Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713209309
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713209309.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľky P.. B. V., H..

X.X.XXXX, C. S., X. Z. XXX/XX, proti odporcovi M. E.Z., H.. XX.X.XXXX, C. S., R. XXXX/X, zast.
JUDr. Milanom Sivým, advokátom, AK Poprad, Námestie sv. Egídia 3006/116,
o odškodnenie za ujmu na zdraví s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie konania zo dňa 3.7.2013 žiadala, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu náhrady škody za ťažkú ujmu na zdraví. Žalobkyňa zároveň požiadala o ustanovenie

bezplatného právneho zástupcu Centrum právnej pomoci, Kancelária Liptovský Mikuláš, ktoré konanie
zastavilo, pretože navrhovateľka nedoložila doklady potrebné na vydanie rozhodnutia. V podaní zo dňa
12.4.2014 navrhovateľka spresnila návrh na začatie konania tak, že požaduje jednorazové odškodnenie
vo výške 500.000,-- eur a mesačnú rentu
vo výške 100,-- eur.

Navrhovateľka návrh na začatie konania odôvodnila tak, že pred 24 rokmi jej odporca spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví pri dopravnej nehode. V roku 2011 jej bolo diagnostikované a následne v roku 2012
potvrdené ďalšími odborníkmi závažné ochorenie, ktoré súvisí s týmto úrazom. V žalovanej sume
500.000,-- eur zahŕňala rôzne nároky, a to predovšetkým ušlú mzdu za obdobie 03/91 až 02/02 vo výške
7.920.000,-- Sk (262.895,837 eur), dôchodok, ktorý mohla poberať v Rakúsku, ktorý však vyčísliť nevie,
rôzne poplatky, napr. 3 x 4,-- eurá za CD z MR vyšetrenia, 2 x cestovné S. - E. a späť, 4 x mestská
doprava v E., lieky - rôzne formy, tabletky, gély, masti, injekcie a ako podstatnú položku, ktorej výšku
však nevyčíslila, si uplatňuje bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Okrem toho si uplatnila

rentu vo výške 100,-- eur mesačne odo dňa keď jej zistili nádor, pričom rentu vníma ako rozdiel medzi
zárobkom, ktorý dopláca zamestnávateľ zamestnancovi v prípade pracovného úrazu.

Navrhovateľka tvrdila, že odporca jej ťažkú ujmu na zdraví spôsobil úmyselne, a že diagnóza - tumor
v pravom kolene súvisí s touto dopravnou nehodou. Táto skutočnosť má vyplývať aj zo znaleckého
posudku, ktorý bol vykonaný v rámci vyšetrovania veci vedenej pod č. Č.:X.-XXX/DI-S.. Nevedela sa
vyjadriť, či zistený následok jej vznikol až v súčasnom období alebo to bolo hneď po dopravnej nehode,

ale keď to tak spätne hodnotí, lekári to už vedeli asi vtedy, len jej to nepovedali. Potvrdila, že lekári
odporúčali operačný zákrok, ale navrhovateľka s tým váhala.Odporca žiadal návrh zamietnuť, pretože navrhovateľka nepreukázala ani výšku svojho nároku, ani
príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou, teda nepreukázala žiadne zo svojich tvrdení, nesplnila si
procesné povinnosti a neuniesla dôkazné bremeno. Keďže väčšinou si navrhovateľka uplatňuje nároky

týkajúcesarokov1990až1991,vzniesolajnámietkupremlčania.Poukázalnato,ževrámciuplatnených
nárokovsiuplatňujeajnároknanáhraduušlejmzdy,avšakpodľajejvlastnéhovyjadrenianepracovalaod
roku 1976, takže ťažko predpokladať, že by sa práve v 90.- tych rokoch zamestnala. Ohľadom tvrdených
zdravotných následkov poukázal aj na ďalšie úrazy, ktoré navrhovateľka utrpela, a teda nie je možné
tento následok dávať do súvisu s pôvodnou dopravnou nehodou. Poukázala na to, že navrhovateľka

nepredložila žiadne doklady, ktorými by preukázala náhradu nákladov spojených s liečením, ani žiadne
doklady, z ktorých by bola zrejmá výška bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Z výpovedí účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu dokladov o úhrade
bolestného, správy Z.. A. A.Č., správy Z.. T. Ž., správy Z.. G. U., obsahu spisu OS Poprad sp. zn.
5T/553/91 a spisu ORPZ-X. Č.. Č.:X.-XXX/DI-S.-XXXX, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 2.11.1990 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej navrhovateľka utrpela ujmu na zdraví. Rozsudkom
Okresného súdu Poprad č. k. 5T/553/91-94 zo dňa 27.2.1992 bol odporca uznaný vinným z trestného
činuublíženianazdravípodľa§224,ods.1,2,Trestnéhozákona,pretožedňa2.11.1990asio17.10hod.
viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda XXXL,Š. S. XX-XX, po ceste číslo 018 od Obce Spišská

Teplica, pričom pri vchádzaní na hlavnú cestu č. 18 nedal prednosť v jazde zľava prichádzajúcej cyklistke
- navrhovateľke, čím tejto spôsobil dvojnásobnú trieštivú otvorenú zlomeninu pravého predkolenia s
posunom úlomkov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú
povinnosť uloženú podľa zákona. Poškodenú súd odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie vo
veciach občianskoprávnych.

Odporca uviedol, že v minulosti uhrádzal navrhovateľke náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví.
Vzhľadom na časový odstup si už nepamätal v akej výške škodu uhradil, ale predložil súdu list
Regionálnej národnej poisťovne zo dňa 10.1.1994, podľa ktorého bola výška bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia stanovená vo výške 14.850,-- Sk. Predložil súdu aj 5 ústrižkov poštových

poukážok o zaplatení sumy 200,-- Sk, avšak uviedol, že niektoré platby mu navrhovateľka vrátila s tým,
že chce uhradiť celú sumu jednorazovo.

Navrhovateľka si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 500.000,-- eur a vyplácanie renty
vo výške 100,-- eur mesačne. Z nároku na náhradu škody špecifikovala iba náhradu za stratu na zárobku

za 132 mesiacov po 60.000,-- Sk, čo predstavuje sumu 7.920.000,-- Sk, t. j. 262.895,837 eur. Zvyšnú
časť tohto nároku má predstavovať dôchodok, ktorý by mohla poberať v Rakúsku, náhrada vecných
nákladov spojených s liečením a tiež bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s ďalším
trvalým následkom, ktorý jej bol diagnostikovaný v roku 2011.

Navrhovateľka totiž tvrdila, že zdravotný následok, ktorý jej diagnostikoval
Z.. A. A., angiologická ambulancia S., má pôvod práve v dopravnej nehode z roku 1990, aj keď
nepredložila v tomto smere žiadne dôkazy. Navrhovateľka tvrdila, že táto skutočnosť vyplýva zo
znaleckého posudku č. 71/2004 vypracovaného
Z.. T. D. v rámci konania vedeného ORPZ v Poprade pod č. ČVS:X.-XXX/DI-S.-XXXX, ktorý bol

vypracovaný v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 8.10.2014, a kde poškodenou
bola opäť navrhovateľka. Z predloženého lekárskeho posudku však tieto skutočnosti nevyplývajú a
podľa zadania otázok, ktoré boli položené znalcovi, tak táto otázka ani nebola predmetom znaleckého
dokazovania.

Z.. A. A. v správe zo dňa 12.4.2016 uviedol, že v jeho ambulancii bola navrhovateľka vyšetrená po
prvýkrát. Dňa 28.11.2011, t. j. 21 rokov po predmetnej udalosti, ako vedľajší nález bol zistený vretenovitý
nádorový útvar v oblasti svalových úponov stehna, indikoval vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktoré
bolo realizované dňa 10.2.2012 a na základe ktorého bolo vyslovené podozrenie na nádor nervového
pôvodu. Odporúčal neurochirurgické vyšetrenie a posledné vyšetrenie navrhovateľky v angiologickej

ambulancii bolo 13.2.2012. V dostupnej zdravotnej dokumentácii nevyplýva jednoznačný fakt, že
by predmetný problém pacientky bol spôsobený nejakým úrazom a táto skutočnosť nebola v jeho
dokumentácii nikdy uvedená. Taktiež Z.. T. Ž. oznámila, že v jej ambulancii bola navrhovateľka vyšetrená
prvýkrát 17.2.2012 na odporučenie ortopéda, naposledy bola vyšetrená v novembri 2014 pre zdravotnéproblémy, ktoré nesúvisia s popisovaným úrazom. Z.. G. U., všeobecný lekár, vo svojich správach
uviedol, že navrhovateľka je v jeho zdravotnej starostlivosti od 4.11.2005. V zdravotnej dokumentácii
navrhovateľky sa nenachádzajú žiadne správy týkajúce sa predmetného úrazu a liečenia. Pokiaľ ide

o pravdepodobne nezhubné nádorové zhrubnutie nervu v úrovni pravej zakolennej jamy zistené USG
vyšetrením a potvrdené magnetickou rezonanciou v roku 2012, nemožno ho jednoznačne podľa úrovne
dnešných medicínskych poznatkov spájať s úrazom spred 26 rokov.

Podľa § 420, ods. 1, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442, ods. 1, Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.

Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej
renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa§447aObčianskehozákonníkanáhradazastratunadôchodkupatrívsumerovnajúcejsarozdielu

medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu
vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola
zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala
v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.

Podľa§449,ods.1,Občianskehozákonníka,priškodenazdravísauhradzujúajúčelnénákladyspojené
s liečením.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106, ods. 1, Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106, ods. 2, Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha priznania nároku na náhradu škody, a to v sume

500.000,-- eur a vo forme renty v sume 100,-- eur mesačne. Uplatnený nárok
v sume 500.000,-- eur má pozostávať z ušlého zárobku, ktorý mohla dosahovať, ušlého dôchodku,
úhrady vecných nákladov spojených s liečením a náhrady bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia v súvislosti so zdravotným následkom, ktorý bol u navrhovateľky diagnostikovaný v roku
2011. Rentu v sume 100,-- eur mesačne si uplatňovala odo dňa, kedy jej bol zistený nádor, výšku renty

určila odhadom a vníma ju ako rozdiel medzi zárobkom, ktorý dopláca zamestnávateľ zamestnancovi v
prípade pracovného úrazu. Od júla 2014 navrhovateľka poberá starobný dôchodok. Invalidný dôchodok
nikdy nepoberala a od roku 1976 ani nebola nikde zamestnaná.Predmetom konania je uplatnený nárok na náhradu škody, teda pre úspešné uplatnenie nároku musia
byť preukázané základné atribúty, a to porušenie určitej právnej povinnosti, vznik škody a predovšetkým
priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V zmysle § 120 O.s.p.

každý účastník konania má povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. S dôkaznou
povinnosťou úzko súvisí otázka dôkazného bremena, ktoré zaťažuje vždy každého účastníka ohľadom
jeho tvrdení. Iba v prípade, ak z vykonaných dôkazov ktoré navrhne účastník ohľadom svojich tvrdení,
sa preukáže pravdivosť týchto tvrdení, môže byť účastník v konaní úspešný.

Napriek viacerým výzvam zo strany súdu navrhovateľka nešpecifikovala presne uplatnený nárok na
náhradu škody v sume 500.000,-- eur. Z tohto nároku špecifikovala iba jednu zložku, a to zárobok, ktorý
podľasvojhovyjadreniamohladosahovaťvRakúskuvobdobíod03/1991do02/2002vovýške60.000,--
Sk mesačne. Navrhovateľka v konaní nepredložila žiaden dôkaz o tom, že mala možnosť sa zamestnať
v Rakúsku a aký zárobok by mohla dosahovať, teda jej tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
a preto uplatnený nárok ani nemožno považovať za dôvodný. Naviac zo strany odporcu bola vznesená

aj námietka premlčania, ktorá taktiež bráni priznaniu nároku. Vznesenie námietky premlčania totiž bráni
tomu, aby súd mohol priznať uplatnený nárok. V zmysle § 106, ods. 1, pri nárokoch na náhradu škody sa
právo premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. V danom
prípade posledný mesiac, ktorý sa mal týkať ušlého zárobku, bol február 2002, a keďže návrh na začatie
konania bol podaný 3.7.2013 je zrejmé, že aj v prípade, ak by navrhovateľka preukázala dôvodnosť

svojho nároku, by tento nárok by nemohol byť priznaný vzhľadom na jeho premlčanie.

Z vyššie uvedeným nárokom súvisí aj ďalší nárok na „dôchodok z Rakúska“, ktorý navrhovateľka ani
nešpecifikovala. Keďže navrhovateľka nepreukázala, že mala reálnu možnosť pracovať v Rakúsku,
nebola v konaní preukázaná ani tá skutočnosť, že by jej mohol vzniknúť nejaký nárok na dôchodok z

Rakúska. Naviac konanie o náhrade škody je konanie, ktoré môže začať len na návrh a navrhovateľ
musíjednoznačnevyšpecifikovaťnároky,ktorýchsadomáha,pretožesúdjeviazanýnávrhomnazačatie
konania a môže rozhodnúť iba o tých nárokoch, ktoré sú v návrhu na začatie konania uplatnené. Za
nepreukázané súd považoval aj nároky z titulu náhrady vecných nákladov. Navrhovateľka tvrdila, že jej
vznikli rôzne poplatky, a to za CD z MR vyšetrenia, za lieky a tiež z titulu cestovného z S. do E. a späť,

avšak nepredložila žiadne doklady o týchto výdavkoch, teda súd nemal preukázané či a v akom rozsahu
tieto náklady navrhovateľke vznikli.

Ďalšou položkou, ktorú si navrhovateľka uplatňovala v rámci nároku na náhradu škody, sú nároky z titulu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za zdravotný následok, ktorý jej bol diagnostikovaný v

roku 2011. Pri vyšetrení na angiologickej ambulancii v S. bol u navrhovateľky zistený ako vedľajší nález
vretenovitý nádorový útvar v oblasti svalových úponov stehna. Navrhovateľka tvrdí, že tento zdravotný
následok má príčinu v úraze, ktorý utrpela pri dopravnej nehode zavinenej odporcom. Navrhovateľka
ohľadom svojich tvrdení nepredložila žiadne dôkazy. Jej tvrdenia vyvracajú lekárske správy Z.. A. A.
a Z.. G. U., v ktorých obaja lekári konštatovali, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie nevyplýva

jednoznačne fakt, že by takýto zdravotný následok bol spôsobený nejakým úrazom a Z.. U. aj uviedol,
že podľa úrovne dnešných medicínskych poznatkov nemožno tento následok spájať s úrazom spred 26
rokov. Z výpovede navrhovateľky tiež vyplynulo, že od dopravnej nehody z roku 1990 do súčasného
obdobia bola ešte trikrát ako poškodená účastníčkou dopravnej nehody, a to či už ako chodkyňa alebo
cyklistka. Pri týchto úrazoch utrpela rôzne poškodenia zdravia, ktoré však opäť nešpecifikovala, takže by

nebolo možné posúdiť, či zdravotný následok diagnostikovaný v roku 2011 nesúvisí s iným úrazom, ktorý
utrpela. Keďže v konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by podporovali tvrdenia navrhovateľky,
že zdravotný následok, na ktorý poukazuje, skutočne súvisí s vyššie uvedeným úrazom, ale naopak,
dôkazy, na ktoré poukázal súd, spochybňujú tieto tvrdenia, súd nepovažoval za odôvodnený návrh na
vykonanie znaleckého dokazovania, pretože vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov nevznikli žiadne

pochybnosti, ktoré by navodzovali dojem, že tento zdravotný následok môže súvisieť s úrazom z roku
1990. Navyše znalecké dokazovanie by ani nebolo možné vykonať, keďže navrhovateľka nemá žiadne
lekárske správy týkajúce sa jej liečenia úrazu z roku 1990 a tieto sa ani nenachádzajú v jej zdravotnej
dokumentácii, čo vyplýva zo správy všeobecného lekára. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že
zo strany navrhovateľky nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi zdravotným následkom a

dopravnounehodou,ktorúzavinilodporca,tedachýbajedenzozákladnýchpredpokladovpreuplatnenie
nároku na náhradu škody.K uplatnenému nároku na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je ešte potrebné
uviesť, že ani tento nárok navrhovateľka napriek viacerých výzvam zo strany súdu nepreukázala
zákonom stanoveným spôsobom. V zmysle § 5, ods. 1, Zákona č. 437/2004 Z. z. sa totiž výška náhrady

za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia preukazuje lekárskym posudkom,
ktorý v zmysle § 7, ods. 1, cit. zákona, spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie,
ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Teda lekársky posudok je podstatným
dokladom, ktorým sa preukazuje výška nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Iba v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnom hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia,bybolonamiestepreskúmanietohtohodnoteniaformouznaleckéhoposudku,akotovyplýva
z ust.
§ 7, ods. 6, cit. zákona.

Okrem vyššie uvedených nárokov navrhovateľka požadovala aj platenie renty vo výške 100,--
eur mesačne ako rozdiel medzi zárobkom, ktorý dopláca zamestnávateľ zamestnancovi v prípade

pracovného úrazu. Navrhovateľka si zrejme v tomto prípade uplatňuje náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti v zmysle § 447 Obč. zákonníka. Náhradou za stratu na zárobku
sa nenahrádza samotná strata, či zníženie pracovnej spôsobilosti, ale majetková ujma, ktorá sa
prejavuje tým, že trvalou stratou, resp. znížením pracovnej spôsobilosti prichádza poškodený úplne
alebo čiastočne o zárobok, ktorý by dosiahol nebyť poškodenia zdravia. Nárok na náhradu za stratu na

zárobkuposkončenípracovnejneschopnostipoškodenémuvznikálenvtedy,akniejeschopnýpresvoje
zdravotné postihnutie, za ktoré škodca zodpovedá, vykonávať doterajšiu prácu, resp. prácu rovnakého
druhu a dosahovať tak zárobok, ktorý predtým mal, prípadne keby bol uznaný invalidným, alebo
čiastočne invalidným. Uvedené ustanovenie predpokladá, že poškodený mal v dobe vzniku škody na
zdraví príjem, z ktorého sa náhrada podľa tohto ustanovenia vypočíta. V prípade, ak poškodený v čase

skončenia práceneschopnosti nemal príjem, musel by preukázať, že sa chcel stať osobou zárobkovo
činnou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia jeho zdravia. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel
k záveru, že ani ohľadom tohto uplatneného nároku navrhovateľka nepreukázala žiadne predpoklady
pre priznanie nároku. Z výpovede navrhovateľky je zrejmé, že v čase úrazu nikde nepracovala, a to
podľa vlastného vyjadrenia od roku 1976, nedosahovala teda žiaden príjem a ani nepreukázala, že mala

možnosťvykonávaťnejakúzárobkovúčinnosť,pričomprekážkouvovykonávanítejtočinnostibolopráve
poškodenie zdravia, ktoré utrpela pri úraze.

S poukazom na vyššie uvedené, keď navrhovateľka nepreukázala dôvodnosť svojich nárokov u
viacerých uplatnených nárokov, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním odporcu a aj s

prihliadnutím na námietku premlčania odporcu súd návrh zamietol.

V zmysle § 151, ods. 3, O.s.p., o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané

a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).