Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210848
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114210848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: Mesto Sabinov, so sídlom
Sabinov, Námestie slobody 57, IČO: 00 327 735, proti žalovaným: 1/ V. I., trvale bytom A., I. XX, 2/ N. I.,
trvale bytom A., I. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná
27, Prešov, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
1.12.2015, č.k. 15C 155/2014-63, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným n e p r i z n á v a oslobodenie od súdneho poplatku.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1.
a 2. vypratať a žalobcovi odovzdať byt č. X nachádzajúci sa v A. na ulici I. č. XX, súpisné číslo XXX,
na parcele XXXX, pozostávajúci z dvoch obytných miestností a príslušenstva, zapísaný na čiastočnom
výpise z LVČ: XXXX katastrálne územie A., obec A., okres A. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania za zaplatený súdny

poplatok 99,50 eur.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu a žalovaní
z dôvodu platnej výpovede nájomnej zmluvy užívajú byt bez právneho dôvodu. V súvislosti s výpoveďou
z nájmu bytu žalovaní nepodali na súd návrh o určenie neplatnosti výpovede, je preto nesporné, že
nájomný vzťah skončil. Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo a možnosť
vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe vlastnej úvahy a rozhodovania sa a to svojou
mocou uznanou a chránenou zákonom. V prípade, že subjekt vlastnícke právo vlastníka obmedzuje a

to bez právneho dôvodu aj spôsobom, že jeho vec zadržiava, má vlastník právo domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva žalobou na vydanie veci (rei vindicatio). Predpokladom podania takejto žaloby je
existencia vlastníckeho práva k veci a zadržiavanie, faktická moc inej osoby než jej vlastníka nad touto
vecou. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca splnil predpoklady pre vyhovenie žalobnému
návrhu, keď preukázal, že je vlastníkom bytu a s bytom nemôže disponovať z dôvodu, že žalovaní
mu tento dobrovoľne neodovzdali. Súd preto žalobe o vypratanie vyhovel a uložil žalovaným povinnosť
vypratať a odovzdať žalobcovi byt tak, ako je vymedzený v petite rozsudku. O trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Namietali, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Postup súdu
spočívajúci v tom, že im bol ustanovený opatrovník z dôvodu neznámeho pobytu, považujú za
nesprávny. Podľa ich názoru mal súd vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či skutočne pobyt účastníka

je neznámy. Za opatrovníka mal ustanoviť ich rodičov, resp. švagrinú. Uviedli, že ich adresa v Q. bola
žalobcovi známa. Poukázali tiež na to, že za prácou do zahraničia odišli z dôvodu toho, že sa nachádzali
v hmotnej núdzi. Do úvahy preto prichádzala aj aplikácia § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Namietali
tiež, že výpoveď z nájmu im nebola doručená do vlastných rúk, a preto sa nemohli domáhať neplatnosti
výpovede z nájmu bytu. Ako prílohu k odvolaniu predložili výpisy z účtu v rámci platenia dlžného a

riadneho nájomného. Napadnutý rozsudok navrhli zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie nie je opodstatnené.

5. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej

inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd na
zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie uvádza:

6.Žalovanívpodanomodvolanínamietajú,žepostupomsúduprvejinštanciespočívajúcomvustanovení

opatrovníka im bola odňatá možnosť konať pred súdom.

7. I napriek skutočnosti, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu nadobudol účinnosť nový procesný
predpis, t.j. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pokiaľ však ide o posúdenie odňatia
možnosti žalovaných konať pred súdom je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do

30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 470 ods. 2 CSP totiž právne účinky úkonov, ku
ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované.

8. Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), pokiaľ neurobí iné opatrenia,
môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo

doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko
prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný
zrozumiteľne sa vyjadrovať.

9. Ustanoveniu opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. musí vždy predchádzať dôsledné prešetrenie toho,

či sú dané všetky podmienky pre daný procesný postup. Pritom povinnosť zistiť, či pobyt účastníka
je skutočne neznámy, zaťažuje súd. Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, je možné ustanoviť
opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky dostupné možnosti na zistenie miesta pobytu účastníka
(R 66/1996).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval žalovaným žalobu spolu s uznesením č.k.
15C 155/2014-15 zo dňa 8.7.2014 na adresu trvalého pobytu I. XX, A.. Táto zásielka sa však vrátila
s poznámkou, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Po tomto zistení požiadal súd prvej inštancie o
doručenie zásielky Obvodné oddelenie Policajného zboru A., z ktorého vyjadrenia je zrejmé, že žalovaní
sa v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiavajú. S ohľadom na uvedené okolnosti zisťoval súd

prvej inštancie preukázateľne pobyt žalovaných aj prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Ústrednej
evidencie väzňov ZVJS SR, Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O., ako aj mesta
A., avšak s negatívnym výsledkom. Následne vyzval súd prvej inštancie rodičov žalovanej v 2. rade J. V.
a M. V. (rodičia žalovaného v 1. rade už nežili), ako aj deti žalovaných N. I., P. I., O. I., aby súdu v lehote
10 dní oznámili presnú adresu, prípadne aj telefonický kontakt ich príbuzných - žalovaných. Zároveň ich

vyzval, aby v danej lehote oznámili aj to, či sú ochotní vystupovať v predmetnom spore ako opatrovník
žalovaných, resp. aby oznámili meno a adresu príbuzného, ktorý je ochotný ich zastupovať v konaní ako
opatrovník. Aj napriek doručeniu predmetných listových zásielok adresátom, požadované oznámenie
súdu zaslané nebolo. So zreteľom na vyčerpanie všetkých dostupných možností na zistenie pobytužalovaných nebolo možné konštatovať, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom znemožnil
žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva. Odvolací súd preto považoval predmetnú
odvolaciu námietku za neopodstatnenú.

11. Pokiaľ ide o poukaz žalovaných na potrebu aplikácie § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom zániku dôvodu výpovede v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia je splnenie dvoch zákonom stanovených podmienok, ktoré musia
byť splnené kumulatívne.

12.Prvouje,ženájomcapodoručenívýpovedepodľa§711ods.1písm.d/OZpreneplatenienájomného
musí v prvom rade preukázať prenajímateľovi, že svoju povinnosť platiť nájomné nesplnil z dôvodu, že
ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (§ 710 ods. 4 OZ). Aj keď zákon
výslovne neurčuje lehotu, v ktorej musí nájomca prenajímateľovi preukázať, že nájomné nezaplatil z
dôvodu hmotnej núdze, z ustanovenia § 710 ods. 4 OZ možno vyvodiť, že stav hmotnej núdze mu musí

preukázať v určitom časovom limite, a to najneskôr do konca výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 veta
druhá a tretia OZ). Len ak stav hmotnej núdze v predmetnom časovom limite prenajímateľovi preukáže,
dochádza k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu v trvaní ďalších šesť mesiacov (§ 710 ods.
4 OZ). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.3.2011, sp. zn. 3Cdo 133/2009) Žalovaní netvrdili
a v konečnom dôsledku v priebehu konania ani neprodukovali dôkaz preukazujúci uvedenú skutočnosť.

13. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby došlo k zániku dôvodu výpovede v zmysle §
711 ods. 5 OZ, je skutočnosť, že pred uplynutím ochrannej lehoty buď nájomca zaplatí dlžné nájomné
prenajímateľovi, alebo medzi nimi dôjde k dohode o spôsobe úhrady.

14. Z doposiaľ vykonaného dokazovanie je zrejmé, že výpoveď žalobcu podľa § 711 ods. 1 písm. d/
OZ bola žalovaným doručená 11.12.2013. Vychádzajúc z ustanovenia § 710 ods. 3 OZ, nevyhnutným
predpokladom začatia plynutia zákonnej trojmesačnej výpovednej lehoty, uplynutím ktorej dochádza k
zániku nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom bytu, je doručenie písomnej výpovede
nájmu bytu nájomcovi, pričom na doručenie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použije

§ 46 O.s.p. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že ani z ustanovení § 710 a nasl. OZ
pojednávajúcich o zániku nájmu bytu, ani z § 46 O.s.p., ako ani z iných právnych predpisov nevyplýva
povinnosť zaslať takúto listinu doporučene do vlastných rúk, ako to namietajú vo svojom odvolaní
žalovaní. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012, sp. zn. 4 M Cdo 232/2010)

15. Dlh žalovaných ku dňu 9.12.2013 predstavoval 2 227,31 eur. Zo žalovanými predložených výpisov
z účtu (majúcich za cieľ preukázať úhrady dlžného nájomného) nevyplýva, že žalovaní nedoplatok na
nájomnom a službách spojených s užívaním bytu uhradili ešte počas plynutia 3 - mesačnej výpovednej
lehoty. Keďže žalovaní v konaní nepredložili dôkaz o tom, že žalobcovi do konca výpovednej lehoty
preukázali, že v čase dania výpovede boli v hmotnej núdzi, nebol splnený predpoklad zániku dôvodu

výpovede ani v zmysle § 711 ods. 5 OZ. Samo zaplatenie dlžného nájomného (po uplynutí výpovednej
lehoty) mohlo mať za následok len splnenie dlhu, nie však bez ďalšieho aj zánik dôvodu výpovede z
nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 5 OZ.

16. Keďže v danom prípade nedošlo k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu a žalovaní návrh

na určenie neplatnosti výpovede v zákonom stanovenej lehote nepodali, bolo potrebné prisvedčiť záveru
súdu prvej inštancie, že nájom bytu zanikol uplynutím výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 OZ).

17. Za týchto okolností súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, a preto postupom v zmysle § 387
ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. Žalovaní v priebehu odvolacieho konania požiadali o oslobodenie od súdneho poplatku dôvodiac, že
ich finančná situácia je hlboko pod priemerom životnej úrovne a zaplatenie súdneho poplatku vo výške
99,50 eur by mohlo ohroziť ich životnú úroveň.

19. So zreteľom na predmetnú žiadosť vyzval odvolací súd žalovaných, aby v lehote 15 dní od
doručeniatejtovýzvypreukázalisvojepomery,pričomimzaslalitlačivopredokladovanietýchtopomerov
spolu s pokynmi na jeho vyplnenie. Uvedená výzva bola doručená právnej zástupkyni žalovaných dňa
28.7.2016. Žalovaní na výzvu súdu doposiaľ nereagovali.20. Podľa § 254 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na
návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.

21. Predpokladom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom sú pomery strany
odôvodňujúce priznanie oslobodenia. Pod pojmom pomery zákon chápe majetkové pomery žiadateľa
(v prípade fyzickej osoby tiež rodinné, sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach,
ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti

(v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť
alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať (R 109/2001).

22. Súd rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku výlučne na návrh
strany, t.j. nerozhoduje o tejto otázke z úradnej povinnosti. Je preto na strane, aby predložila k návrhu
o oslobodenie od súdnych poplatkov všetky doklady, ktoré sú podľa jej mienky dôležité pre takéto

rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že strana - žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
nesie dôkazné bremeno a je povinná preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o priznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov. Je preto v záujme strany, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové
pomery preukázala.

23.Zobsahuspisujezrejmé,žežalovanínereagovalinavýzvuodvolaciehosúduanepreukázali,žesúu
nich také majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. K svojej žiadosti
o oslobodenie nepriložili žiadne doklady, ktoré by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovali.

24. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na výšku súdneho poplatku v tomto konaní mal

odvolací súd za to, že majetkové pomery žalovaných neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, preto im oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 ods. 1 CSP nepriznal.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške

priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).