len
údaj o RPMN 52%, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 52%, iné náklady spojené so splatením
pôžičky sa v zmluve nenachádzajú. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že zmluva neobsahuje

presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom: júl 2015, ale musí byť uvedený
presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva, tak, aby spotrebiteľ
mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver splatný. Rovnako nie je v súlade
so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený správny údaj o výške počte a

termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného
zákona.Vzmluvesanenachádzaúdajosplatnostimesačnýchsplátokavrámcinejistiny,úrokovainé.V
zmluve nie sú jasne uvedené celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom poskytnúť /
§ 9 ods. 2 písm. j citovaného zákona/, zmluva poskytuje len údaj o celkovej sumy pôžičky, čo je
nesprávny údaj, pretože pôžička je v sume 1000 eur a suma 1787,40 eur nemôže byť celkovou

sumou pôžičky; správne mal veriteľ vyjadriť celkové náklady spojené s úverom tak, ako predpokladá
§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona a § 19 ods. 2 zákona/. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods.
1 písm. a,b / citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda odporca obdržal
pôžičku 1000,- eur, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporca preukázateľne uhradil
51,09 eur, bol by povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 948,91 eur.

Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, súd
udáva, že vyhlásenie dlžníka, že odporca ako dlžník je riadne s nimi oboznámený nemôže požívať
právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanýmizmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach odporcu ako
dlžníka. Sú formulované výrazne menším až nečitateľným písmom ako sú ustanovenia zmluvy na
prednej strane a sú takmer nečitateľné. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ

mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie
zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 OZ
a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ odporca ako dlžník svojim
podpisom nemá inú možnosť len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli
výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané.

Súd však posudzoval právo navrhovateľa v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa i z pohľadu, či jeho právo nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak ako
bolo dohodnuté sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej
dobe od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním návrhu,
t.j. splatné ku dňu 11.01.2013, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že

odporca uhrádzal splátky za september 2012. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá pritom na júl
2015. Vzhľadom na dátum podania návrhu 11.01.2016 do úvahy prichádzajú len nepremlčané splátky
splatné ku dňu 11.01.2013 do konečnej splatnosti do júla 2015, pretože všetky ostatné sa premlčali v
súlade s § 103 Občianskeho zákonníka uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti vždy k 20.dňu v mesiaci.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z
19.01.2013, kedy bol odporca preukázateľne v omeškaní so splátkou od 20.10.2012, čo vyplýva z
prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej
splátkou splatnou v októbri 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením
odporcovi /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia,
preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale

splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá
uplynula 20.10.2012 a pokiaľ navrhovateľ podal návrh 11.01.2016, je zrejmé, že ho podal po uplynutí
zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka
nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom,
čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi,

aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata
výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho
zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnene splátky, v danej veci splatnej v októbri 2012.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, ktorý
trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.