Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/315/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515208697
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515208697.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., Grosslingova 4, Bratislava, IČO : 36 864 421, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 36 865
141, proti povinnému : Š. W., Q..: XX. XX. XXXX, U. R. XXX/XX, Č., vedenej u súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn.: EX 23385/15, pre
vymoženie istiny 51,26 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie
č. k.: 12Er/2543/2015-15- zo dňa 20. 01. 2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil.

2.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený návrhom doručeným dňa 15. 03. 2015
sa domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., vykonania exekúcie pre vymoženie
svojej pohľadávky proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 5319/06
zo dňa 02. 11. 2006. Dňa 07. 05. 2015 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Predmetnú exekučnú vec právne posúdil podľa ustanovenia § 9a ods. 1, §
161 ods. 1 a 2, § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
konštatoval, že pri preskúmavaní podmienok konania zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.

s., zo dňa 02. 11. 2006 sp. zn. SR 5319/06 už bolo vedené exekučné konanie na Okresnom súde
Košice - okolie pod sp. zn. 12Er/440/2007, so zhodnými účastníkmi konania. Uvedenú exekúciu sp.
zn. 12Er/440/2007 súd uznesením z 27. 01. 2014 zastavil z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu,
pretožebolvydanýrozhodcovskýmsúdomnazákladeneplatnejrozhodcovskejdoložky.Správnosťtohto
rozhodnutia potvrdil Krajský súd v Košiciach svojim uznesením sp. zn. 13CoE/198/2014-30- z 27. 10.
2014. Uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 01. 2015.

3. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že k existencii vady podmienok spočívajúcej v prekážke
veci rozhodnutej („res iudicata“) dochádza vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1.začne
sa opätovne konať, hoci bolo už vo veci právoplatne rozhodnuté, 2.začne sa opätovne konať medzi
tými istými účastníkmi, 3.a o tej istej veci. Pre exekučné konanie to znamená, že opätovne začalo
exekučné konanie podľa ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. exekútorovi bol opätovne

doručený návrh na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi konania (prípadne ich právnymi
nástupcami na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) a týka sa tej istej veci, o ktorej už bolo vinom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté. Za totožnú vec možno pokladať návrh na vymoženie
pohľadávky na základe totožného exekučného titulu. Pri posudzovaní či ide o totožnú vec, ktorá aj
zakladá prekážku rozhodnutej veci súd skúma, ako bola predchádzajúca vec ukončená, a z akých

dôvodov.

4.V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným
a totožnou povinnou) bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pod sp. zn. 12Er/440/2007,
pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na základe rovnakého exekučného titulu. Toto

predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvej inštancie v spojení s
uznesením odvolacieho súdu, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu nespôsobilosti exekučného
titulu, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom napriek absencii právomoci
rozhodcu v danej veci konať pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Vyššie uvedený nedostatok -
nespôsobilosť exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na jeho vydanie
nemožno nijakým spôsobom napraviť či konvalidovať. Preto rozhodnutie o zastavení exekúcie vydané

v konaní sp. zn. 12Er/440/2007 po ustálení právneho názoru nespôsobilosti konkrétneho exekučného
titulu predstavuje prekážku „res iudicata“ pre ďalšie exekučné konania navrhované na základe
rovnakého rozhodcovského rozsudku predloženého už v konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/440/2007.

5.Súdprvejinštancieuzavrel,žeexistujevadapodmienokexekučnéhokonania,ktorájeneodstrániteľná,

ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni posúdeniu žiadosti o udelenia poverenia
a rozhodnutiu o nej.

6.V zmysle ustanovenia § 161 CSP kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci, preto vzhľadom na to, že je daná neodstrániteľná vada podmienky

konania v podobe rozhodnutej veci súd rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil. Zároveň rozhodol,
že o trovách súdneho exekútora bude rozhodovať súd v prípade ich uplatnenia súdnym exekútorom.

7.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený
a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie

na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec
zverenej právomoci (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Oprávnený poukázal
na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa 10. 07. 2013, ktorý do značnej
miery upravuje zhodný rozhodovací mechanizmus všeobecných súdov a prináša zásadný prelom pri
svojvoľnej paušalizácii ich rozhodnutí v týchto vecne zhodných konaniach. Uviedol, že z postupu

okresného súdu vyplýva, že tento pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nevychádzal len
z obsahu rozhodcovského rozsudku, naopak súd si sám vyžiadal rovnopis uzavretej poistnej zmluvy,
túto preskúmal a na jej základe dospel k opačnému záveru o platnosti rozhodcovskej doložky, na ktorej
rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Predpokladom následku - neplatnosti rozhodcovskej doložky
v zmysle § 53 ods. 4 OZ je predovšetkým kvalifikácia zmluvy, v ktorej je takáto doložka obsiahnutá, ako

aj zistenie, že takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru ústavného súdu sú predpokladom aplikácie
uvedených ustanovení konkrétne skutkové zistenia, ktoré na jednej strane umožnia záver, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vymedzenom v § 52 ods. 1 OZ, na druhej strane záver o značnej
nerovnováhe v právach a povinnostiach. Záver o značnej nerovnováhe nemožno získať inak, než

dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej porovnaním so stavom, aký by tu existoval bez
jej existencie. Zohľadňujúc aplikáciu vyššie analyzovaných právnych záverov konštatoval, že v danom
prípade nastalo činnosťou súdu ústavne neakceptovateľné porušenie práv konkrétne, oprávnený tvrdí,
že exekučný súd pri aplikácii smernice 93/13/EHS nezohľadnil svoju povinnosť upozorniť účastníkov
exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať

možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného.

8. Ďalej bol oprávnený toho názoru, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo
veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS v tom zmysle, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musíspotrebiteľ riešiť spory s dodávateľom, ak tak navrhne dodávateľ v rozhodcovskom konaní, je podľa § 53
ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ neprijateľnou podmienkou, pretože pri prihliadnutí na relevantnú judikatúru
Spolkového súdneho dvora v Nemecku a Ústavného súdu Českej republiky by nemohol dodržať jednu

z podmienok „acte clair“, že výklad a správna aplikácia čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES musia byť úplne
zjavné, čo vyžaduje zohľadniť okrem jazykových verzií textu, používania terminológie a právnych pojmov
komunitárneho práva, vzatie na zreteľ odlišnosti interpretácie komunitárneho práva a ubezpečenie sa,
že výklad vnútroštátneho súdu je rovnako zjavný ostatným súdom členských štátov. Exekučný súd
si v danom prípade uvedenú povinnosť nesplnil. Uvedenú právnu argumentáciu podporujú podstatné

rozhodnutia európskych súdov (spolkový súdny dvor v Nemecku rozsudok z 13. 01. 2005, III ZR 265/03,
Spolkový súdny dvor v Nemecku rozsudok z 19. 05. 2011, III ZR 16/11, Ústavný súd Českej republiky
sp. zn. IV. ÚS 1281/12 uznesenie z 11. 10. 2012, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
II. ÚS 3057/10 z 05. 10. 2011.

9.Oprávnený poukázal aj na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle

tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd
pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už
ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci

exekučného súdu je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre

všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata".

10.Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne
aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne

indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči
jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom
poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného
pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

11.Súdny exekútor a ani povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

12.Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP

povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

13.Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a

dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14.Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15.Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné

v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.16.Z pripojeného spisu súdu prvej inštancie sp. zn.: 12Er/440/2007 odvolací súd zistil, že v tej istej
veci prebehlo už na súde prvého stupňa konanie, vedené pod sp. zn.: 12Er/440/2007 a bolo skončené
právoplatným uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27. 01. 2014, č.k.: 12Er/440/2007-30,

ktorým bola v konečnom dôsledku exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.
01. 2015.

17.Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

18.Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

19.Prekážka „res iudicata“ sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania,
existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Z cit. ustanovení O.s.p. vyplýva, že

podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek
za konania.

20.Pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami
sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania.

21.Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je povinný exekučné
konanie zastaviť, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP.

22.Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by

upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie §
230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova.

23.Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok

konaniaspočívajúcejvprekážkevecirozhodnutej(„resiudicata“)dôjdevtedy,aksúkumulatívnesplnené
všetky tri podmienky, a to : 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
2.) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3.) a o tej istej veci.

24.Tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom

exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom
konaní právoplatne rozhodnuté, je pritom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o
zastavení exekúcie z dôvodov podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného

dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.

25.Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku „res iudicata“. Napríklad rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo
preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku „res iudicata“. Oprávnený

môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny
exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný
titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané.

26.Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku „res iudicata“
zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného
titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu
prekážka „res iudicata“ zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného
titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku „res iudicata“ zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzitými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie
vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia.

27.V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, bolo zistené, že medzi
rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už v minulosti vedené konanie
naOkresnomsúdeKošice-okolieprevymoženierovnakéhoprávaoprávnenéhonapodkladerovnakého
exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvej
inštancie (19. 01. 2015) v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.: 13CoE/198/2014-13-

zo dňa 27. 10. 2014, ktorým bola zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia pre súdneho exekútora a
následným právoplatným uznesením Okresného súdu Košice - okolie o zastavení exekúcie z dôvodu
ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže uznesenie, ktorým sa žiadosť súdneho exekútora
zamietla nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje.

28.Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie preto predstavuje pre toto exekučné konanie, ktoré

sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého
exekučného titulu, prekážku „res iudicata“. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že dôvody, ktoré
oprávnený uvádza v podanom odvolaní sú neopodstatnené a nereflektujú zákonný dôvod spočívajúci v
neodstrániteľnej vade podmienok konania, na základe ktorého súd prvého stupňa pristúpil k rozhodnutiu
o zastavení exekúcie.

29.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

30.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s

ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

31.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).