Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/125/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010256
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010256.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2018
prejednal odvolanie obžalovaného

S. D.,

nar. X.XX.XXXX v K., G. O., trvale bytom G., Š. T. č. XXX/XX, prechodne bytom V., X. č. XXX/XX - u S. D.,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/50/2017 zo dňa 7.8.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a podľa § 280 ods. 2 Tr.
por. sa trestná vec obžalovaného S. D. pre skutok, ktorého sa podľa obžaloby Okresnej prokuratúry
v Prievidzi č. 2Pv/694/16/3307-54 zo dňa 6.4.2017 dopustil tak, že dňa 5. decembra 2016 v presne
nezistenom čase okolo 07.35 hodiny v G. na ulici Š. T. číslo XXX/XX, na druhom poschodí vykopol dvere
do bytu číslo X., poškodil zámok na dverách a zárubňu, pričom sa vyhrážal matke ich spoločných detí

C. G., že ju zabije a to, keď sa v byte nachádzali ich maloleté deti K.K.S., nar. XX.XX.XXXX a D.S., nar.
XX.XX.XXXX a následne odišiel pred obytný dom, kde poškodenej nadával do kuriev, ktorá sa dívala
z okna a vyhrážal sa svedkovi E. J., že ho odjebe ak pôjde s jeho synom do škôlky, čím vzbudil u
poškodenej obavu, že uvedené vyhrážky uskutoční,
a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr.
zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v spojení s ustanovením § 127 ods. 5 Tr. zák., p o s t u

p u j e Obvodnému úradu v Prievidzi, Odboru všeobecnej a vnútornej správy Prievidza, na prejednanie
ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/50/2017 zo dňa 7.8.2017 bol S. D. uznaný vinným z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. pre skutok tak ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody na osem mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon

trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. mu bola
uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej C. G. na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku o vine aj treste. V
písomných dôvodoch odvolania namietal predovšetkým procesné pochybenie spočívajúce v tom, že

na hlavnom pojednávaní sa poškodená C. G. nevedela konkrétne vyjadriť, aké vyhrážky mali byť
voči nej zo strany obžalovaného použité, pričom až na sugestívne otázky prokurátora, či pripúšťavariantu ako vypovedala v prípravnom konaní, ju naviedol k určitej výpovedi. Jej výpoveď z hlavného
pojednávania bola nejasná a neurčitá a nevedela presne doslova uviesť v akom znení boli vyslovené
vyhrážky zo strany obžalovaného. V tomto smere obhajoba poukazovala aj na rozpory v jej výpovediach

z prípravného konania a domáhala sa ako dôkaz vykonať psychologické znalecké dokazovanie
zamerané na hodnovernosť výpovede tejto svedkyne. Ďalej obhajoba namietala, že súd nevykonal
jeden z najdôležitejších dôkazných prostriedkov a to výsluch E. E. na hlavnom pojednávaní, ktorá
bola jedinou nestrannou a priamou svedkyňou stíhaného skutku. Obhajoba sa nestotožnila s názorom
súdu prvého stupňa o neprimeranosti výsluchu tejto maloletej z dôvodu nepriaznivých následkov na jej

budúci život. Výsluch tejto maloletej bol v prípravnom konaní zaznamenaný na kameru a neboli na nej
poznať žiadne nepriaznivé následky, strach alebo traumatizáciu. Súd sa napokon nevysporiadal ani s
výpoveďou obžalovaného a s viacerými jeho tvrdeniami a nesprávne zistil skutkový stav. Obžalovaný
popiera akékoľvek vyhrážanie sa poškodenej a z jeho konania nebolo možné vyvodiť fakt, že by
poškodená mala dôvodnú obavu z jeho konania. Následne boli v odvolaní hodnotené ďalšie
výpovede a dôkazy súdom prvého stupňa vykonané, na základe ktorých však podľa názoru obhajoby

nebolo možné dovodiť jednoznačnú vinu obžalovaného, vzhľadom na rozpory v týchto dôkazoch a preto
obžalovaný žiadal, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) c) Tr. por.
zrušený avecpodľa§322ods.1Tr.por. vrátenásúduprvéhostupňananovéprejednaniearozhodnutie
s tým, aby tento vykonal všetky navrhované dôkazy, najmä však výsluch maloletej E. E..

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na správnosť
a zákonnosť napadnutého rozsudku a navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.

1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por.

Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie, ktoré však nebolo úplne vyčerpané,
pretože aj odvolací súd sa stotožnil s námietkou obhajoby, že vo veci bolo potrebné ešte vypočuť
maloletú E. E.. Táto totiž vo výpovedi v prípravnom konaní skutočne neuviedla, že by počula zo strany

obžalovaného nejaké vyhrážky voči poškodenej v takom zmysle ako sú uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

Na druhej strane však aj odvolací súd má dôvodné pochybnosti o existencii zákonného znaku
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák., a to o spôsobilosti vyhrážok obžalovaného

voči poškodenej vzbudiť v nej dôvodnú obavu. Tak samotná poškodená vo výpovediach v prípravnom
konaní hovorila o vyhrážkach zo strany obžalovaného vo forme zabitia, neskôr pripustila, že mohlo ísť o
skomolené slová z poľštiny „odjiebjať alebo zajiebjať“, no na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi
už hovorila o nejakom bliakaní hore v byte a tiež z parkoviska. No čo je podstatné, poškodená vo
výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že takéto vyhrážky zo strany obžalovaného, keď sa začali

rozchádzať, boli na dennom poriadku, rozkopával dvere aj dvakrát za týždeň, ale ona to neriešila,
myslela si, že ho to prejde, a že sa rozídu normálne a všetko sa skončí. Podľa názoru odvolacieho
súdu, ak takéto niečo prebiehalo v minulosti po dlhšiu dobu, pričom poškodená nemala z vyhrážok,
resp. konania obžalovaného obavu, pretože ani nekontaktovala políciu, nie je ani odvolaciemu súdu
zrejmé, prečo práve v tomto prípade by mala u nej vzniknúť dôvodná obava.

Odvolací súd však vzhľadom na okolnosti prípadu spočívajúce predsa len v tom, že obžalovaný sa
domáhal násilným neadekvátnym spôsobom vydania spoločných detí od poškodenej aj za použitia
vyhrážok, je potrebné jeho konanie posúdiť v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zák. č.
372/1990 o priestupkoch.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnutý rozsudok
zrušil a podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovaného S. D. postúpil Obvodnému úradu vPrievidzi, Odboru všeobecnej a vnútornej správy, na prejednanie ako priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.