Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206914
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814206914.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: L. H., V..
X.X.XXXX, P. O. XXX, o zaplatenie 218,08 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.1.2015 pod č. k. 5C/96/2014-39 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
toho istého súdu zo dňa 20.8.2015 pod č. k. 5C/96/2014-68, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti

ohľadom čiastočného zamietnutia návrhu a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v ažalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) vyššie
označeným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 164,69 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy
konania pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 8,45 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 34,38 eur v lehote do 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti

návrh žalobcu zamietol.

2. Vychádzal z návrhu žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 218,08 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia, dôvodiac, že
so žalovanou uzavrel Zmluvu č. D. (ďalej len ,,Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné
podmienky (ďalej len ,,VP“), na základe ktorej vypožičal žalovanej T. Q.. Žalobca pri uzavretí Dodatku
k predmetnej zmluve odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. N. D. M. za

kúpnu cenu 9,- eur s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 51,- eur. Podľa žaloby žalobcova
pohľadávka voči žalovanej ku dňu podania žaloby pozostáva z neuhradených služieb vo výške 167,08
eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 51,- eur, t.j. celkom sumy 218,08 eur.

3. Prvoinštančný súd predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval ako spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalovaná porušila podmienky
tým, že riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období XXXX/XX -

XXXX/XX, čím žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 51,- eur. Na základe vykonaného
dokazovania a aplikáciou ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ďalej §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
§ 3 ods. 1 a § 39 Obč. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný iba čo do zaplatenia ceny zaposkytnuté služby v sume 164,69 eur. jedná sa o nárok z predložených faktúr mimo nároku na zaplatenie
poplatkov za odpojenie, ktorá bola zahrnutá žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb. Žalovaná sa
s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z

omeškania v súlade s príslušným ustanovením §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vo výške
8,50% ročne.

4. Ďalej sa prvoinštančný súd zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatku

za odpojenie. Konštatoval, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 51,- eur odvíjal od
zmluvy o pripojení a dodatku k nej zo dňa X.X.XXXX, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednané zmluvné podmienky
neovplyvňuje,apretosanejednáoindividuálnedojednanézmluvnéustanovenie.Žalobcaakododávateľ
zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, resp. dodatkoch a žalobca menil len výšku

zmluvnej pokuty. Zmluva a dodatok k zmluve boli uzatvorené na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje
boli vpísané zástupcom spoločnosti. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade
s ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola
uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie, resp. využívanie účastníckeho programu za dohodnutých
podmienok. Žalovaná ako klient sa zaviazala zotrvať po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so

žalobcom, tzv. doba viazanosti, a po celú túto dobu bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade
s jeho záväzkami. Dodávateľ síce z hľadiska času rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“, v ktorej
by dochádzalo k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto období ku
skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde, podľa názoru súdu však tým neodstránil všetky
dôvody, pre ktoré je možné takto dohodnutú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú.

5. Súd prvej inštancie preskúmal predmetnú vec najmä s prihliadnutím na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi
účastníkmi konania vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. S poukazom na vyššie uvedené, značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, spôsobuje podľa
názoru súdu v predmetnom právnom vzťahu medzi účastníkmi konania dojednanie, ktoré žalobcovi

umožňuje žiadať od žalovanej zmluvnú pokutu v prípade, že žalovaná ako spotrebiteľ využije svoje
právo a urobí taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie
platnosti zmluvy a/alebo dodatku k zmluve pred uplynutím doby viazanosti. Uvedenú nerovnováhu
zvýrazňuje aj skutočnosť, že v zmluvných podmienkach obdobná povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu
pre žalobcu (ako dodávateľa) dojednaná nie je. Prvoinštančný súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti

zaplatiť zmluvnú pokutu ako neplatné pre rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty), s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Ide zároveň o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ
a takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd preto žalobu žalobcu v časti nároku na
zaplatenie pokuty vo výške 51,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol. Ďalším nárokom tvoriacim
žalovanú sumu je suma 3,98 € predstavujúca poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia, ktorú sumu

si žalobca uplatnil vo faktúre č. XXXXXXXXXX. V súvislosti s nepriznanými nárokmi na poplatok za
odpojenie súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19 a uviedol,
že zaplatením poplatku za odpojenie účastníkovi ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba,
práve naopak, deaktiváciou mu bol znemožnený prístup k službám, preto je súd toho názoru, že takéto
dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie §
53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň priči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ. Preto nárok žalobcu v časti
uplatneného nároku na poplatok za odpojenie v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaná vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.Žalobcovúspech
v konaní predstavoval 75,52% a neúspech 24,28%. Z tohto dôvodu podľa zásady pomeru úspechu
účastníkov súd priznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal vo veci väčší úspech, a to vo výške51,24%, čo predstavuje sumu 8,45 eur ako pomernú časť zaplateného súdneho poplatku a sumu 34,38
eur ako pomernú časť z trov právneho zastúpenia, na náhradu ktorých zaviazal žalovanú.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, len proti výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý,
podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v odvolaní napadnutej
časti tak, že zaviaže žalovanú aj na zaplatenie sumy 51,- eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
od 28.6.2013 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Názor súdu prvej
inštancie, týkajúci sa uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 51,- eur považuje

za nesprávny. Dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch
je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o
zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej
pokuty považovali za neprimerane vysokú, a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala
čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej
pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny

mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných
povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanej ako
účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného
telefónu. V ustanovení čl. 1 bode 1.2 dodatku k zmluve č. D. je uvedené, že predmetom dodatku je
predaj mobilného telefónu N. D. M. so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 9,- eur, a že

bežná maloobchodná cena, za ktorú žalobca predmetné telekomunikačné zariadenie predáva, pokiaľ
sa so záujemcom o kúpu nedohodne na podmienkach uvedených v dodatku, je 60,- eur. Žalovaná
mala možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu 60,- eur bez akýchkoľvek
ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu 9,- eur, teda so zľavou z kúpnej
ceny vo výške 51,- eur na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvných

vzťahoch so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca v tomto
konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej
pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku, alebo pred uplynutím
dohodnutej doby viazanosti. Zohľadnenie času porušenia zmluvných povinností v dohode o zmluvnej

pokute má, podľa názoru žalobcu, zachovať naplnenie funkcie zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečenie
záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej
nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej
súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovanej v záväzkovom vzťahu
počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať žalovanej mobilný telefón za

zľavnenú cenu. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná, ani žalobcom nútená uzavrieť dodatok
k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka. Model vzájomne
akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania
zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka,

ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné posudzovať
z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné
okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Ak by pri dohodnutej
dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala čas porušenia zmluvných povinností
od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v prvom, druhom, treťom a každom

ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí dodatku, dohoda o zmluvnej pokute
by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu. Má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej
výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech žalovanej.
Dôvodom uzavretia dodatku bola pre žalovanú možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za
ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musela zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd prvej

inštanciesapritomvôbecnezaoberalskutočnosťou,žemobilnýtelefónsimohlažalovanákúpiťzariadnu
maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a že dohodnutá zmluvná
pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, teda dohodnutá
zmluvná pokuta neprevyšovala rozsah výhod, ktoré žalovaná pri uzavretí dodatku získala, a preto
nedošlo k hrozbe vzniku nerovnováhy zmluvných povinností v jej neprospech. Vzhľadom na výhodu -

poskytnutú zľavu, ktorú žalovaná na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získala, je výška dohodnutej
zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. V súvislosti
s daným prípadom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 172/2007, podľa
ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadomna všetky okolnosti daného prípadu. V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi účastníkmi
konania dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvne
pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej

pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú žalovaná pri
uzavretí dodatku získala. Žalobca si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaná si svoje
zmluvné povinnosti po uzavretí neplnila. Pokiaľ súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zodpovedala rozsahu poskytnutej výhody pri uzavretí dodatku
za situácie, že žalovaná si nesplnila záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a plniť si zmluvné povinnosti po

dohodnutú dobu a svoje povinnosti zo zmluvy hneď po uzavretí dodatku porušovala, lebo za poskytnuté
služby žalobcovi neplatila, je treba považovať jeho názor a právny záver za nesprávny.

8. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 20.8.2015 pod č. k. 5C/96/2014-68 ten istý okresný súd určil, že
zmluvná podmienka v čl. 2 v bode 2.5 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6723008,
uzavretého medzi žalobcom a žalovanou dňa 4.1.2013 v znení:

„Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode

2.2, 2.3 alebo 2.4.) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT , ako aj na prípadný obsah
prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej
vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť ceny za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj
v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku), alebo

b/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bod 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon , ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie
platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde

k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 51,-
eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti (ďalej tiež druhá časť doby viazanosti), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť

doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta

(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu , v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenej v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej číslom 9) a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH , za ktorú podnik predal MT účastníkovi

(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4) .Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto
bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti
účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr.
odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia
povinnosti podľa bodu 2.3 písmeno c/ tohto článku)“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.9. Prvoinštančný súd dopĺňací rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 166, § 153, 3 O.s.p. a uviedol,
že súd prvej inštancie dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná,

a preto neplatná. Ďalej konštatoval, že zmluvnú pokutu vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a preto
absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ. ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Preto žalobu žalobcu
v časti nároku na zaplatenie pokuty vo výške 51,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol. V súlade s
§ 153 ods. 4 O.s.p. po tom, čo súd určil zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z

dôvodu jej neprijateľnosti a nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu tejto podmienky, súd uviedol vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve.

10. Proti označenému dopĺňaciemu rozsudku žiaden z účastníkov odvolanie nepodal.

11. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie žalobcu podľa

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto
dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy.

V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

12. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p.
v medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty a poplatku za odpojenie
zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd

dopĺňa:

14. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadom zmluvnej pokuty odvolací súd odkazuje
aj na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.9.2014, sp. zn. 9C/242/2014,
ktorý taktiež nepriznal žalobcovi plnenie z obdobnej podmienky z dôvodu neprijateľnosti. Označený

okresný súd k zmluvnej podmienke uviedol: „Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty v dodatku k
zmluve predstavuje neurčitý okruh rôznych porušení zmluvy zo strany spotrebiteľa a takto predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca dohodol za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu vo výške, ktorá zohľadňuje len posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti
a v tomto dojednaní sa tiež prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie“. S týmto konštatovaním

okresného súdu sa stotožňuje aj súd odvolací v tejto posudzovanej veci. Rovnako je potrebné uviesť, že
uvedenéustanovenieozmluvnejpokuteboloprávoplatnevyhlásenézaneprijateľnúzmluvnúpodmienku
napr. aj rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7C/363/2014 zo dňa 5.5.2015.

15. Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb k Zmluve č. D. (Č.. K.. X), z čl. 2 bod 2.5

vyplýva, že účastník si je vedomý, že MT (mobilný telefón) je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v
čl. 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle
tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu
dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v

bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah
prílohy č. 1 dodatku, pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V náväznosti na ustanovenie predchádzajúcej
vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť bližšie v tomto bode uvedenú zmluvnú
pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 poruší svoju povinnosť včas a riadne
uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku
alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj vprípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku), alebo

b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu

dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 51,- eur, pričom
pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti
(ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie
uvedenýchpravidielznižovaťvzávislostiodtoho,koľkomesiacovmáešteuplynúťodokamihuporušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby
viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a

okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhli na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne

znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred
Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej
číslom 9) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi (uvedenou
v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne

podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením
od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa
bodu 2.3 písm. c/ tohto článku).

16. V súvislosti s týmto dojednaním odvolací súd konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v
rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitnosť
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v

neposlednom rade so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov
zmluvy. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý
pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že žalobca ako
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah
spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní pri ďalších zmluvných dojednaniach
ako je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola
dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti.

17. Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba mať na
vedomí skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva pri osobitne
chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže
zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od

spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde, pričom hrozba
pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvná pokuta neobchádza ani aspekt neurčitosti.
Rovnako odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade nemôže ísť o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute tak, ako v podanom odvolaní naznačil žalobca. Totiž dojednanie
o zmluvnej pokute nie je možné označiť za individuálne, a to aj s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 Smernice

Rady č. 93/13/EHS. V tomto smere je potrebné poukázať aj na samotné konštatovanie odvolateľa, ktoré
odporuje jeho vyjadreniu o individuálnom dojednaní výšky zmluvnej pokuty, a to že: „žalovaná mala
možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu 60,- eur bez akýchkoľvek ďalších
záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu 9,- eur, teda so zľavou z kúpnej ceny vo výške51,- eur na základe dodatku, a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom
ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby“.

18. Za individuálnu zmluvnú podmienku nemožno totiž považovať, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulárovou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). Je potrebné k tomu
dodať, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal,
pretože je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca menil

len výšku zmluvnej pokuty. Teda spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón).
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, pričom nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.

19. Za tohto stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v
tom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve,
predovšetkým z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie
je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda

žalobca však tvrdenia, že malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal, jeho tvrdenia
odvolací súd teda považuje len v rovine účelovej. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jasne
preukázané, že žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola
vopred pripravená, a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Obč. zákonníka).

20. V zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Teda ak je dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, čo nakoniec konštatuje súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku, správne rozhodol, ak
návrh žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti o
čiastočnom zamietnutí návrhu v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p).

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
2 CSP, keď úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).