Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112242310
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4112242310.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou vo veci navrhovateľov: 1. M. Z., nar. XX.X.XXXX,

bytom X. XXX/XX, XXX XX X., 2. U.. C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX I., 3. U. V., nar.
X.X.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX O., všetci zast. Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Hlavná 1221,
95201, Vráble, proti odporcovi: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/X, XXXXX, X., zast.: L.. Z. Y., advokát,
so sídlom Hontianska cesta č. 4, 93601, Šahy, o zaplatenie sumy 1.680,-- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 370,- eur o návrhu navrhovateľa v 1.rade zastavuje.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 370,- eur o návrhu navrhovateľa v 2.rade zastavuje.

III. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 370,- eur o návrhu navrhovateľa v 3.rade zastavuje.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1.rade sumu 1.310,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 2.rade sumu 1.310,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

VI. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 3.rade sumu 1.310,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

VII. O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť každému z nich sumu
1.680,- eur a náhradu trov konania z titulu užívania nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele výlučne zo

strany odporcu, ktorý je podielovým spoluvlastníkom X/X-inách a navrhovatelia každý v X/X-ine, pričom
užívaním nehnuteľnosti v celosti zo strany odporcu dochádza k bezdôvodnému obohateniu na jeho
strane a preto získava majetkový prospech vo výške nájomného za obdobné nehnuteľnosti v danom
mieste a čase, ktorého výška za spoluvlastnícky podiel X/X-inu každého z navrhovateľov predstavuje
XX,- eur mesačne, výška nájomného X.XXX,- eur za každý spoluvlastnícky podiel v X/X-ine predstavuje
hodnotu za obdobie X rokov, ktoré predchádza podaniu návrhu.

Navrhovateľ v 1.rade uviedol, že súhlasí s vyjadrením právneho zástupcu, iba symbolicky stanovili
túto sumu, pretože ide o veľkú nehnuteľnosť. Vyjadril sa, že nehnuteľnosť je skôr zdevastovaná ako
zhodnotená,nebolatamžiadnarekonštrukcia,ibanováfasáda aokná,naktorýchsanepodieľali,pričom
odporca užíva nehnuteľnosť dlhodobo.Navrhovateľka v 2.rade uviedla, že sa domáha nároku nakoľko majú v podielovom spoluvlastníctve
nehnuteľnosti a niekoľko rokov trvá konanie o zrušenie spoluvlastníctva, pričom nemali žiadnu ústnu

dohodu a rešpektovali iba to, aký bol stav za života matky, kedy tam ešte mohla ísť, avšak po jej smrti
už do nehnuteľnosti nechodili, i keď jej to odporca priamo nezakázal, avšak jej to bolo nepríjemné
a rešpektovala jeho pocity, že mu nie je príjemné stretnutie vzhľadom na prebiehajúci súdny spor o
zrušenie spoluvlastníctva. Uviedla, že odporca sa nasťahoval do nehnuteľnosti za života rodičov, a mali
pocit, že tam zostane aj bývať, následne mal však konflikt s navrhovateľkou v 3.rade, čo sa jej dotklo,

i keď tam nebola prítomná, vyhodil ju a preto sa rozhodla, že tam viac nepôjde, pričom naposledy bola
v nehnuteľnosti na jeseň v roku 2008. Uviedla, že nárok jej vyplýva zo zákona, keďže je podielovou
spoluvlastníčkou a do nehnuteľnosti nechodila z dôvodu, pretože mala pocit, že by sa s odporcom
pohádala, alebo pobila, preto užívacie právo nevyužila. Vyjadrila sa, že si nepamätá návrh odporcu na
vyrovnanie podielov v súvislosti s dedičským konaním po smrti matky, nehnuteľnosť v spornom období
užíval v celom rozsahu odporca, ktorý sa aj tak vyjadroval a mal aj takýto zámer.

Navrhovateľka v 3.rade uviedla, že nehnuteľnosti v celom rozsahu užíva výlučne odporca, im nikdy
nič neoblo z jeho strany ponúknuté, iba pred mesiacom bol návrh ohľadne určitej ponuky. Poukázala
na to, že vzhľadom na svoj podiel mala právo vec využívať, avšak odporca sa domnieval, že po smrti
rodičov mu zostane všetko bez povinnosti ich vyplatiť, pričom každému bolo po smrti rodičov jasné, že

ho nebudú z nehnuteľnosti vyhadzovať, preto zdedil aj podiel matky po smrti ich otca. Poukázala na
to, že odporca jej bránil vo využívaní podielu, nakoľko ju 3 krát vyviedol z nehnuteľnosti v roku 2009
alebo v roku 2010, ďalej v období keď sa nehnuteľnosť oceňovala v rokoch 2010 alebo 2011, kľúče od
nehnuteľnosti nemala, následne udala odporcu na polícii, čo bol druhý incident, pretože žiadala kľúče,
ktoré nikdy od nehnuteľnosti nemali a aj po pohrebe ich otca sa vyjadril, že všetko je jeho. Po týchto

incidentoch a z dôvodu možných konfliktov už do nehnuteľnosti nechodila a žiada iba to, na čo má nárok.
Uviedla, že odporca ju vykázal z nehnuteľnosti, nakoľko sa bál, že mu všetko povie do očí, na vulgárne
oslovenie ju chytil pod krk a vyviedol z nehnuteľnosti.

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia sa domáhajú nároku za obdobie od 6.12.2010

do 6.12.2012, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nezaniklo a k hodnote 70,- eur za mesiac
dospeli, pretože to považujú za obvyklé nájomné. Vyjadril sa, že navrhovatelia sa tohto nároku
nedomáhali pred podaním návrhu, medzi účastníkmi v dedičskom konaní nedošlo k dohode, pretože
sa nedohodli na sume a taktiež sú sporné investície tvrdené odporcom, o ktorých navrhovatelia tvrdia,
že sú to investície rodičov, ktorá otázka sa rieši v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Poukázal na skutočnosť, že v spornom období navrhovatelia nemohli užívať
nehnuteľnosťaaninebolarečotejtomožnosti,pričomčasťnehnuteľnosti,ktorúvminulostiužívalirodičia
účastníkov, pri ohliadke nebolo zrejmé, že by bola prázdna a neužívaná a navyše navrhovateľka v
3.rade sa už v roku 2011 domáhala prístupu do nehnuteľnosti, ale odporca ju do nehnuteľnosti nevpustil.
Ďalej uviedol, že navrhovatelia, ak by sa boli s odporom dohodli, tak by nedošlo k tomuto sporu, v

konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je právoplatné rozhodnutie a tento
nárok navrhovateľov je daný z titulu bezdôvodného obohatenia na základe objektívnej skutočnosti, v
dôsledku čoho nie je relevantné žiadne zavinenie a postačuje, že obohatenie vzniklo, pretože odporca
užíva nehnuteľnosť v celosti, ide o nehnuteľnosť s jedným súpisným číslom. Ďalej uviedol, že v konaní o
zrušeniepodielovéhospoluvlastníctvadošlokzrušeniurozsudkuprvostupňovéhosúduKrajskýmsúdom

v Nitre z dôvodu nezaoberania sa otázkou reálnej deľby nehnuteľnosti a investíciami tvrdenými zo
strany odporcu. Poukázal na to, že vo vyjadrení protistrany k znaleckému posudku nebolo nič konkrétne
vytýkané, pričom posudok bol vypracovaný v roku 2015 a znalec zodpovedal na položené otázky, teda
stanovil konkrétne nájomné za konkrétne obdobie, pričom vychádzal z výstavby rodinného domu z roku
1959 a túto skutočnosť vyslovil aj Krajský súd v Nitre v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva,

pričom znalec pri stanovení obvyklého nájomného ho vypočítal príslušnou znaleckou metódou a
nepoužil len priemer cien uvádzaných realitnou kanceláriou, v dôsledku čoho je obvyklé nájomné určené
znalcom správne. Poukázal na to, že navrhovatelia v rozhodujúcom období nehnuteľnosti neužívali,
boli prítomní len pri ohliadkach so znalcom a tiež zdôvodnili prečo nehnuteľnosti neužívali a to bez
ohľadu na zavinenie ktorejkoľvek zo zúčastnených strán. Ďalej uviedol, že odporca s rodinou užíval

nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a jeho obrana, že neužíval bytovú jednotku,
ktorú pôvodne užívali rodičia je účelová, keď sám priznal, že užíval všetko ostatné a navyše manželka
odporcu potvrdila, že v bytovej jednotke pôvodne užívanej rodičmi, mali umiestnené svoje veci, čo
sa považuje za užívanie a výkon užívacieho práva k nehnuteľnosti. Poukázal na to, že spoluvlastníckepodiely účastníkov sú ideálnymi podielmi, teda navrhovatelia majú podiel na všetkých častiach domovej
nehnuteľnosti a pozemkov a zo strany odporcu došlo k nadužívaniu nehnuteľnosti. V priebehu konania
vzal späť návrh ohľadne sumy 1.110,- eur celkove, z ktorej sumy sa každého z navrhovateľov týkala

suma 370,- eur a preto žiadal odporcu zaplatiť každému z navrhovateľov sumu 1.310,- eur s poukazom
na výsledky znaleckého dokazovania, ktorá je hodnotou za obdobie od 6.12.2010 do 6.12.2012. Uviedol,
že skutočnosti uvádzané odporcom sú k uplatňovanému nároku irelevantné a navyše výpoveďou
manželky odporcu bolo preukázané, že aj v časti, ktorá je označovaná ako bytová jednotka č. 2, mala
rodina odporcu umiestnené svoje veci, ktorá skutočnosť predstavuje užívacie právo odporcu aj v tejto

časti nehnuteľnosti. Žiadal priznať náhradu trov konania.

Odporca uviedol, že situácia sa zhoršila v dôsledku konania navrhovateľky v 3.rade, ktorá jeho a
manželku neustále urážala. Popieral, že navrhovateľov nechcel vpustiť do nehnuteľnosti č. 2, nakoľko
sa v nej nachádzajú stále vo dverách kľúče a pred tým mali kľúče aj od domu, ktorý užíva s rodinou,
ale neskôr už kľúč od nehnuteľnosti, ktorú on užíva, nemali s čím nesúhlasil, pretože je spoluvlastník v

5/8-inách a k žiadnej dohode o reálnom užívaní nedošlo, nakoľko navrhovatelia nemali o to záujem, keď
prišli, zazvonili, išli do bytu č. 2 a v spornom období tam boli navrhovateľky iba dva krát, pričom bránku
má uzavretú a od nej kľúče nemajú, preto by mu museli zazvoniť za účelom jej otvorenia. Vyjadril sa,
že doposiaľ z nehnuteľnosti navrhovateľov nevyplatil, nie je ochotný im v súčasnosti platiť za to, keď
neprejavilizáujemoužívanienehnuteľnosti.PoukázalnazáznamObvodnéhoúraduNitra,podľaktorého

navrhovateľka neprišla na čas na ohliadku súdnym znalcom a nakoľko sa obával, že mu bude nadávať,
tak prišiel iba pri bránku s tým, že už bola ohliadka ukončená, pričom uvádzala nepravdivé skutočnosti
aj pred znalcom. Poukázal na to, že v dedičskom konaní navrhovateľom navrhoval vyplatenie s tým, že
ak to neprijmú, tak môžu užívať vyčlenenú časť bytu č. 2 a to v roku 2009 alebo v roku 2010 okrem bytu
č. 1, ktorý užíva on, avšak na to nereagovali, žiadali iba peniaze z titulu vyporiadania spoluvlastníctva.

Vyčíslené obvyklé nájomné nepovažoval za správne. Ďalej uviedol, že navrhovatelia si vzali posledné
veci z časti domu, ktorý užívala ich matka a ktorú on ani neužíva, pretože je prázdna, nehnuteľnosť tvorí
jeden domový celok, ktorý má dve bytové časti a zadnú časť užívala ich matka, ktorá pozostával a z
dvoch izieb, kuchyne a kúpeľne a ešte pristavil garáž, pričom on užíva prednú časť domu pozostávajúcu
z troch izieb, kuchyne a WC, od neho kľúče nikto nepýtal, nemali ich ani v minulosti, keď navštevovali

matku. Odporca uviedol, že kľúče od nehnuteľnosti bývali stále vo vchode do nehnuteľnosti č. 2, pred
týmmalikľúčeajoddomu,vktorombývaon,čoboloasivroku2008,alepotomužkľúčodnehnuteľnosti,
ktorú užíva nemala navrhovateľka v 2.rade, avšak keď prišli, tak museli zazvoniť, pretože nemali kľúče
od bránky, k dohode o reálnom užívaní nehnuteľnosti nedošlo.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť, pretože uplatňované nároky považoval za
neopodstatnené a to s poukazom, že ide nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý vzniká na
základe objektívnych skutočností, teda je irelevantné zavinenie, pričom z výsledkov dokazovania
vyplýva, že nedošlo zo strany odporcu k nadužívaniu predmetných nehnuteľností a obsahom
vlastníckeho práva navrhovateľov je právo vec držať, užívať, užívať plody, veci a úžitky, pričom

navrhovatelia mali možnosť tieto nehnuteľnosti po vysporiadaní dedičstva v roku 2007 užívať, vojsť do
nich, avšak nepožadovali kľúče, nedomáhali sa vstupu do nehnuteľnosti, ktoré ešte za života matky
účastníkov užívali. Poukázal na svedeckú výpoveď manželky odporcu, podľa ktorej navrhovateľom
nebolo bránené v užívaní nehnuteľnosti a to najmä bytovej jednotky č. 2, pretože navrhovateľka v 2.rade
mala kľúče od brány ako aj od bytovej jednotky č. 2 a teda nie sú naplnené predpoklady závislé od tohto

záväzkového vzťahu z titulu bezdôvodného obohatenia získaného majetkovým prospechom na strane
obohateného, vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a návrh považuje za účelový, pretože
navrhovatelia nepreukázali vznik bezdôvodného obohatenia, neuniesli dôkazné bremeno ohľadne
preukázania, že by im odporca bránil vo výkone práva, písomne sa nedomáhali užívacieho práva k
nehnuteľnosti, nežiadali o vydanie predbežného opatrenia ohľadne dočasnej úpravy pomerov. Poukázal

na správanie sa navrhovateľky v 3.rade vo vzťahu k odporcovi, a je pravdivé, že odporca ju nevpustil do
dvora iba raz z dôvodu arogantného správania sa voči nemu a jeho manželke, navyše v priestupkovom
konaní nebolo preukázané, že by sa odporca k nej správal nevhodným spôsobom a vo vzťahu k
navrhovateľke v 2.rade má dobrý vzťah. Vyjadril sa že celý problém nastal po smrti matky v roku 2007,
kedy navrhoval odporca v dedičskom konaní v roku 2008 uzavretie dedičskej dohody s vyplatením

podielov navrhovateľov, ktorí však žiadali vysokú sumu a nezohľadnili investície odporcu, ktorý žije v
nehnuteľnosti vyše 30 rokov, pôvodne tam žili aj rodičia účastníkov, ktorých navrhovatelia do smrti
navštevovali. Poukázal na to, že navrhovatelia chodili do nehnuteľnosti do roku 2009, v súčasnosti
kľúče nemajú, nakoľko sa ich nedožadovali a ani v dedičskom konaní odporca im nebránil v užívanínehnuteľnosti v časti zodpovedajúcim ich podielov, preto je návrh účelový. Ďalej uviedol, že v konaní
nebolo preukázané, že by odporca užíval celú nehnuteľnosť, ktorá pozostáva z dvoch bytových jednotiek
s tým, že jednu užívala matka účastníkov tá je prázdna, navrhovatelia sa nedožadovali kľúčov, ani

prístupu do nehnuteľnosti a predmetný spor je vyvolaný len s poukazom na konanie o vyporiadanie a
zrušenie podielového spoluvlastníctva. Namietal postup znalca, ktorý vychádzal iba z priemeru dvoch
realitnýchkanceláriibeztoho,abytietošpecifikovalivýškuobvykléhonájomnéhoaurčilispôsobvýpočtu,
preto znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za stavby a pozemky výpočtom, ktorý nezohľadnil rok
vybudovania nehnuteľnosti, teda či to bol rok 1936, na ktorom trvajú alebo rok 1959, ktorá skutočnosť má

priamy vplyv na stanovenie obvyklej výšky nájomného, pričom znalec vychádzal zo znaleckého posudku
vypracovaného od roku 2013, ktorý je neaktuálny, keďže trhová cena nehnuteľnosti je už v súčasnosti
iná. Nájomné určené znaleckým posudkom považoval za vysoké, navrhovatelia mohli užívať byt č. 2
ako aj pozemok, nakoľko táto bytová jednotka bola voľná a ešte rok po smrti matky tam chodili, v bytovej
jednotke č. 2 sa nachádzal nábytok po rodičoch odporcu, ktorý znášal náklady za energie za obidve
bytové jednotky, na ktorých nákladoch sa navrhovatelia nepodieľali a do bytu č. 1, ktorý odporca užíva

o výmere 80 m2 nemali možný prístup navrhovatelia, napriek tomu, že ide o podielové spoluvlastníctvo
všetkých účastníkov, avšak odporca tam má osobné veci a navyše navrhovatelia neboli ochotní sa
dohodnúť na spôsobe užívania, neprejavili o to žiaden záujem a výhodnejšie pre nich bolo uplatniť
obvyklé nájomné voči odporcovi.

Znalec Ing. Ľubomír Vnuk uviedol, že vykonal potrebné výpočty, ktoré sú obsiahnuté v znaleckom
posudku, nakoľko aj v konaní o zrušenie spoluvlastníctva vypracovával znalecké posudky v roku 2010,
2011 a 2012, v ktorých boli uvažované dva roky vybudovania rodinného domu, avšak po usmernení u
objednávateľa použil rok vybudovania 1959, ktorý vyplýva aj z fotokópie stavebného povolenia. Uviedol,
že pôvodný dom pozostáva z bytu č. 1, ktorý bol v pôvodnom dome a byt č. 2 vznikol prebudovaním

stolárskej dielne, obidva pôvodné objekty boli vybudované súčasne v roku 1959 a až neskôr bola
prebudovanástolárskadielňanabytč.2,pričomzostavebnéhopovoleniaaknemupatriacehopôdorysu
vyplynul rok vybudovania oboch objektov v roku 1959 s tým, že podľa dohody účastníkov trvala výstavba
dva roky, preto vychádzal z roku 1959. Vyjadril sa, že v znaleckom posudku uviedol na str. 6 nesprávny
rok vybudovania 1936, pričom na základe čestného prehlásenia a predloženia stavebného povolenia

vychádzajúc z roku 1957 prepočítal údaje. Uviedol, že pri stanovení všeobecnej hodnoty a obvyklej
výšky nájomného zabezpečoval názory realitných kancelárii, z ktorých piatich mu iba dve oznámili
potrebné údaje s tým, že v dotaze realitným kanceláriám popísal predmetné nehnuteľnosti, ich stav, rok
vybudovania a teda vychádzal z troch názorov s tým, že vykonal aj výpočet všeobecnej hodnoty nájmu
za stavby a pozemky, nakoľko mohol použiť priemer z troch údajov, čo mu umožňujú znalecké predpisy,

pre ktoré potrebuje mať tri prípady, on mal od realitných kancelárií dva údaje a urobil aj samostatný
výpočet a tak sa najviac priblížil ku skutočnej realite. Vyjadril sa, že v zmysle znaleckých predpisov je
možné použiť názor realitnej kancelárie bez ďalšieho uvažovania, jeho výpočet sa od názorov realitných
kancelárií líšil, pričom vychádzal z názoru uvedeného v časopise súdne inžinierstvo a vzhľadom na
rozptyl dvoch hodnôt je možné použiť priemer týchto hodnôt. Poukázal na to, že aj v minulosti vypracoval

v obdobných veciach znalecké posudky, kde stanovil výšku nájomného iba výpočtom a súd jeho názor
prijal, avšak objektívnejšie je poznať viacej názorov, teda aj z realitných kancelárií, pričom táto metóda
nie je uvedená vo vyhláške ani v zákone a je to určitý názor z hľadiska znaleckej praxe. Vyjadril sa,
že vzhľadom na rozdielne údaje z rokov 2010 až 2012, by tieto rozdiely boli aj v nasledujúcich rokoch.
Ďalej uviedol, že využil poznatky z ohliadok pre vypracovanie znaleckého posudku pre iné konanie,

preto v tejto veci nevykonal žiadnu ohliadku, uviedol len faktický súčasný stav nehnuteľnosti, vychádzal
z ohliadky z roku 2011, ktoré boli vykonané za účasti všetkých strán, avšak začiatok ohliadok bol dosť
napätý, pričom vzhľadom na odstup času si už nepamätá detaily slovných potýčok, iba na napätý vzťah
na začiatku ohliadky medzi odporcom a navrhovateľkou v 3.rade, o ktorej sa odporca vyjadroval, že
nemôže vstúpiť do nehnuteľnosti.

Svedkyňa U., manželka odporcu uviedla, že v spornej nehnuteľnosti býva s odporcom od roku 1978,
bývali tam aj odporcovi rodičia, pričom v čase ich nasťahovania nebola nehnuteľnosť dokončená a oni
išli bývať do tej časti domu, ktorá je v súčasnosti prednou, nakoľko vzadu bola šopa pod strechou,
so súhlasom rodičov pristúpili k jej rekonštrukcii v roku 1978, kedy rodičom odporcu prerobili zadnú

časť a tým sa vytvorila ďalšia nehnuteľnosť, ktorá pozostávala z obývačky, spálne, kuchyne, kúpeľne,
WC a väčšej chodby. Ďalej uviedla, že po smrti rodičov odporcu v roku 2007, navrhovateľka v 2.rade
chodila do zadnej časti domu, pôvodne užívanej rodičmi, aj tam prespávala a mala kľúče od brány aj
od tejto zadnej časti, ktorý stav trval až do začatia dedičského konania, kedy zistili, že nemali čo dediť,nakoľko to na seba nemali napísané, navrhovatelia požadovali vysokú sumu, avšak nakoľko oni dom
zrekonštruovali z vlastných prostriedkov, tak nedošlo k dohode a nehnuteľnosť sa prejednala podľa
podielov. Uviedla, že navrhovatelia do nehnuteľnosti nechodili, žiadali, aby ich vyplatili a naposledy tam

boli 2, 3 krát za prítomnosti znalca, nedomáhali sa vstupu do nehnuteľnosti, pred 4 rokmi vzali všetky
veci podľa svojho rozhodnutia po rodičoch, ale pri druhom oceňovaní nehnuteľnosti odporca nepustil
navrhovateľku v 3.rade do nehnuteľnosti, pretože pri predchádzajúcom stretnutí sa vulgárne vyjadrovala
na nich, čo bolo približne pred 4 rokmi. Poukázala nato, že navrhovatelia sa nedomáhali vstupu do
nehnuteľnosti a to ani v období od decembra 2010 do decembra 2012, zadnú časť domu v uvedených

rokoch nikto neužíval, sú tam nepotrebné veci, nakoľko ostatné si navrhovatelia vzali, túto časť ona
udržiava,kúrisatamamajútamumiestnenéčrepníky,bicykelainé.Popierala,žebytammalapráčovňu,
syn tam má len pár vecí v spálni, a v obývačke sa nachádza len staré zariadenia, ktoré tam navrhovatelia
nechali, nikto sa tam nezdržiava, pretože oni užívajú iba tú časť domu, ktorú užívali aj v minulosti.

Svedok V. uviedol, že odporca je jeho otec a navrhovatelia sú jeho príbuzní, pričom on momentálne

nebýva v nehnuteľnosti, nakoľko 4 roky pracuje v zahraničí, zdržiava sa tam iba počas pobytu na
Slovensku a užívajú iba tú časť domu, ktorá im patrí, pretože v časti, v ktorej bývala stará matka sa
nachádzal nábytok, z ktorého boli vzaté skrine a v súčasnosti sú tam veci už len po starej mame, pred
tým tam mával bicykel, nikto sa tam nezdržiava, teda nemá o tom vedomosť a nepamätal si, či tam
navrhovatelia chodili, pretože nebol prítomný. Uviedol, že navrhovatelia navštevovali za života starú

mamu, avšak po jej smrti nastali konflikty.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov, znalca doplnil dokazovanie oboznámením sa
s LV, s potvrdením, so znaleckým posudkom č. 4/2015, s oboznámeným priestupkovým spisom
Pk-3123/2011 a z neho: záznam o podaní oznámenia, správa o výsledku objasňovania priestupku,

záznam o podaní vysvetlenia z 24.10.2011, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 10.11.2011, správa o
výsledku objasňovania, záznam o odložení veci z 12.12.2011, spis OS Nitra 15C/122/2009 a z neho: s
uznesením v KS Nitre a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich s v kat. úz. X., obec

X., zapísaných na LV č. XXX ako parc.č. XXXX-XX - zastavané plochy a nádvoria, XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, parcela
č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a rodinného domu so súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X, pričom
odporca je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele X/X-ín a navrhovatelia každý po X/X-ine. V
predmetnej nehnuteľnosti navrhovatelia niekoľko rokov nebývajú, nakoľko tam bývali ich rodičia a spolu

s nimi zostal bývať v nehnuteľnosti aj odporca, ktorý tam následne žil a doposiaľ žije so svojou rodinou.
O. titulom podielov účastníkov konania bolo dedičské konanie vedené pod sp.zn. XXD/XX/XX. O. medzi
účastníkmi nastali po smrti matky v roku XXXX, pričom v dedičskom konaní bol záujem uzatvoriť
dedičskú dohodu s tým, že by odporca vyplatil navrhovateľov z ich podielov, avšak nedošlo i k dohode.
Z výpovedí účastníkov bolo preukázané, že do nehnuteľnosti navrhovatelia chodili za života rodičov. M.

nastal medzi odporcom a navrhovateľkou v X.rade, ktorá uvádzala, že jej bránil v užívaní nehnuteľnosti,
táto skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďou manželky odporcu, ktorá sa vyjadrila, že pri ohliadke za
účasti súdneho znalca ju nevpustil odporca do obydlia, nakoľko pre predchádzajúce nezhody, mali
obavy, že dôjde k ďalšiemu incidentu. K. C.. X. sa vyjadroval, že pri jednej z ohliadok bolo vidno napätý
vzťah medzi odporcom a navrhovateľkou v X.rade, o ktorej sa vyjadroval, že ju nemôže vstúpiť do

nehnuteľnosti. D. potvrdil, že bytovú jednotku, ktorá tvorí prednú časť domu, ktorú pôvodne obývali aj
rodičia, užíva on s rodinou, od tejto nemajú kľúče navrhovatelia a rovnako už nemajú ani kľúče od
bránky, v súčasnosti kľúče od nehnuteľnosti nemajú, čo potvrdil aj právny zástupca odporcu. Z výpovede
navrhovateľky v X.rade bolo zistené, že do nehnuteľnosti prestala chodiť z dôvodu predchádzajúceho
konfliktu odporcu s navrhovateľkou v X.rade a naposledy bola v nehnuteľnosti na jeseň v roku XXXX,

do nehnuteľnosti nechodila z dôvodu obáv, že by sa s odporcom pohádala, podľa nej odporca užíval
nehnuteľnosti v celom rozsahu, obdobne sa aj vyjadroval, keďže mal takýto zámer. Zo spisu D. úradu
O., odbor všeobecnej vnútornej správy č. spisu Pk-XXXX/XXXX-An/A/XXXX/XXXXX bolo zistené, že v
tom čase D. úrad O. rozhodol dňa XX.XX.XXXX o odložení veci z dôvodu došlého oznámenia, ktoré
neodôvodňovalo začatie konania o priestupku, pričom oznamovateľom bola navrhovateľka v X.rade,

ktorá sa vyjadrila, že dňa XX.X.XXXX v čase, keď prišiel súdny znalec ju odporca odmietol vpustiť do
nehnuteľnosti a táto skutočnosť bola uvedená aj v zázname o podaní vysvetlenia zo strany odporcu,
ktorý to odôvodňoval obavou z opätovného vulgárneho nadávania, ktoré učinila v letných mesiacoch
v roku XXXX.V súčasnosti prebieha medzi účastníkmi konania konanie vedené pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom konaní vystupuje na strane navrhovateľa odporca

a na strane odporcov sú navrhovatelia z tohto konania, pričom v predmetnom konaní nebolo rozhodnuté
a aj z podaného odporu odporcu vyplýva, že domovú nehnuteľnosť s manželkou užíva XX rokov, platí
za ňu daň, zveľaďuje spoluvlastnícke podiely patriace navrhovateľom, ktorí sa podľa neho nepodieľali
na údržbe a zveľaďovaní nehnuteľnosti. Z výpovede navrhovateľky v X.rade vyplynulo, že medzi nimi
ako spoluvlastníckymi nebola žiadna ústna dohoda, rešpektoval sa stav ešte za života ich matky, ktorú

mohla navštevovať, pričom jej odporca nezakázal priamo prísť do nehnuteľnosti, avšak odporca vyhodil
navrhovateľku v X.rade a z možných obáv z konfliktu, do nehnuteľnosti nechodila, nedomáhala sa
vstupu, naposledy tam bola na jeseň v roku XXXX.

K. posudkom č. X/XXXX znalca C.. Z. X. bolo zistené, že obvyklá výška nájmu za predmetné
nehnuteľnosti za obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX za spoluvlastnícky podiel predstavuje sumu

X.XXX,- eur, pričom obvyklé nájomné za všetky nehnuteľnosti v uvedenom období môže byť XX.XXX,-
eur, nakoľko znalec dospel k všeobecnej hodnote nájmu za stavby a pozemky priemerom z vyjadrení od
dvoch realitných kancelárií a vlastným výpočtom. K. mal predložené stavebné povolenie z roku XXXX, z
pôdorysu vyplývalo, že obidva objekty boli vybudované v jednom roku a to XXXX, účastníci sa zhodli na
trvaní výstavby dva roky a preto vychádzal z roku výstavby v roku XXXX. K. uviedol, že ním vyčíslené

obvyklé nájomné zodpovedá rokom XXXX až XXXX, nakoľko pre ďalšie obdobie by tieto údaje mohli
byť rozdielne.

Z výpovede odporcu bolo potvrdené, že medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej dohode o reálnom užívaní
nehnuteľnosti, v spornom období navrhovatelia nemali kľúč od brány ani od bytovej jednotky tzv. bytu

č. 1, ktorý užíva stále odporca s rodinou.
P. § 123 OZ vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.
P. § X36 ods. 1 OZ vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

P. § X37 ods. 1 OZ podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)
práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. X. môže byť v

spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka
na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie
spoločnej veci. M. zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu.

V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného
plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.
Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci

a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho
dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli).
Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky
podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž
podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť,

čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely
ostatných spoluvlastníkov.
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom

zákonníkuupravený.Vprípade,žesaspoluvlastníci
o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z
ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení
s § 123 OZ. Toto právo je nepochybnemajetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať
nie je nárokom z bezdôvodného obohatenia (Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje

mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci.
V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného
plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci
a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho
dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli).
Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky
podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž

podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť,
čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely
ostatných spoluvlastníkov.
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom
zákonníkuupravený.Vprípade,žesaspoluvlastníci
o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z
ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení
s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne

majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať
ako nárok z bezdôvodného obohatenia (( uznesenie NS SR 4 Cdo 298/2008). Nejde totiž a to ani
vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez
právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech

získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol,
prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp.
zn. 2 Cdo 141/99). Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie
nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia.
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci dohodou. Na základe dohody môžu

spoluvlastníci zveriť správu spoločnej veci a všetky úkony, ktoré s ňou súvisia jednému, príp. viacerým
spoluvlastníkom (pozri R 54/1973). V prípade, že fakticky existujúce pomery neumožňujú niektorému
z podielových spoluvlastníkov plnú realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom jeho
podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Pokiaľ z dohody spoluvlastníkov,
hoci uzavretej i konkludentne, vyplýva niečo iné, napríklad že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci

spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť (Ro NS ČR z 30. 10. 2007, sp. zn. 33 Odo 772/2005).
Súd skúmal ako sa účastníci dohodli na užívaní predmetných nehnuteľností, kto a v akom rozsahu ich
užíval v dobe, za ktorú navrhovatelia požadujú finančnú náhradu. Z hľadiska citovaných ustanovení
hmotného práva (§ 137 odst. 1 OZ) nie je preto významné, že sa navrhovatelia inej úpravy užívania
nehnuteľností nedomáhali ( rozsudok NS ČR 25 Cdo 2616/99 .

V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti,
že nehnuteľnosť užíva v celosti odporca a že navrhovateľom náhradu vo forme peňažného plnenia
neposkytol, keď sa nevedeli dohodnúť na jej výške. Navrhovatelia sa bezpochyby domáhajú peňažného
plnenia voči odporcovi m za to, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.
Uplatnili právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods.

1 OZ. Ide o právo majetkovej povahy.
Právnym dôvodom na užívanie veci zo strany spoluvlastníka je jeho spoluvlastnícke právo, pretože
spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej
veci, hoci tento podiel nie je reálne vymedzený, pretože je to iba ideálny podiel. Nie je možné tedaoddeliť, že čo je výlučný podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučný podiel druhého. Nakoľko v konaní
bolo preukázané, že navrhovateľom ako spoluvlastníkom nebolo zabezpečené užívanie spoločnej veci
v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, majú právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady

vo forme peňažného plnenia. V tomto prípade nejde o bezdôvodné obohatenie, ktorého ustanovenia
majú len podpornú povahu a ich použitie sa teda nemôže rozširovať na práva vyplývajúce z osobitných
zákonných ustanovení. V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda spoluvlastníkov, teda účastníkov
konania, že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckeho podielu nebudú nič hradiť a teda
nie je ani významné to, že navrhovatelia sa inej úpravy užívania nehnuteľnosti nedomáhali. S poukazom

na vyššie uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že znaleckým dokazovaním bola ustálená primeraná
náhrada vo forme peňažného plnenia za neužívanie spoločnej veci zo strany navrhovateľov v rozsahu
ich spoluvlastníckeho podielu, ktorú hodnotu znalec jednoznačne objasnil a to nielen výsluchom ale aj
v znaleckom posudku, súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 1.310,- eur každému navrhovateľovi.

Súd zároveň nepovažoval za potrebné doplniť dokazovania výsluchmi ďalších svedkov navrhovaných

právnym zástupcom odporcu, ktorí by mali objasniť incidenty pri ohliadke, pretože táto skutočnosť nie
je podstatnou pre predmet tohto sporu, to že došlo k incidentu pri ohliadke nebolo v konaní sporné
a sám odporca potvrdil, že nevpustil navrhovateľku v 3.rade pri ohliadke do nehnuteľnosti, ku ktorým
má spoluvlastnícky podiel, pričom predmetom tohto konania nie je zisťovanie pohnútky respektíve
dôvodu takéhoto konania zo strany odporcu. Rovnako súd nepovažoval za potrebné nariaďovať

kontrolné znalecké dokazovanie, pretože súd nemal pochybnosti o ustálení primeranej finančnej
náhrady znaleckým dokazovaním, keď znalec podrobne objasnil ako dospel k sumám uvedených v
závere svojho posudku o správnosti, ktorého súd nemal pochybnosti, odporca v tomto smere nepredložil
žiadne dôkazy spochybňujúce závery znalca v tomto konaní. Užívací stav v konaní nebol sporný a preto
nebolo potrebné ani doplniť dokazovanie výsluchom ďalšej navrhovanej svedkyne L. zo strany odporcu,

ktorá navyše nebýva v predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného súd návrhu po späťvzatí o
zaplatenie sumy u každého z navrhovateľov vo výške 370,- eur, v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p tak, že o nich bude rozhodnuté

do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ods. cit. ust. O.s.p. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

S poukazom na ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. súd konanie v späťvzatej časti navrhovateľmi zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.