Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/217/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205244
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616205244.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. S.,
F., K. XX/X, o zaplatenie 312,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10Csp/16/2016-60 zo dňa 28. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 153,77 eur, vo
zvyšku žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
2) Z listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného
účtu a poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom

a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o
úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 153,77 eur, ktorú sumu reálne žalovaný čerpal nad rámec peňažných prostriedkov na účte.
V zostávajúcej časti súd podanú žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal jej dôvodnosť. Žalobca
nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovaného platiť poplatky, ktoré mu boli
zaúčtované na ťarchu bežného účtu a ich výške. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva,
nepredstavujezmluvnédojednanieúčastníkovzmluvy.Odspotrebiteľaniejemožnépožadovaťpoplatky,

ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Taktiež žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o
povinnosti žalovaného platiť úrok. Úrok ako odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie úveru, žalobca
však nepreukázal, že si povinnosť na jeho úhradu so žalovaným dojednal. Navyše, žalobca nepreukázal
ani splnenie povinností veriteľa informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ďalších
náležitostiach poskytnutého úveru v zmysle § 18 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. O trovách
rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie
zmenil a vyhovel jeho žalobe. Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o platobných službách,
podľa ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobnýchslužieb na základe a/ zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b/ rámcovej zmluvy.
V zmysle § 31 ods. 4 zákona sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o
poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie

o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z uvedeného, zákon o platobných službách výslovne nestanovuje,
že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle VOP je
sadzobník súčasťou zmluvy. Upriamil pozornosť na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
zdôraznil, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená nevyhnutne ako jeden dokument, čo potvrdzuje aj
obsah rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová). Nestotožnil

sa s názorom súdu ohľadne nepriznania úroku za povolené prečerpanie, ktorý je upravený vo VOP.
Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o trovách konania.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel),
odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ poukázal na zákon o platobných službách, ktorý nevyžaduje, aby boli poplatky za
poskytované služby individuálne dojednané, je potrebné poukázať na to, že takýto názor neobstojí.
Ust. § 31 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách stanovuje, že poskytovateľ platobných
služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí

jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. Žalovaná je spotrebiteľkou, ktorej právny
poriadok poskytuje ochranu inými špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí
veriteľ/dodávateľ (žalobca) prihliadať aj na špecifické podmienky, ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane
spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje zákon o platobných službách, ale špeciálne predpisy, akými
sú napríklad zákon ochrane spotrebiteľa, či Občiansky zákonník. Názor vyjadrený v odvolaní, podľa

ktorého, ak určité podmienky nie sú uvedené v zákone o platobných službách, nie je potrebné ich pri
tomto type vzťahu dodržiavať, nie je správny.
8) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že VOP sú súčasťou zmluvy. Odvolací súd mal zhodne
so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne dohodnuté, pričom
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ

(žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom
prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto pokiaľ išlo o VOP,
tieto majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich
nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne s
dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Keďže úroky, ani poplatky neboli so žalovaným dohodnuté, správne

súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi na ne nárok.

9) Pokiaľ žalobca namietal závery rozsudku súdneho dvora C-42/2015 je potrebné dať do pozornosti,
že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto

smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
savzťahujenavšetkynáležitostitejtozmluvy.Tujepotrebnépoukázaťnato,žeZákonospotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho
vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto
náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné,

aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

10) Pokiaľ namietal výrok o trovách konania, mal odvolací súd za to, že aj v prípade vyhovenia jeho
argumentácii sa jeho postavenie nemení, nakoľko by mu nárok na náhradu trov konania nepatril.11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).