Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 18, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/190/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614205173
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614205173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Martina Valentová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: ARRIVA Trnava, a.s., so
sídlom Nitrianska 5, Trnava, IČO: 36 249 840, zast.: JUDr. Štefan Levický, advokát so sídlom Nám. J.
Herdu 1, Trnava, proti žalovaným: 1/ E. L., nar. X.X.XXXX, občan SR a 2/ Mgr. E. L., nar. X.X.XXXX,
občianka SR, obaja bytom K. XX/X, R., o zaplatenie 2.102,40 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Senica, č. k. 6C/197/2014-177 zo dňa 16. novembra 2016 v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie I. odsekom výroku zaviazal žalovaných zaplatiť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku žalobcovi 340 eur, odsekom II. výroku vo zvyšku žalobu zamietol a odsekom
III. výroku žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 67,66 %. Súd rozsudok po právnej stránke
odôvodnil aplikáciou § 451 ods. 1 a 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Vecne
argumentoval tým, že mal preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi predajného stánku postaveného na

parc. č. 3094/16, súp. č. XXXX, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2002. Predajný
stánok sa nachádza na pozemku v k. ú. R., obec a okres R., zapísaného na LV č. XXXX, parc. číslo
3094/16, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, ktorý pozemok je vo vlastníctve žalobcu. Podľa
§ 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaní
užívali predajný stánok na pozemku žalobcu bez toho, aby za užívanie pozemku platili žalobcovi odplatu,

teda je zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Medzi stranami bola sporná výška bezdôvodného
obohatenia, teda výška odplaty, ktorú žalovaní mali žalobcovi zaplatiť za obdobie od 01.06.2012 do
01.06.2014 za užívanie pozemku. Pred podaním žaloby na súd sa sporové strany nedohodli na uzavretí
nájomnej zmluvy a výške nájomného. Žalobca žalobou žiada zaplatiť 2.102,40 eur, ktorú sumu považuje
za neuhradené nájomné za užívanie pozemku žalovanými. Žalovaní v priebehu konania namietali výšku
žalovanej sumy a považovali ju za neprimerane vysokú. Súd preto ustanovil znalca za účelom určenia
výšky nájmu v období od 01.06.2012 do 01.06.2014. Znalec v znaleckom posudku určil všeobecnú

hodnotu pozemku vo výške 890 eur a všeobecnú hodnotu prenájmu za uvedené obdobie vo výške
340 eur. Súd považuje takto určenú výšku nájomného za spravodlivú a primeranú. Žalovaní v konaní
namietali výšku všeobecnej hodnoty nájomného a postup znalca pri vypracovaní posudku. Súd bol
toho názoru, že znalec pri vypracovaní posudku postupoval správne, použil vhodné metódy, aj sprihliadnutím na umiestnenie nehnuteľnosti a náročnosť určenia nájomného pre danú časť územia
Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj pri výsluchu znalca, preto sa súd stotožňuje s
obsahom znaleckého posudku a jeho závermi. Poukazujúc na záujmy a postavenie sporových strán, ako

aj na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinnosti z občianskoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovaným
priznal náhradu trov konania len v pomernej výške podľa miery ich úspechu a neúspechu. Žalobca žiadal
zaplatiť 2.102,40 eur, čo predstavuje 100 %. Žalovaní boli úspešní v časti zamietnutia žaloby vo výške

1.762,40 eur, teda v rozsahu 83,83 %. Neúspešní tak boli vo výške 16,17 %. Pomer ich úspechu a
neúspechu tak predstavuje 67,66 %, čo je miera ich úspechu v tomto spore.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
časti, kde súd žalobu zamietol z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Pri výpočte výšky
bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z VZN mesta R. o miestnych daniach, podľa ktorého

sadzba dane za využívanie verejného priestranstva pri stánkoch na verejných priestranstvách (textil,
obuv a ostatný priemyselný materiál) resp. pri reštauračných a iných zariadeniach - terasy za 1 m2/deň
je 0,17 eur. S poukazom na VZN mesta R. o miestnych daniach, žalobca mesačné nájomné/odplatu za
nájom/užívanie nehnuteľnosti = pozemku, parcelné číslo 3094/16 vypočítal vo výške 73 eur bez DPH,
20 % DPH = 14,60 eur, t.j. bezdôvodné obohatenie za užívanie jeho pozemku žalovanými za jeden

mesiacvypočítalžalobcavovýške87,60eursDPH.Nájomné/odplatuzanájom/užívanienehnuteľnosti=
pozemku, parcelné číslo 3094/16 za obdobie 24 mesiacov žalobca vypočítal vo výške: 73 x 24 mesiacov
= 1.752 eur bez DPH, 20 % DPH = 350,40 eur, t.j. bezdôvodné obohatenie za obdobie 24 mesiacov
= za obdobie jún 2012 -máj 2014 za užívanie jeho pozemku žalovanými vypočítal žalobca vo výške
2.102,40 eur s DPH. V konaní bol ustanovený znalec, ktorý v znaleckom posudku určil všeobecnú

hodnotu pozemku vo výške 890 eur a všeobecnú hodnotu prenájmu za uvedené obdobie vo výške 340
eur.

3. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nejde o užívanie zo strany žalovaných výhradne
len pozemku o výmere 14m2, na ktorom je stánok žalovaných umiestnený, ale aj o užívanie zo

strany žalovaných a ich zákazníkov vedľajších/priľahlých pozemkov žalobcu, na ktorých sú umiestnené
miestne komunikácie a chodníky, cez ktoré počas cesty ku stánku musia žalovaní ako aj ich zákazníci
prejsť. Žalobca k veci ďalej uvádza, že sa snažil so žalovanými dohodnúť na podmienkach užívania
predmetného pozemku ako aj na platení nájomného za užívanie pozemku a za tým účelom niekoľkokrát
vyzval žalovaných na uzavretie Nájomnej zmluvy, resp. na úhradu nájomného za užívanie pozemku

žalobcu, avšak žalovaní nesúhlasili s výškou nájmu. Nakoľko predajný stánok žalovaných stojí/stál na
pozemkužalobcu,podľanázoružalobcumalobyťhlavnevzáujmežalovanýchdohodnúťsasožalobcom
na podmienkach užívania pozemku žalobcu. Žalobca taktiež viackrát predložil žalovaným návrh na
uzavretie Kúpnej ceny vo vzťahu k ich predajnému stánku s tým, že výška Kúpnej ceny by zodpovedala
výške nezaplateného predpokladaného nájmu, resp. bezdôvodného obohatenia, avšak zo strany

žalovaných tento návrh žalobcu nebol akceptovaný, a to i napriek tomu, že podľa prehlásení žalovaných,
oni už svoj predajný stánok viac rokov nevyužívali/nevyužívajú. Ceny, uvedené vo VZN mesta R. o
miestnych daniach sú regulované, pričom žalobca je toho názoru, že ceny nájmu medzi subjektmi
súkromného práva za užívanie nehnuteľností (a z toho vyplývajúci výpočet výšky bezdôvodného
obohatenia pri bezdôvodnom užívaní nehnuteľností) nemôžu byť regulované ale musia byť komerčné,

resp. v tomto prípade je na takýto vzťah potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 18/1996 Z.
z. o cenách v platnom znení. Z uvedeného dôvodu VZN mesta R. o miestnych daniach slúžilo len ako
pomôcka pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia žalovaných.

4. Okresný súd Senica pochybil, keď znalcom určenú výšku nájomného považoval za spravodlivú a

primeranú,nakoľkoznalecpodľazadaniamalstanoviťprenájomlenzapozemokvymedzenýpôdorysom
predajného stánku žalovaných a neriešil otázku užívania pozemkov v okolí stánku zo strany žalovaných
a ich zákazníkov. Žalovaní a ich zákazníci chodili aj cez iné pozemky/komunikácie, vlastníkom ktorých
v čase podania žaloby bol žalobca, o ktoré sa žalobca staral, čistil ich, vykonával ich údržbu, odvážal
smetí, kosil a udržiaval trávnaté plochy v okolí stánku žalovaných, pričom stánok a okolité pozemky boli

v noci osvetlené a toto osvetlenie slúžilo aj pre žalovaných a ich zákazníkov. Pozemok pod predajným
stánkom žalovaného ako aj okolie tohto predajného stánku nie je verejný priestor, resp. nie je verejné
priestranstvo, ktoré by bolo vo vlastníctva mesta R., ale je to priestor, ktorý patrí súkromnej spoločnosti.
Žalobca trvá na tom, že pri určovaní výšky nájomného, resp. že pri určovaní výšky bezdôvodnéhoobohatenia na strane žalovaných je potrebné zohľadniť aj náklady žalobcu na údržbu. opravu a čistenie
komunikácií a chodníkov v okolí stánku vrátane ich zimnej údržby, kosenie a údržbu trávnatých plôch
v bezprostrednom okolí stánku, odvoz smetí, vonkajšie osvetlenie stánku a jeho okolia a pod. činnosti

žalobcu, čo v prospech žalovaných/ich zákazníkov zabezpečuje/zabezpečoval žalobca. Vzhľadom k
vyššie uvedenému, nakoľko napadnutý rozsudok súdu I. inštancie žaloba považuje za vecne i právne
nesprávny žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zmenil tak, že
žalobe žalobcu vyhovie v plnom rozsahu a žalovaných zaviaže spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 2.102,40 eur (bezdôvodné obohatenie) a k náhrade trov konania.

5. Žalovaní 1/ a 2/ odvolanie nepodali a vyjadrili sa k odvolaniu žalobcu tak, že odvolanie považujú
za nedôvodné a žiadajú, aby KS Trnava potvrdil napadnutý rozsudok. Žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia sumy 2.102,40 eur ako vydania bezdôvodného obohatenia - odplatu za nájom
nehnuteľnosti pozemku, parcelné číslo 3094/16 v k. ú. R., ktorá má výmeru 14 m2 a to spätne za 24
mesiacov pred podaním žaloby. Žalobou sa teda domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

nájmu za 14 m2 pozemku. V odvolaní tak žalobca žiada priznať, zaplatenie sumy, ktorá nemá oporu
v podanej žalobe a nebola predmetom sporu. Znalec bol ustanovený súdom, bola mu zadaná úloha a
žalobca ju napriek tomu, že mal možnosť, žiadnym spôsobom nenamietal. Tiež sa mal možnosť vyjadriť
k znaleckému posudku a neurobil tak. Z jeho správania až do odvolania proti rozsudku bolo zrejmé, že
proti posudku nemá námietok. Znalec bol vypočutý na pojednávaní a právny zástupca mu položil otázku

či znalec zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca musí udržiavať celé okolie stánkov na autobusovej stanici
a pozemky využívajú i zákazníci žalovaných, keď znalec uviedol, že to zohľadnil pri použití redukujúceho
faktora pozemku 0,7. Takže to, o čo opiera žalobca odvolanie bolo v konečnom dôsledku i znalcom
zohľadnené.

6. Namietali znalecký posudok, lebo znalec pri výpočte vychádzal z najvyššej možnej predajnej ceny
pozemku v centre mesta R. a stanovil mu hodnotu 890,- eur a ročný nájom vyčíslil na sumu 170 eur,
takže návratnosť investície je v tomto prípade veľmi krátka, čo je v rozpore s bežnou praxou, odhliadnuc
od toho, že skutočná kúpna cena a nadobudnutie nehnuteľnosti žalobcom bola neporovnateľne nižšia a
im, hoci mali predkupné právo, nehnuteľnosť na predaj nikto neponúkol. Napriek všetkému, v konečnom

dôsledku prijali rozhodnutie súdu za správne. Opakovane zdôrazňujú, že za obdobie, čo žalobca žiada
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,anidoterazstánokniejevprevádzke,jezatvorený,takžeanioni,ani
ich zákazníci ďalší priestor žalobcu nevyužívajú. Z vyššie uvedených dôvodov žiadajú, aby súd rozsudok
prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil.

7. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca tak, že žalobca s tvrdením žalovaných kde: „V odvolaní
tak žalobca žiada priznať zaplatenie sumy, ktorá nemá oporu v podanej žalobe a predmetom sporu.“,
nesúhlasí. Keďže žalobca nevie, aké pohnútky viedli žalovaných k uvedeniu tohto tvrdenia, okrem
poukázania na text žaloby a vyjadrení žalobcu - jeho právneho zástupcu na jednotlivých pojednávaniach
vrátane vyhlásenia, že s ním nesúhlasí, nemôže sa žalobca voči tomuto tvrdeniu zodpovedajúcim

spôsobom brániť. Žalovaní pravdepodobne pri spisovaní svojho vyjadrenia nemali k dispozícii Zápisnicu
o pojednávaní zo dňa 24.06.2016, na ktorom žalobca - jeho právny zástupca o. i. uviedol:
... znalec nezohľadnil skutočnosť, že k predajnému stánku odporcov sa odporcovia ako aj ich zákazníci
musia dostať cez pozemky, ktoré v čase podania žaloby boli vo vlastníctve žalobcu a z tohto dôvodu
je k nájmu potrebné pripočítať aj ďalšie náklady, ktoré vznikali žalobcovi s úpravou, údržbou a čistením

priľahlých pozemkov, resp. komunikácií a chodníkov v okolí stánku vrátane ich zimnej údržby, kosenie a
údržbu trávnatých plôch v okolí stánku, vrátane nákladov na vonkajšie osvetlenie stánku a jeho okolia ...,
resp., nemali k dispozícii Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 19.10.2016, na ktorom žalobca - jeho právny
zástupca v záverečnej reči o. i. uviedol:
... Sme toho názoru, že vo výške nájmu boli zohľadnené viaceré faktory, napr. umiestnenie pozemku,

skutočnosť, že priľahlé pozemky sú v súkromnom vlastníctve, o ktoré sa stará žalobca, vykonáva ich
údržbu, vrátane zimnej údržby, zabezpečoval osvetlenie a tieto faktory musia byť zohľadnené vo výške
nájmu, resp. v požadovanom bezdôvodnom obohatení. Sám znalec vo svojom znaleckom posudku,
resp. vo vyjadrení uviedol, že pri cene pozemku, resp. nájmu použil minimálne sadzby, resp. hodnoty
pre centrum mesta R. a že výšku nájmu s prihliadnutím na skutočnosť, že pozemok, na ktorom stojí

stánok, i okolité pozemky, sú vo vlastníctve súkromnej osoby, ktorá zabezpečuje ich údržbu, je ťažké
z jeho pohľadu stanoviť.“8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške nájomného za
užívanie nehnuteľnosti pozemku, parc. č. 3094/16, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 14 m2, parc. registra „C“, vedenej na LV č. XXXX v katastr. území R. za obdobie od jún 2012 až
máj2014,toje24mesiacovvovýške2.102,40eur,aktorúnehnuteľnosťužívaližalovaníbezuzatvorenej
nájomnej zmluvy, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

10. Súd I. inštancie priznal žalobcovi sumu 340 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol s
poukazom na závery znaleckého posudku.

11. Vzhľadom k rozsahu odvolania zo strany žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť

správnosť rozhodnutia súdu I. inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Vo vyhovujúcej časti
je rozhodnutie právoplatné. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť vyčíslenia výšky bezdôvodného
obohateniasohľadomnato,žežalovaníužívajúnielenvýhradnepozemokovýmere14m2,naktoromje
stánok umiestnený, ale aj vedľajšie/ priľahlé pozemky. Je pri tom potrebné zohľadniť aj náklady žalobcu
na údržbu, opravu a čistenie komunikácií a chodníkov v okolí stánku vrátane ich zimnej údržby, kosenie

a údržbu trávnatých plôch v bezprostrednom okolí stánku, odvoz smetí, vonkajšie osvetlenie stánku a
jeho okolia, a pod.

12. Podľa § 132 ods. 1 CSP, V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

13. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich

nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba.Pokiaľúčastníkkonanianesplnípovinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej

v jeho neprospech.

14. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o

rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom
stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

15. Nesporným v danej veci bolo, že strany sporu neuzavreli nájomnú zmluvu ohľadom užívania vyššie
popísanej nehnuteľnosti, patriacej žalobcovi, žalovanými 1/ a 2/. Bolo pritom na žalobcovi preukázať
svoj nárok vo výške, ktorý si titulom vydania bezdôvodného obohatenia uplatnil. Žalobca si vyčíslilvýšku bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za 24 mesiacov, pričom vychádzal z VZN
mesta R. o miestnych daniach, podľa ktorého sadzba dane za využívanie verejného priestranstva
pri stánkoch na verejných priestranstvách resp. pri reštauračných a iných zariadeniach - terasy za

1 m2 je 0,17 eur. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili s výškou uplatňovanou žalobcom, súd vo
veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jánom Pisklom, za účelom stanovenia všeobecnej
hodnoty prenájmu pozemku vedeného na LV XXXX v k. ú. obci a okrese R. ako pozemok parcela č.
3094/16 o výmere 14 m2. Z vykonaného dokazovania súd I. inštancie dospel k záveru, že znalcom
určenú všeobecnú hodnotu prenájmu za rozhodné obdobie vo výške 340 eur považuje za spravodlivú

a primeranú. Hoci sa žalobca k znaleckému posudku vyjadril tak, že s týmto nesúhlasí z dôvodu, že k
nájmu je potrebné pripočítať aj ďalšie náklady, ktoré vznikali žalobcovi s úpravou, údržbou a čistením
priľahlých pozemkov, resp. komunikácií a chodníkov v okolí stánku vrátane ich zimnej údržby, kosenie
a údržby trávnatých plôch v okolí stánku, vrátane nákladov na vonkajšie osvetlenie stánku a okolia, na
ktoré výhrady znalec odpovedal na pojednávaní konanom dňa 19.10.2016, iný dôkaz ani nenavrhol a
ani nepredložil.

16. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť v jeho
vlastníctve bez riadne uzatvorenej zmluvy o nájme, a že žalovaní mu za užívanie tejto nehnuteľnosti
neposkytujú žiadne plnenie (to je plnenie, ktoré požadoval svojou žalobou). Uvedené v konaní z jeho
strany preukázané bolo, avšak mal aj povinnosť preukázať, že výška plnenia, ktorú požaduje zodpovedá

obvyklému nájomnému v danej lokalite a čase za obdobných podmienok. Ak žalobca tvrdil, že obvyklá
výška nájomného v období od júna 2012 až mája 2014 bola 2.102,40 eur, bolo jeho povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti a ak tu existovali dôkazy
na podporu tvrdenia žalobcu, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom
vykonať, následne vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

17. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa

teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

18. Súd I. inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na
ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Dôkazmi vykonanými súdom I.
inštancie (znaleckým dokazovaním) bola určená všeobecná hodnota nájomného za rozhodné obdobie,
s ktorým znaleckým posudkom sa súd stotožnil, pričom postup znalca pri vypracovaní znaleckého
posudku považoval za správny napriek námietkam zo strany žalobcu (ale aj žalovaných). Podľa názoru

odvolacieho súdu, žalobcovi sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať, že
ním uplatňovaná výška obvyklého nájomného je dôvodná.

19.Vychádzajúczvyššieuvedenýchzáverov,pretoodvolacísúdrozsudoksúduI.inštancievnapadnutej
časti ako i v súvisiacom osobitne nenapadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny, s použitím

§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. O jej výške rozhodne
súd I. inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

21. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).